Zmeny ekonomického prostredia

Nové udalosti nútia manažérov prehodnocovať pozíciu podniku a jeho perspektívy. Musia byť pripravení prispôsobiť sa potrebám zákazníkov, zmenám v medzinárodnom dianí, technickému rozvoju a reagovať na ostatné príležitostí a hrozby z externého a interného prostredia.

Konkurenčná výhoda

Konkurenčná výhoda predstavuje jedinečnú pozíciu, ktorú podnik získava v porovnaní s konkurentmi.

• výhody získava významným podielom na trhu, atraktívnosťou trhu, kvalitou výrobku, jedinečnosťou výrobku, používaním nových informačných technológií, schopnosťou prispôsobiť sa požiadavkám trhu, know-how a vedomosti, znalosti zamestnancov,
• udržiavanie si neustálej konkurenčnej výhody je faktor ovplyvňujúci život firmy, preto základnou podmienkou budovania konkurenčnej výhody je, aby bola predmetom strategického riadenia,
• znamená to vytvorenie takých mechanizmov, ktoré umožňujú predvídať budúci vývoj trhu a jeho vplyv na konkurencieschopnosť firmy,
• nedostatočné rozvinutie foriem strategického riadenia je jednou z vážnych prekážok rozvoja konkurencieschopnosti slovenských firiem.

Nová ekonomika – New Economy

New economy alebo nová ekonomika priniesla intenzifikáciu výrobného procesu (zvýšenie výrobnej výkonnosti) a rast produktivity práce.

• oboje sú poháňané investíciami do informačných a komunikačných technológií,
• rast produktivity práce je charakteristický prehlbovaním kapitálu, tzv. rastom kapitálovej vybavenosti na pracovníka,
• ekonomické prostredie sa vyznačuje dvoma zásadnými javmi: hyperkonkurenciou a globalizáciou. Obidve spolu súvisia.

Hyperkonkurencia

Hyperkonkurencia predstavuje situáciu, kedy sa rozhodujúci konkurenčný boj na svetovom trhu odohráva medzi nadnárodnými spoločnosťami typu obrích transnacionálnych korporácií (TNC).

• úspešnosť v tomto boji je závislá nielen na akosti produktu a jeho ceny, ale predovšetkým
  na schopnosti inovovať,
• TNC – sú schopné ťažiť z extenzívneho procesu globalizácie – alokovať svoje zdroje v rámci svetovej ekonomiky tak, aby dosiahli maximálny výhod, ktoré im jednotlivé ekonomiky a trhy ponúkajú.

Globalizácia

Globalizácia znamená proces zjednocovania krajín, kultúr, ekonomík, peňažných jednotiek a pod. Globalizácia pre transnacionálne korporácie znamená rozhodnúť:

• do ktorých regiónov umiestniť výskum a vývoj,
• kde umiestniť tvorba dizajnu, vysoko sofistikovanej operácie,
• kde najlepšie umiestniť činnosti a operácie:
  • nenáročnej povahy na know-how,
  • s nízkou pridanou hodnotou,
  • alebo problematickej výroby z hľadiska dopadu na životné prostredie alebo náročnej na suroviny a energiu.

Proces globalizácie vedie k likvidácii, v lepšom prípade k pohlteniu konkurenčne slabých veľkých národných podnikov nadnárodnými korporáciami, stupňuje sa tlak na lokálne pôsobiacich dodávateľov a subdodávateľov, ak chcú udržať zákazky sú nútení stláčať vlastné náklady a zvyšovať produktivitu, resp. znižovať svoje ziskové marže.

Diamant M. E. Portera

• Porter si uvedomoval nové paradigma (vzor/model) a sústredil sa na stimulovanie konkurencieschopnosti,
• odpoveďou na otázku na čom závisí schopnosť jednotlivých ekonomík a ich podnikov presadiť sa na zahraničných trhoch a v medzinárodných súťažiach hľadá M. E. Porter v domácej základni – štyroch definovaných faktoroch, charakterizujúcich domáce (národné) podnikateľské prostredie,
• faktory a ich vzájomné vzťahy sa potom znázorňujú vo forme tzv. porterovho diamantu (domáca základňa).

Domáca základňa

Štyri vrcholy diamantu domácej základne:

• firemná stratégia, štruktúra rivality,
• zásoba výrobných faktorov,
• existencia príbuzných a dodávateľských odvetví,
• charakter domáceho dopytu.

Zásoba výrobných faktorov predstavuje prírodné zdroje, pracovnú silu (je najvyššou pridanou hodnotou) a infraštruktúru (zdroje, výroba, zariadenia). Každá krajina sa sústredí na produkciu tohto tovaru, ktorý je:

• náročný na výrobné faktory,
• ktorého krajina má relatívne najviac (sú relatívne najlacnejšie),
• VF typu prírodných zdrojov alebo lacné pracovné sily dnes nevytvárajú dlhodobú konkurenčnú výhodu národa,
• podniky s lacnou pracovnou silou a dostatkom prírodných zdrojov často tieto faktory využívajú neefektívne a obmedzujú investície do modernej techniky a vzdelávania.

Krajina musí mať dostatok vzdelaných, kvalifikovaných pracovníkov. Najvýznamnejším hnacím prvkom hospodárskeho rastu sa stávajú tzv. „height-knowledge“ – vysoké znalosti, produkované vedecko-inžinierskymi mozgovými trasami.

Charakter domáceho dopytu sa týka náročnosti domácich odberateľov a zákazníkov, celkovej životnej úrovne, ale tiež životného štýlu a hodnotovej orientácie spoločnosti. Ak je domáci trh a zákazník náročný a je ťažké ho uspokojiť, z dlhodobého hľadiska to pozitívne ovplyvňuje aj medzinárodnú konkurencieschopnosť ekonomiky. Domáci výrobcovia tak môžu získať časový náskok pred zahraničnými konkurentmi, ktorí iba teraz hľadajú príslušné riešenie.

Príbuzné a dodávateľské odvetvia konkurencieschopnosť ekonomiky je pozitívne ovplyvnená domácimi dodávateľmi, ktorí sú sami nútení čeliť konkurencii, sú zapojení do medzinárodného podnikania a sú tak sami konkurencieschopní na svetovom trhu. TNC často spolupracujú vo viacerých krajinách s rovnakými. Ak je domáci dodávateľ schopný vyhovieť najvyšším medzinárodným štandardom, môže zvýšiť efektivitu a medzinárodnú konkurencieschopnosť.

Firemná stratégia, štruktúra a rivalita týka sa úrovne riadeného podniku, úrovne strategického riadenia. Hyperkonkurencia sa nesústredí len na kvalitu a cenu výrobkov. Konkurenčnou výhodou sa stáva sám systém riadených podnikov a jeho schopnosť adaptovať sa rýchlo meniacim požiadavkám trhu, predovšetkým produkovať zásadné inovácie.