Zásoby
Zásoby sú hmotné statky, ktoré sa nachádzajú v podniku a doteraz sa nepoužili na určitý účel. Prekonávajú časový a priestorový nesúlad medzi jednotlivými fázami reprodukčného procesu a zabezpečujú plynulú činnosť podniku.
Zásobovanie
Zásobovanie predstavuje funkčnú činnosť podniku, ktorou sa začína transformačný proces v ňom prebiehajúci. Patrí do oblasti materiálového hospodárstva – tri dimenzie chápania materiálového hospodárstva (MH):
- úzke chápanie MH (tzv. klasická oblasť kompetencií) – obsahuje len činnosti obstarávania (nákupu a prepravy) a skladovania
- širšie chápanie MH (tzv. rozšírená kompetenčná oblasť) – obsahuje aj činnosti spojené s rozmiestňovaním materiálu na miesta spracovania v podniku, ako aj pohyb materiálu medzi jednotlivými miestami spracovania
- najširšie chápanie MH (tzv. rozsiahla kompetenčná oblasť) – MH sa stotožňuje s hmotným tokom v podnikovom transformačnom procese, teda okrem už spomínaných činností obsahuje aj prípravu odbytu hotovej produkcie.
Predmet zásobovania
Predmet zásobovania je diferencovaný podľa typu podniku. Najčastejšie sa vymedzujú tri skupiny predmetov obstarávania:
- Vstupné materiály – zúčastňujú sa na podnikovom transformačnom procese. Členia sa na:
- výrobkové materiály – stávajú sa súčasťou výrobku, členíme ich na základný (tvoriaci hmotnú podstatu výrobku) a pomocný materiál dotvárajúci výrobok, napr. farby
- technologické materiály – podnikové prevádzkové materiály
- Polovýrobky – podieľajú sa na kompletizácii výrobku produkovaného vo vlastnom výrobnom procese, napr. medziprodukty, kompletizačné časti, konštrukčné dielce, súčiastky…
- Obchodné tovary – nepodieľajú sa na kompletizovaní vlastného výrobku, ale stávajú sa v pôvodnej podobe predmetom ďalšieho predaja, napr. odberateľ si ho žiada v súvislosti s kúpou nášho výrobku (autorádio namontované do áut u výrobcu áut)
Úlohy zásobovania
Úlohy zásobovania vyplývajú z jeho funkcií:
- obstarávanie predmetov nákupu na základe zistených potrieb podniku
- zabezpečenie skladovania obstaraných predmetov
- recyklácia surovín – súvisí so vzrastom záujmu o ochranu životného prostredia. Zdôrazňuje sa, že nielen komplexné spracovanie surovín, ale aj viacnásobné využívanie rôznych pomocných prepravných prostriedkov, obalových materiálov, príp. iných znovu použiteľných materiálov môže prispieť k ekológii podnikovej činnosti.
Z týchto základných funkcií zásobovania vyplývajú aj jeho dva základné ciele zásobovania:
- zabezpečenie materiálových potrieb (príp. potrieb obchodných tovarov) = vecný cieľ
- zníženie nákladov podnikovej činnosti = ekonomický cieľ
So zásobovaním všeobecne súvisia tri skupiny nákladov:
- priame materiálové náklady (ceny surovín, materiálov, polotovarov …)
- náklady na viazaný kapitál (kalkulované úroky na cudzí kapitál viazaný v zásobách)
- vlastné náklady procesu zásobovania (mzdy personálu, dopravné náklady, skladovacie náklady, náklady na obchodné rokovania …)
Zásobovacia stratégia
Zásobovacia stratégia podniku, ako jedna z funkčných stratégií vychádza predovšetkým z odbytovej stratégie podniku.
- Odbyt výrobkov, odvodený z poznatkov o konečných potrebách, rozhodujúcou mierou vplýva na tvorbu výrobného programu, od ktorého sa odvodzuje potreba materiálu.
- Okrem poznatkov o výrobkoch a ich odbytovej stratégii vychádza zásobovacia stratégia z poznatkov:
- o podmienkach výroby
- o dostupnosti materiálových zdrojov na obstarávacích trhoch.
- informácie o podmienkach získavania zdrojov(cena, doprava a pod.).
Prvky zásobovacej stratégie podniku
- Prvky súvisiace s predmetom nákupu tvoria:
- politika množstva,
- politika kvality,
- cenová politika.
- Prvky súvisiace so zdrojmi nákupu tvoria:
- spôsob dodania,
- počet dodávateľov,
- priestorové rozloženie dodávateľov.
- Prvky spojené s tvorbou podmienok nákupu tvoria:
- vytváranie dodávateľských vzťahov,
- nákupná reklama,
- nákupné orgány,
- kooperácia pri nákupe.
Základné dodacie podmienky, na ktoré nakupujúci podnik prihliada, sú predovšetkým
- cena obstaraného materiálu
- množstvo obstaraného materiálu
- kvalita obstaraného materiálu
Voľba dodávateľa
Pri voľbe dodávateľa rešpektujeme všeobecné znaky:
- riziko nákupu sa zmenší, ak sa materiál nakupuje od viacerých dodávateľov,
- malé množstvá materiálu je výhodnejšie nakupovať vo veľkoobchode, než u výrobcu.
Dodacie podmienky
- skupina podmienok týkajúcich sa spôsobu platby za dodávku materiálu (okamžitá platba, dodávateľský úver, platba dokumentárnym akreditívom a pod.),
- podmienky súvisiace s úhradou dodacích nákladov (či idú celé na ťarchu nakupujúceho podniku, alebo časť z nich hradí dodávateľ),
- podmienky súvisiace so zosúladením objemových a časových požiadaviek na dodávky od odberateľa s možnosťami dodávateľa (tým sa ovplyvňuje výška nákladov na skladovanie na jednej i druhej strane).
Tvorba zásobovacej stratégie
- je v podstate rozhodovaním o kombinácií nástrojov (prvkov) zásobovacej stratégie.
- Zásobovacie stratégie sa vytvárajú predovšetkým na tie skupiny materiálov, ktoré majú podstatný vplyv na uvedené charakteristiky podnikovej činnosti.
- Ako metóda na odvodenie takýchto modelových zásobovacích stratégií sa čoraz častejšie používa portfóliová analýza.
Portfóliová stratégia
- Prvým krokom pri tvorbe zásobovacej stratégie je určenie relatívne homogénnych skupín materiálov, ktoré majú strategicky značný význam z hľadiska prosperity podniku (vplyvu na náklady a výkony).
- Druhým krokom portfóliovej analýzy je určenie dimenzií (rozmerov) faktorov.
- Tretím krokom je zobrazenie portfóliovej matice. Ide o trojdimenzionálne založenie portfóliovej analýzy na dvoch strategických faktoroch: – na riziku obstarávacieho trhu (faktor z okolia podniku), – na flexibilite potrieb (podnikový faktor).
Riziko obstarávacieho trhu vyjadruje pravdepodobnosť porúch v zásobovaní z hľadiska množstva, kvality a času. K najdôležitejším indikátorom tohto rizika patria: – konkurencia (prípadne monopol) na strane dodávateľov materiálov, – kapacita (pohotová) dodávok, – vývoj dopytu na obstarávacom trhu a pod.
Otázka zásobovacej stratégie
Otázka zásobovacej stratégie vychádza z výrobkov, ale aj z podmienok zásobovania materiálom pre tieto výrobky.
- Určuje sa pre skupinu najdôležitejších materiálových zdrojov, pri ktorej musíme zvažovať výšku nákladov na dodanie a nákladov na skladovanie.
- Základom pre tvorbu zásobovacej stratégie sú vypracovanie matice zásobovacej stratégie (zásobovacie portfólio) a uplatnenie metódy ABC.
Matica zásobovacej stratégie
- vychádza tak z vnútorných podmienok podniku – prejavujú sa na osi x-ovej v podobe flexibility potrieb;
- zahŕňa vonkajšie podmienky vo faktore, ktorý je na y-ovej osi – riziko obstarávacieho trhu – predstavuje možnosti zaobstarania materiálových vstupov.
- Na základe týchto 2 faktorov sa posudzuje v členení malá, stredná a veľká možnosť situácie z pozície flexibility a z pozície rizika obstarávacieho trhu.
- Priesečník možností označuje typ zásobovacej stratégie.
Na základe tejto matice môžeme určiť odčerpávaciu, investičnú a selektívnu stratégiu.
- Odčerpávacia stratégia zdrojovo nenáročná, úsporná stratégia, ktorá umožňuje podniku aktívnu cenovú politiku a aktívnu politiku kvality. Prvoradá pri jej uplatnení je úspora nákladov.
- Investičná stratégia zdrojovo náročná, vyžaduje dodatočné vklady investičných prostriedkov a istota zásobovania sa zabezpečuje dodatočnými skladovacími kapacitami.
- Selektívne stratégie pri nich je riziko obstarávacieho trhu aj flexibilita na rovnakej úrovni a individuálne od každého výrobku sa určí na základe prepočtov veľkosť potreby materiálu.
Metóda ABC
- Metóda ABC vychádza z rozčlenenia materiálových vstupov podľa ich relatívneho podielu na celkovej hodnote nakupovaných materiálov.
- materiály, ktoré majú najvyšší relatívny podiel okolo 70 – 80 % predstavujú skupinu A, obyčajne ich podiel na celkovom počte nepresahuje 10 – 20%,
- skupinu B tvoria materiály, kde relatívny podiel na hodnote je 15 – 20 %, ale na celkovom počte položiek 20 – 40 %,
- skupinu C, tvoria materiály, ktorých relatívny podiel na hodnote je 5 – 15 %, ale na počte položiek 50 – 70 %.
Aké sú základné aspekty efektívnej zásobovacej stratégie?
Základnými aspektmi efektívnej zásobovacej stratégie sú optimalizácia zásob, udržiavanie správnej rovnováhy medzi dopytom a ponukou, spolupráca s dôveryhodnými dodávateľmi a zabezpečenie neustáleho toku surovín alebo výrobkov. Kľúčové je tiež monitorovanie výkonnosti dodávateľov a flexibilita v prípade náhlych zmien na trhu.
Je centralizovaný model zásobovania vždy lepší než decentralizovaný?
Centralizovaný model zásobovania môže priniesť úspory vďaka zjednodušenej kontrole a efektívnejšiemu využitiu zdrojov. Avšak v prípade veľkých, geograficky rozptýlených organizácií môže decentralizovaný model zabezpečiť lepšiu prispôsobivosť miestnym podmienkam a rýchlejšiu reakciu na zmeny dopytu. Preto nie je možné povedať, že jeden model je vždy lepší než druhý, závisí to od konkrétnych potrieb a povahy spoločnosti.