V posledných rokoch sa stále viac dostávajú do popredia otázky spojené s tvorbou a fungovaním územných celkov-regiónov. Vyplýva to zo snahy dosiahnuť čo najoptimálnejšie vyváženie faktorov pôsobiacich v rámci regiónu tak, aby mohol úspešne plniť všetky svoje funkcie, najmä ekonomické a sociálne. O tejto problematike na medzinárodnej konferencii, ktorá sa konala v Herľanoch (19.–21. októbra) na tému Národná a regionálna ekonomika III., hovoril aj Ing. Juraj Nociar, CSc., riaditeľ odboru ekonomicko-právnych vzťahov s Európskou úniou (EÚ) z MZV SR.
Slovensko nie je v tomto procese osamotené a podobné snahy sú evidentné ako v susedných štátoch, tak aj v členských štátoch Európskej únie. Slovensko, ako budúca členská krajina Únie musí veľmi úzko sledovať hlavne politiku a vývoj v EÚ, ktorý sa v posledných rokoch uberá smerom k užšej spolupráci i v oblastiach, ktoré tradične spadali pod národné politiky členských krajín. Únia sa stáva priestorom, ktorý popri hospodárskej a menovej únii buduje bezpečnostnú a obrannú identitu a harmonizuje migračnú politiku. Snaží sa tak nájsť odpovede na výzvy súčasného vývoja na našom kontinente, ako aj v širších súvislostiach. Výsledkom sú programy prijaté na jednotlivých summitoch EÚ (napríklad Kolínskom — makroekonomická reforma, Kardiffskom — štrukturálna politika, Luxemburskom — politika zamestnanosti, Feirskom — informačná spoločnosť), ktoré smerujú k užšej spolupráci a prepojeniu medzi štátmi tak, aby jednak nadobúdali spoločné prvky, jednak podporovali rozvoj osobitostí každého národa s jeho regiónmi.
Postupne sa tak formuje spoločenstvo štátov, národov a regiónov so všetkými ich osobitosťami a charakteristickými črtami, to znamená Európa národov. V tejto súvislosti dochádza k presunu určitých kompetencií štátu na nadnárodnú a určitých kompetencií na regionálnu úroveň, a to na princípe subsidiarity. Objavuje sa fenomén centralizácia verzus regionalizácia. Dobre rozpracovaný princíp subsidiarity, postupujúci od občana cez rodinu, obec, región, štát až po Úniu, by mal byť najspravodlivejšou odpoveďou na budúce usporiadanie kompetencií v našom spoločnom priestore.
Jednota je v rozmanitosti
Ďalším významným procesom je prehlbovanie integrácie a postupného rozširovania súčasnej Európskej únie o kandidátske krajiny strednej a východnej Európy. Ani v tejto súvislosti netreba zabúdať na možnosti, ktoré sa skrývajú v procese regionalizácie. Jednota je v rozmanitosti. Európa bude jednotná a bude prosperovať, keď budú prosperovať všetky jej regióny. To nás však privádza k záveru, že regionalizáciou sa stáva povedzme funkcia štátnych hraníc symbolickou, vytvárajúcou nie deliacu čiaru, ale naopak priestor pre možnosť spolupráce susedov.
Slovensko venuje veľkú pozornosť budovaniu cezhraničnej spolupráce. Aj projekty uskutočnené v tomto rámci možno považovať za významnú školu integrácie. Podporujú schopnosti zúčastnených strán operovať v nadnárodnom priestore a budujú a upevňujú vzťahy obyvateľov žijúcich na územiach nachádzajúcich sa na opačných stranách spoločnej štátnej hranice.
V uplynulom roku sme realizovali mnohé kroky, smerujúce k vytvoreniu porovnateľných legislatívnych podmienok pre regionálnu a cezhraničnú spoluprácu, aké existujú vo väčšine susedných krajín. Bol ratifikovaný Európsky rámcový dohovor o cezhraničnej spolupráci a Európska charta miestnej samosprávy. Vláda schválila Protokol k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci, týkajúci sa interteritoriálnej spolupráce, do platnosti vstúpila vyhláška MZV SR o postupe krajských a okresných úradov pri nadväzovaní vzťahov s orgánmi verejnej správy iných štátov.
Aj tieto opatrenia majú pozitívny vplyv na vytváranie euroregionálnych združení pozdĺž hraníc SR so susednými štátmi. Najrozvinutejšia je spolupráca s Poľskou republikou, s ktorou bola ako zatiaľ s jediným so susedných štátov podpísaná medzivládna dohoda o cezhraničnej spolupráci. Na jej základe pracuje už od roku 1996 Slovensko-poľská medzivládna komisia pre cezhraničnú spoluprácu. Na podpis sú pripravené dohody o cezhraničnej spolupráci s Ukrajinou a Českou republikou.
Vo forme euroregiónov existujú a úspešne fungujú Euroregióny Tatry, Beskydy, Biele — Bílé Karpaty, Váh — Dunaj — Ipeľ, Karpatský euroregión, Ipeľský euroregión a mnohé ďalšie.
O tom, že aktivity euroregiónov majú budúcnosť aj po našom vstupe do EÚ svedčí tiež tá skutočnosť, že z prostriedkov PHARE CBC vyčleňuje Európska komisia už tradične značné finančné prostriedky na podporu ich aktivít. Pre tento rok to bolo 8 miliónov eúr, pre budúci rok je to suma 12 miliónov eúr.
Krajiny Vyšegrádu a Únia
Obnovenie politickej stability na Slovensku v priebehu posledných dvoch rokov znamenalo oživenie spolupráce nielen na regionálnej úrovni, ale aj medzi susednými štátmi, hlavne v rámci krajín Vyšegrádskej štvorky (V-4). Stretnutia na najvyššej úrovni sa nestávajú iba formálnou platformou deklarovania záujmu o spoluprácu, ale majú vyslovene pracovný charakter. Okrem tradičných stretnutí sa už stalo zvykom, že pri významnejších štátnických návštevách v niektorej z krajín Višegrádu sa v programe návštevy počíta aj so stretnutím v širšom formáte V-4. Príkladom môžu byť návštevy kancelára Schrödera a premiéra Blaira v Poľsku, ako aj návšteva premiéra Jospina v Maďarsku. Ďalším príkladom spolupráce sú aj stretnutia hlavných vyjednávačov krajín V-4, ktoré sa konajú na okraj rokovaní konferencií o pristúpení.
Regióny, regionálna politika a regionalizácia, ktoré idú ruka v ruke so štrukturálnymi nástrojmi uplatňovanými v EÚ, sú dôležitou súčasťou negociačného procesu pre vstup do Únie. Slovensko otvorilo rokovania o vstupe vo februári tohto roku. V priebehu prvého polroku (počas portugalského predsedníctva v EÚ) bolo otvorených osem negociačných kapitol, šesť z nich sa podarilo predbežne uzatvoriť. V tomto polroku (počas francúzskeho predsedníctva) počítame s otvorením ďalších ôsmich kapitol. Slovensko oficiálne deklarovalo záujem o otvorenie rokovaní vo všetkých kapitolách v priebehu prvého polroka budúceho roku. To je v súlade so závermi summitu vo Feire, podľa ktorých má byť najpripravenejším kandidátom umožnené otvoriť rokovania vo všetkých kapitolách čo najskôr v roku 2001. Pre splnenie tohto cieľa počítame s odovzdaním našich pozičných dokumentov vo všetkých ostávajúcich kapitolách ešte do konca roku 2000. Práve v týchto dňoch sa finalizuje ďalších 6 pozícií a z celkového počtu 29 kapitol nám tak ostane pripraviť a predložiť Európskej únii do konca novembra posledných 6 pozícií.
Postup negociácií bol zvolený tak, že sa postupuje od jednoduchších kapitol k zložitejším. V kapitolách, v ktorých už boli rokovania otvorené, sme nepožadovali žiadne výnimky, respektíve prechodné obdobia. Postupne sa však dostávame k zložitejším kapitolám, v ktorých sme definovali aj určité oblasti v ktorých sme nútení požadovať určité prechodné obdobia. O prechodné obdobia budeme žiadať v kapitolách Slobodné poskytovanie služieb, Slobodný pohyb kapitálu, Poľnohospodárstvo, Dane, Energetika a Životné prostredie.
Pripravované zákony
Tento výpočet som uvádzal preto, lebo aj kapitola Regionálna politika a koordinácia štrukturálnych nástrojov je považovaná za jednu z najťažších kapitol a bude oficiálne predložená Európskej únii až v poslednej skupine spolu s takými kapitolami ako Poľnohospodárstvo, Voľný pohyb osôb, Životné prostredie, Otázky vnútra a spravodlivosti. Napriek tomu, že táto kapitola je ešte stále iba v štádiu príprav a jej obsah nebol oficiálne schválený, dovoľte, aby som uviedol niekoľko informácií týkajúcich sa prípravy tohto pozičného dokumentu.
Podobne ako v ostatných kapitolách, Slovensko deklaruje, že akceptuje príslušné acquis a bude pripravené na jeho plnú implementáciu k referenčnému dátumu vstupu do EÚ, ktorým bol stanovený 1. január 2004. V tejto súvislosti by som chcel uviesť, že interným termínom pre prevzatie acquis je 31. december 2002. K tomuto dátumu si dalo Slovensko svoj interný záväzok na prevzatie legislatívy EÚ.
Pozičný dokument uvedie zoznam legislatívy, ktorú bude Slovensko prijímať v priebehu rokov 2000-2002. Pôjde najmä o tieto zákony: o podpore regionálneho rozvoja, o územnom plánovaní, o štátnej štatistike, o štátnej pokladnici, o rozpočtových pravidlách, o samospráve vyšších územných celkov, o voľbách do orgánov samosprávy vyšších územných celkov a o územnom a správnom usporiadaní SR.
Slovensko nemá v súčasnosti územné členenie, existuje iba administratívno-správne členenie. Úroveň NUTS II (ktorá je rozhodujúca pre čerpanie štrukturálnych fondov EÚ) je preto v súčasnosti v súlade so 4 štatistickými jednotkami (bývalé štyri kraje). Zmena územno-správneho členenia si pravdepodobne vyžiada zosúladenie klasifikácie NUTS II s novým členením tak, aby boli nové regióny na úrovni NUTS II akceptovateľné Eurostatom, a súčasne vyhovovali podmienkam vhodnosti pre čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov.
Štrukturálne fondy
K tomu, aby mohlo Slovensko po vstupe do Únie čerpať prostriedky štrukturálnych fondov, bude okrem legislatívy a uskutočnenia územno-správneho členenia potrebné vypracovať viacero dokumentov v súlade s postupmi zaužívanými v členských štátoch EÚ. Ide hlavne o Národný plán regionálneho rozvoja a jeho syntetické časti — regionálne operačné programy a sektorové operačné programy. V súčasnosti, v období využívania prostriedkov predvstupovej pomoci, je základným dokumentom Integrovaný plán regionálneho a sociálneho rozvoja SR. V súlade s týmto dokumentom sú čerpané prostriedky na programy PHARE 2000. Pre čerpanie prostriedkov z fondov ISPA a SAPARD sa pripravuje Plán rozvoja vidieka, Národná stratégia ISPA — sektor dopravy, a Národná stratégia ISPA — sektor životného prostredia. Okrem rámcových dokumentov potrebných pre programovanie a čerpanie prostriedkov bude súčasne potrebné vytvoriť či upraviť súčasné pravidlá na zabezpečenie spolufinancovania projektov, ako aj následnú finančnú kontrolu.
Je v našom záujme, aby sme všetky úlohy splnili v požadovanom časovom horizonte. To znamená, že v rámci rokovaní o vstupe v tejto kapitole nebudeme, a ani nemôžeme žiadať o výnimky alebo prechodné obdobia z uplatňovania acquis. V opačnom prípade by sme sa nemohli uchádzať o čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov Únie.
Príprava na členstvo v EÚ je zložitý a komplexný proces, zahŕňajúci prijatie mnohých opatrení v politickej, ekonomickej, legislatívnej a inštitucionálnej oblasti. Podstatné však je, že vytýčený cieľ nie je iba záujmom úzkeho kruhu politickej elity, ale má silnú podporu medzi občanmi Slovenska, ktorá sa už dlhodobo pohybuje okolo 70 percent. Takáto podpora je predpokladom, že komplex opatrení sa podarí prijať včas a v takom rozsahu, aby Slovensko mohlo vstúpiť do Európskej únie spolu so svojimi susedmi — štátmi Višegrádu.
Juraj NOCIAR