Postavenie malých a stredných podnikov v trhovej ekonomike

Definícia a postavenie malých a stredných podnikov

Definícia ako aj postavenie malých a stredných podnikov (MSP) závisí od podmienok dnešnej trhovej ekonomiky a hlavne od pôsobenia podnikov ako aj od okolia podniku. Je potrebné, aby podnik bol hlavne úspešný a to je vtedy ak je účinne ako aj aktívne využívajúci príležitosti na trhu, pozná potreby zákazníkov, a tým aj uspokojuje požiadavky zákazníkov. Ako aj musí podporovať svojich vlastných pracovníkov a je potrebné, aby využíval ich potenciál. Postavenie podnikov a ich úspešnosť závisí od viacerých vnútropodnikových faktorov a nemôžeme samozrejme zabudnúť spomenúť aj hrozby okolia podniku. Nakoľko je podnikové okolie iné každé vytvára odlišné podmienky pre podnikateľské aktivity, pre monopolný podnik a pre súťaživé podnikové okolie. (Stražovská ,2003)

Podľa Güntera Verheugena predstavujú mikro, malé a stredné podniky: „ hnaciu silu európskeho hospodárstva. Sú základným zdrojom pracovných príležitostí, vytvárajú podnikateľského ducha a inováciu v EÚ, teda sú rozhodujúcou podporou konkurencieschopnosti a zamestnanosti. Nová definícia MSP, predstavuje rozhodujúci krok ku skvalitneniu podnikateľského prostredia MSP a má za cieľ podporu podnikania, investícií a rastu. Táto definícia sa formovala na základe rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými účastníkmi, čo potvrdzuje , že načúvanie malých a stredných podnikom je kľúčom k úspešnej realizácií lisabonských cieľov.“

Postavenie podniku je veľmi komplikované hlavne v podmienkach dnešnej trhovej ekonomiky a teda postavenie podnikov závisí hlavne od spolupôsobenia podnikov a samozrejme aj od okolia podniku, podstatou podniku je nutnosť cieľového zamerania. Podnikanie je činnosť, ktorá je spätá s nedokonalosťami trhu. Trh predstavujú aj „medzery“, ktoré treba zaplniť a preto je potrebné sa zamerať hlavne na takáto „medzery“, na ne sa podnikateľ zameriava a hľadá v nich podnikateľské príležitosti, samozrejme cieľom je dosahovanie zisku z podnikateľských činnosti.

Charakteristika podniku

Každý podnikateľ má záujem o to, aby jeho podnik fungoval, preto je potrebné, aby podnikateľ poznal možnosti alebo to môžeme nazvať aj ako príležitosti súčasného a budúceho trhu, a na základe toho ich využívať.Nie je o to mať len dobrú príležitosť, alebo myšlienku je potrebné si overiť, väčšinou je to prostredníctvom analýzy trhu. Pri ekonomickej analýze trhu sa zistia informácie o konkurenčnej situácií, poitike konkurentov, ako aj o nenásytených častiach trhu. Z tohto dôvodu by mal byť podnikateľ technicky, technolgicky, osobnostne ako aj finančne pripravený na podnikateľskú aktivitu, ako by mal aj poznať vlastné právne aspekty podnikania platné v podnikateľskom postredí, musí aj zvoliť správny časový okamih pre trh so zreteľom na „medzery“ v trhu a stav konkurencie. Preto je potrebné, aby podnikateľ mal pripravený vhodný podnikateľský zámer. (Papulová,2006, s. 14.)

Podstatu podniku podľa Gutenberga (in Kupkovič 2003) je charakterizujúca pomocou nasledujúcich všeobecných znakov ako je:

• Kombinácia výrobných faktorov- jedná sa o stranu vstupov, kde ide o vybavenie pracovnými, hmotnými ale aj finančnými zdrojmi,
• Princíp hospodárnosti – jedná sa o snahu podniku konať čo najhospodárnejšie a to hlavne pomocou nasledujúceho:
  • Maximalizácie výstupu = pri daných vstupoch dosiahnuť, čo najvyšší výstup alebo,
  • Minimalizácia vstupu = daný výstup realizovať pri čo najmenších vstupoch alebo
  • Optimalizácie vzťahu medzi výstupmi a vstupmi = vstupy a výstupy vzájomne zladené tak, aby sa na základe daných kritérií dali riešiť ekonomicky optimálne.
• Princíp finančnej rovnováhy = schopnosť podniku plniť svoje platobné povinnosti,

Podľa Gutenberga (in Kupkovič, 2003) špecifickými znakmi podniku súvisia s uplatňovaním hospodárskeho systému a na základe toho vymedzuje takéto znaky v trhovej ekonomike:

• Princíp autonómie = vyjadruje sa sloboda a nezávislosť podnikateľskej činnosti, ktorá je riadená trhovými vzťahmi bez direktívnych štátnych zásahov, z tohto dôvodu má podnik možnosti využívať príležitosti na trhu ale musí znášať všetky riziká, ktoré sú spojené aj s neúspechom podnikateľa,
• Princíp súkromného vlastníctva = vlastnícka forma, ktorej výsledkom je to, že vlastník podniku si vyhradzuje právo priamo ako aj nepriamo sa zúčastňovať na riadeniach podniku,
• Princíp ziskovosti = je to princíp o nevyhnutnosti zisku ako výsledku podnikateľskej činnosti a tendencií k maximalizácií zisku vo vzťahu k vloženému kapitálu. (Kupkovič, 2003, s. 18)

V tejto časti si chceme priblížiť definovanie podniku z viacerých stránok. Podľa Obchodného zákonník 513/1991 v § 5 ods. 1 na základe neho je definícia podniku následovná: „ podnik ako súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikanie. K podniku patria veci, práva, a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikiateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu, majú tomuto účelu slúžiť.“ (Citované podľa Obchodného zákonníka § 5 ods. 1. [on line] [cit. 2014-09-01]. Dostupné na : <http://www.exekutor.sk/>.)

Podnik tvorí viacero zložiek medzi tie hlavné patria:

• Osobná zložka, ktorú tvoria zamestnanci, ktorí vo firme pacujú,
• Nehmotnými zložkami sú licencie, patenty, zriaďovacie výdavky, know-how, ako aj obchodná značka a pod.,
• Hmotnou zložkou sú bbudovy, pozemky, zariadenia, stroje a pod. (http://www.zones.sk/studentske-prace/ekonomia/4173-podnik-a-podnikatelska-cinnost/)

Podnik sa dá charakterizovať ako smostatnú ekonomickú organizáciu, ktorej hlavným účelom je uspokojovanie potrieb vlastníkov a zákazníkov ako aj uspokojovanie záujmov ako aj o zodpovednosť voči životnému prostrediu. Dbáme dôraz samozrejme aj na sciálny a ekologický rozmer podnikateľskej činnosti tým, že ciele podniku sa rozširujú o uspokojovanie záujmov zamestnancov a verejnosti. Samozrejme sa kladie dôraz aj na sociálny a ekologický rozmer podnikateľskej činnosti. Pri plnení cieľov vznikajú rôzne alternatívy a tým pádom aj alternatívne ciele podniku alebo ich kombinácie, vzhľadom na rôzne záujmy vlastníkov, manažérov, zamestnancov, kooperujúcich podnikov, verejnosti ako aj veriteľov.

Podnik sa dá členiť opäť podľa niekoľkých kritérií najčastejšie podľa nasledujúcich:

Podľa charakteru vlastníctva,

1. Podnik vo vlastníctve individuálnom ( podnik jednotlivca, živnosť),
2. Podnik vo vlastníctve spoločnom partnerskom (verejná obchodná spoločnosť),
3. Podielové alebo aj účastnícke spoločnosti ( spoločnosť s ručením obmedzeným, akciové spoločnosti,
4. Verejné podniky (komunálne, štátne)

Podľa charakteru konečného produktu čo sú služby alebo produkt

1. Podniky služieb,
2. Výrobné podniky (prvovýroba, spracovateĺské podniky)

Podľa odvetví

1. Stavebné,
2. Priemyselné,
3. Poľnohospodárske,
4. Podniky rôznych služieb ako peňažné, dopravné, poisťovacie a aj bytové hospodárstvo,

Podľa veľkosti

Určuje sa na základe počtu zamestnancov alebo podľa kombinácie počtu obratu a zamestnancov, prípadne na základe veľkosti zisku a kapitálu.

Podľa právnej formy

Na základe právnej formy sa riadia vzťahy s okolím, tak ako aj v vnútri podniku

Čo je to podnik?

Pri definovaní podniku je potebné si charakterizovať aj jednotlivé základné pojmy podľa Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákona a doplnení zákona č. 11/ 1998 na základe toho je podnik jednotlivca definovaný ako: „ najjednoduchšia právna forma, vlastníkom je jednotlivec, vkladá do podniku časť svojho majetku a dodatoční kapitál získava z úveru (zákon neurčuje min. výšku kapitálu), vlastník rozhoduje sám o činnosti podniku, sám nesie celé riziko spjené s podnikaním, za záväzky svojej firmy ručí neobmedzene = celým svojím majetkom. Výhoda celý zisk zostáva po zdanení podnikateľovi.“

Ak chceme charakterizovať podniky a ich delenie je potrebné si ich rozdeliť a na základe odporúčania č. 2006/361/EC zo 6.mája je preto podnik definovaný nasledovne:

„ Za podnik sa považuje každý taký subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť aj bez ohľadu na jeho právnu formu. Patria sem najmä samostatne zárobkovo činné osoby a rodinné podniky, ktoré vykonávajú remeselnícke alebo iné činnosti a partnerstvá alebo združenia, ktoré pravidelne vykonávajú hospodarskú činnosť“ (Komisia 2006/361/ES)

Na základe tejto Komisie sa delia kategórie podnikov nasledovne:

• MSP sa mikro podnik charakterizuje ako podnik, ktorý má počet zamestnancov menší ako 10 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 2 mil. eur,
• MSP sa malý podnik definuje podnik, ktorý zamestnáva zamestnancov, ktorých počet nie je viac ako 50 osôb a je to podnik, ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje viac ako 10 mil. eur,
• Kategóriu MSP tvoria také podniky, ktoré zamestnávajú menší počet ako 250 osôb také, ktorých ročný obrat nepresahuje 50 mil. eur ak celková súvaha nepresahuje viac ako 43 mil. eur (Komisia 2006/361/ES)

Ciele podniku

V prvej kapitole sa zameriavame na definovanie podniku a k nemu patria aj ciele a funkcie podniku a samozrejme aj manažment podniku. Ten možeme definovať ako „umenie riadiť podnikovú činnosť“ alebo ako „umenie dosiahnúť vytýčené ciele podniku“ Manažment sa v súčasnosti označuje ako zoskupenie spôsobov, odporúčaní a prístupov, vďaka ktorým sa v podniku plnia základné manažérske funkcie a dasahujú stanovené ciele.

Manažment sa dá definovať podľa Borovského a Vargica (2005) aj ako: „ celkové zosúladenie všetkých zdrojov v záujme dosahovania cieľov prostredníctvom ľudí (to predstavujú pracovníci). Preto je možné povedať, že manažment je proces tvorby a zároveň aj udržovania prostredia, v ktorom ľudia spoločne pracujú a keď pracujú v skupinách, vtedy dosahujú rýchlejšie stanovené ciele.

Všeobecné ciele podniku sú teda hlavne:

• Maximalizácia zisku,
• Trvalý ekonomický rast,
• Ekonomická stabilita. “ (Borovský, J., Vargic, B., 2005, s. 9)

Medzi nasledujúce ciele môžeme zaradiť:

• „Rastový cieľ podniku –je to charakterizované aktívnou snahou podniku, zameraná na vlastný rozvoj, ako aj na rast objemu výroby, rast počtu pracovníkov, a samozrejme vybavenosť výrobnými faktormi,
• Dôchodkový cieľ podniku – je hlavne snaha podniku dosiahnúť a dosahovať vlastné dôchodky, podnik si stanoví hlavné ciele, ktorých výsledkom je tvorba dôchodkov a tými zabezpečuje uspokojovanie záujmov a cieĺov podniku a tvorí zdroje na krytie potrieb rozšírenej reprodukcie.Čím je väčší objem realizovanej produkcie a čím nižšie sú náklady vynaložené a jej výrobu tým je naplnenue tohto cieľa výššie.
• Inovačný cieľ podniku –sa realizuje prostredníctvom inovácií vo výrobe, zmenou technológií a pracovných postupov, hlavne pomocou nových pestovateľských výrobných, chovateĺských metód zaisťovania rastu tvorby a produkcie nových výrobkov. Pri realizácií výrobných metód zaisťovania rastu produkcie a tvorby nových výrobkov. Podnik relizuje v súvislosti so zavádzaním vedecko- technických poznatkov do praxe,
• Organizačný cieľ podniku – pri tomto cieli sa vyjadruje zameranie podniku na optimalizáciu a racionalizáciu vlastnej výrobnej produkcie.“ (http://www.zones.sk/studentske-prace/manazment/4181-charakteristika-znaky-a-funkcie-podniku/ďalšie okolnosti)

Pri vytýčení cieľov podniku sa podnik rozhoduje a musí zodpovedať 3 základné otázky:

1. Čo vyrábať?
2. Ako vyrávať?
3. Pre koho vyrábať?

Vytýčenie cieľov patrí medzi najdôležitejšie súčasti pri vytváraní kvalitnej podnikovej stratégie ide o prežtie podniku v neustále sa meniacom prostredí. Pri jasnej formuľacií cieľov sa odzrkadľuje potreba podnikových vstupov a samozrejme aj výstupov a potrebný priebeh transformačného procesu a jeho efektívnosť.

Ak odpovieme na tieto otázky nasledujú ďalšie ciele parciálne a tie sa viažu na okolnosti okolia podniku a to je napríklad odbor podnikania, na situácii na trhu, na umiestnení podniku ako aj na potrebnom kapitáli, na voľbe právnej formy a podniku. (http://www.zones.sk/studentske-prace/manazment/4181-charakteristika-znaky-a-funkcie-podniku/ďalšie okolnosti.)

Podnik a jeho funkcie

Cieľovou funkciou podniku je sústava cieľov, ktoré si každý podnik stanoví. V prípade ak ciele podniku dosahujú ekonomickú dimenziu, charakterizujeme ich ako monetárne ciele, a tie predstavujú ciele finančné, výkonné a ciele zo zisku, rentability a pod. V prípade, ak ciele podniku majú sociálnu dimenziu nazývame uch monetárnymi cieľmi, tie predstavujú nemonetárne ciele a to sú sociálne podmienky, spravodlivosť v odmeňovaní a mnoho iného. (www.ekonom.sk)

Funkcie podniku sú nasledovné:

• Podnikateľská funkcia predstavuje sústavné ako aj cieľavedomé využívanie podnikového kapitálu spolu s tvorivým potenciálom na maximalizáciu zisku pri predchádzajúcom uspokojení potrieb zákazníkov,
• Ekonomická funkcia tá zahrňuje viacero oblastí ako odbytovú, finančnú, zásobovaciu s cieľom vyčísliť finančný výsledok zabezpečiť podnik finančnými a hmotnými prostriedkami a zisťovať vplyv odberateĺov na odnikovú organizáciu.
• Výrobná funkcia tou sa zabezpečuje hlavná náplň činnosti podnikov, výrobná funkcia podmieňuje rozsah a obsah kooperačných a obchodných vzťahov.
• Organizačná funkcia vyjadruje v prvom rade organizačné usporiadanie podniku, v tento časti ide o výbe zamestnancov
• Vedecko- technická funkcia tá zabezpečuje výroby pracovnými silami ako aj hmotným majetkom z pohľadu kvalifikácie a kvality, zaradenie do organizačných jednotiek hlavne aby podnik dosiadol svoje podnikovo-hospodárske ciele, inovácie, technológie, technika, výskum a vývoj produktov.
• Samosprávna funkcia sa vykonáva pomocou samosprávnych orgánov a zabezpečuje sa ńou samoregulácia podniku. (Funkcia podniku. Dostupné na:<http://www.zones.sk/studentske-prace/manazment/4181-charakteristika-znaky-a-funkcie-podniku/>(<http://www.zones.sk/studentske-prace/ekonomia/3878-podnik-a-jeho-cinnosť/>)

Podnik má aj funkcie, ktoré sa volajú mimo ekonomické rozumieme pod týmto pojmom hlavne funkcie, ktoré priamo nesúvisia s hospodárskou činnosťou a sú nimi:

• Sociálna funkcia zabezpečuje sociálne efektívnosti výroby zamestnanosti pracovníkov a vytváranie podmienok na ich uplatnenie rozumových schopností hlavne kvôli zvýšeniu ich odbornej aj morálnej úrovne a tým pádom sa zvyšuje sociálna úroveň podniku.
• Biologická ekologická funkcia je funkia, ktorá zabezpečuje tvorku a ochranu životného prostredia, výrobu ekologických výrobkov, výrobu kvalitných potravín a poižívanie ekologických výrobných postupov,ako aj o výstavbu čističiek odpadových vôd.
• Enviromentálna funkcia tvorba a ochrana životného prostredia, výroba ekologických výrobkov spotrebného priemyslu ako aj kvalitných potravín,
• Bezpečnostná funkcia pri tejto funkcií ide o dodržiavanie bezpečnostných predpisov a o zebezpečenie ochranných osobných pomocôk,
• Kultúrno- spoločenská funkcia sa uplatńuje tak, že podnik organizuje kultúrne akcie pre zamestnancov a ich rodiny,
• Vzdelávacia funkcia je vtedy, ak podnik poskytuje zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov pomocou školení, seminárov a pod. (Strážovská, 2007)

Na to, aby sme si priblížili malé stredné podniky je podstatné, aby sme si ešte predtým definovali pojem podnikanie. Predstavujeme podnikanie ako súbor činností, ktorými sa vyhľadávajú ako aj využívajú ekonomické príležitosti, ktoré mu poskytuje trh. Môžeme to chápať aj ako vlastnosť človeka, jeho umenie inovovať, vytvárať, motivovať a využívať príležitosti pre rozvoj výrobnej ako aj hospodárskej činnosti, na zvýšenie prosterity podnikateľského subjektu.

Podnikanie sa dá charakterizovať aj ako činnosť, ktorou sa snažíme dosiahnuť zisk, na to, aby táto činnosť mohla byť chápaná ako podnikanie musí spĺňať pravidlá podľa Obchodného zákonníka§ 2 ods. 1. Ten ho definuje nasledovne : „Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Na základe Obchodného zákonníka je podnikateľom:

1. Osoba zapísaná v obchodnom registri,
2. Osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
3. Osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia,
4. Fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.“ (Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník) (Synek, 2003)

Moderná teória podnikania je podľa svojich tvorcov Krizner, Schultz, Leibenstein na základe ich teórie je podnikaním taká ľudská činnosť, ktorá je zameraná na dosiahnutie rovnovážneho stavu v ekonomike, pri ktorej nastáva stav, keď výrobné zdroje sú vynaložené optimálny spôsobom so zreteľom na vlastnosti ekonomického prostredia. Zisk sa v tejto teórií považuje za najzákladnejší motivačný faktor, ktorý podnecuje a stimuluje podnikateľa ako aj celý výsledok podnikania. (Papulová, 2006)

Vymedzenie pojmu malého a stredného podniku

Keď sa spomína národné hospodárstvo, pod týmto slovom sa nachádza súbor podnikov organizácií, firiem ako aj inštitúcií s rôznym zameraním a pôsobením v jednotlivých odvetviach. Podniky a ich rozdelenie je veľmi komplikované, nakoľko neexistuje len jedno kritérium na základe čoho by sa dali rozdeliť. Z tohto dôvodu typologická klasifikácia rozoznáva viacero znakov, na základe ktorých sa podniky delia.

Najčastejšie používané kritériá pre typologickú klasifikáciu podnikov sú:

• „Charakter konečného výsledku podnikovej činnosti ako sú výrobné podniky a podniky služieb,
• Hospodárske odvetvie ä lesnícke, vodného, poľnohospodárskeho hospodárstva, priemyselné, stavebné, dopravné, cestovného ruchu, obchodné, peňažné, poisťovacie a pod.
• Veľkosť podniku (malé, stredné a veľké podniky),
• Technicko- organizačná charakteristika podniku (podľa typu výroby na kusovú, sériovú a hromadnú),
• Vlastníctvo podniku (verejné, súkromné, zmiešané),

Právna forma podniku (podnik jednotlivca, kapitálové spoločnosti, družstvá, osobné spoločnosti).“ (Marková, 2005, 72 s) (Marková ,Šuleková 1997, s.19,21)

Najrozšírenejším kritériom na rozlišovanie podnikov je jeho veľkosť, tá je ovplyvnená rôznymi činiteľmi a tie sú členené na kvantitatívne a kvalitatívne.

Kvantitatívne znaky pre meranie veľkosti podnikov patria:

• „Veľkosť obratu,
• Počet zamestnancov,
• Zisk,
• Výška kapitálu (celkového a vlastného),
• Množstvo vložených výrobných faktorov (pracovné a strojové hodiny, množstvo materiálu).“ (Konečná, 1993, s. 20)

Kvalitatívne ukazovatele môžu byť napríklad merateľné a to je napríklad intenzita práce, postavenie podniku na trhu, dominantné postavenie v odvetví a nemerateľné ako typ organizačnej štruktúry, vlastnícka forma, technické charakteristiky, určovanie cien, možnosti ovplyvňovania.

Člen Európskej komisie Güntera Verheugen, ktorý je zodpovedný za podnikanie a priemysel definoval MSP nasledovne: „Mikro, malé a stredné podniky (MSP) sú hnacou silou európskeho hospodárstva. Sú základným zdrojom pracovných príležitostí, vytvárajú podnikateľského ducha a inováciu v EÚ, teda sú rozhodujúcou podporou konkurencieschopnosti a zamestnanosti. Nová definícia MSP, predstavuje rozhodujúci krok ku skvalitneniu podnikateľského prostredia MSP a má za cieľ podporu podnikania, investícií a rastu. Táto definícia sa formovala na základe rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými účastníkmi, čo potvrdzuje , že načúvanie malých a stredných podnikom je kľúčom k úspešnej realizácií lisabonských cieľov.“ (Dostupné na: http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/files/sme_definition/sme_user_guide_sk.pdf)

Subjekty cieľového rozhodovania

Procesy, ktoré sú zložité a dlhodobé, ktorého výsledkom je zložitý rozhodovvací proces predstavujú ciele podniku, za rozvojom podniku je v podstate malý tím vrcholového vedenia, ten sa venuje strategickým otázkam, tak ciele podniku predstavujú kompromis medzi jednotlivými záujmovými skupinami.

Preto je možné subjekty cieľového rozhodovania možno rozdeliť na internú a externú. Medzi interné záujmové skupiny patria také, ktoré pôsobia priamo v podniku a to sú:

• Vlastníci (shareholders) predstavujú ich majoritný vlastníci, ktorí sledujú dlhodobé ciele a menšinový vlastníci sledujú svoje ciele,
• Manažéri, tí sledujú hlavne ciele vlastníkov spolu s cielmi zamestnancov,
• Zamestnanci sa sústreďujú na udržanie svojich platov, zvýšenie svojich platov a na profesionálny rast,

Nepriamo v podniku sa nachádzajú externé záujmové skupiny ako sú:

• Odberatelia, ktorí sledujú kvalitu a objem výrobkov a služieb za primeranú cenu,
• Dodávatelia, ktorích cieľom sú stabilné podmienky objemu dodávok, predaja, dodržiavanie termínov, včasne uhradzanie pohľadávok,
• Veritelia, tí kontrolujú efektívne a včasné zhodnotenie svojich vkladov a pod.
• Štát daňové príjmy na vytváranie nových pracovných miest, na ekologickom správaní a pod. (Hontyová, Lisý, Majduchová, 2007)

Cieľom týchto skupín je dlhodobá existencia podniku, ak podnik prosperuje iba vtedy je možné uspokojiť záujmy jednotlivých skupín. Hlavným významom podnikanie je dosahovanie výnosov, ktoré by mali byť vyššie ako vynaložené náklady, preto je z výnosov potrebné uspokojiť všetkých stakeholders a to hlavne vyplatiť mzdy, dane, úroky, poplatky a iné. Ak z výnosov po zaplatení všetkého spomenutého niečo ostane predstavuje to základ na určenie shareholder value.