Každé národné hospodárstvo určitej krajiny má svoju štruktúru. Je to súbor určitých oblastí ekonomických činností v danej krajine, ktoré sú medzi sebou úzko prepojené a tiež vzájomne závislé. Z toho vyplýva, že národné hospodárstvo je teda ekonomikou príslušnej krajiny. Štruktúru národného hospodárstva tvorí odvetvová, sektorová, štruktúra podľa klasifikácie produkcie a územná štruktúra. V tejto práci som sa zaoberala hlavne odvetvovou štruktúrou národného hospodárstva. Túto štruktúru delíme na nevýrobnú a výrobnú, do ktorých patria jednotlivé odvetvia. Odvetvová štruktúra národného hospodárstva prešla vývinom v štyroch etapách, ktorá každá trvala určitú dobu. Okrem tohto som sa tiež podrobnejšie zaoberala výrobnými odvetviami odvetvovej štruktúry, čiže priemyslom, poľnohospodárstvom, lesným a vodným hospodárstvom Slovenskej republiky.
Členenie odvetvovej štruktúry národného hospodárstva
Odvetvová štruktúra národného hospodárstva znamená členenie ekonomiky podľa charakteru konečných výsledkov činností jednotlivých organizácií a podnikov. To znamená, že každý systém musí byť nejako racionálne usporiadaný. Podmienkou usporiadania je bezchybná klasifikácia. Predmetom klasifikácie sú hospodárske javy, ktoré vystupujú v podobe odvetví. Podľa klasifikácie je potom možné presne a vhodne rozčleniť ekonomické subjekty do skupín z hľadiska potrieb hospodárskej praxe v určitom období. Neustály vývoj vedie stále k vzniku nových odvetví, k zmenám tých čo existujú a taktiež k zániku starých odvetví, čím vytvára zmeny a vznikajú nové vzťahy medzi nimi.
Znaky odvetvia národného hospodárstva
Odvetvie národného hospodárstva tvoria podniky s tým istým alebo podobným zameraním, to znamená, že aby určitá časť národného hospodárstva mohla byť odvetvím, musí predovšetkým spĺňať tieto znaky:
- mať kvalifikovaných pracovníkov,
- vykonávať špecializovanú činnosť,
- mať príslušnú materiálno-technickú základňu.
Na základe tejto podobnosti vznikajú odvetvia hospodárstva, ktoré členíme na výrobné a nevýrobné.
Štruktúra výrobných odvetví
Ďalej štruktúra výrobných odvetví národného hospodárstva je nasledovná:
- priemysel,
- stavebníctvo,
- poľnohospodárstvo,
- hutníctvo,
- lesné hospodárstvo,
- nákladná doprava,
- nákup,
- ostatné výrobné činnosti.
Štruktúra nevýrobných odvetví
Štruktúra nevýrobných odvetví je nasledovná:
- školstvo,
- zdravotníctvo a sociálne zabezpečenie,
- kultúra,
- veda a výskum,
- súdnictvo,
- obrana,
- osobná doprava,
- bytové hospodárstvo,
- poisťovníctvo a peňažníctvo,
- spoločenské organizácie,
- ostatné nevýrobné služby.
Obdobia vývoja odvetvovej štruktúry
Vývoj odvetvovej štruktúry môžeme rozdeliť do týchto jednotlivých období:
- Iniciálne obdobie od vzniku prvých manufaktúr až po 20. roky 20. storočia sa vyznačovalo veľkou prevahou poľnohospodárstva či v zamestnanosti, tak aj v produkcii;
- druhé obdobie, ktoré sa začalo od 20. rokov 20. storočia až do roku 1945 znamenalo vyrovnanú bilanciu poľnohospodárstva a priemyslu;
- tretie obdobie, ktoré trvalo od roku 1948 do roku 1989 je výrazne priemyselnou etapou s prevládajúcim komunistickým režimom rozvoja hospodárstva. Zvýšenie tempo rozvoja služieb a obchodu sa prejavuje až na konci tohto obdobia;
- štvrté obdobie po roku 1989 je charakteristické nárastom terciárneho sektoru na odvetvovej štruktúre s prevahou bankovníctva.
Vývoj odvetvovej štruktúry na Slovensku v 20. storočí
Historický vývoj národného hospodárstva v jednotlivých oblastiach od čias prvých manufaktúr sa líšil aj výraznými zmenami v odvetvovej štruktúre národného hospodárstva. Súčasná štruktúra hospodárstva Slovenska je výsledkom dlhého vývoja. Jeho korene je možné pozorovať v minulých storočiach.
Po vzniku Československej republiky bolo Slovensko menej rozvinutou časťou novej republiky. České krajiny boli súčasťou pokrokovejšieho Rakúska, pretože na ich priemyselnom rozvoji sa podieľal rakúsky a nemecký kapitál. Podnikatelia z Česka nemali veľký záujem o rozvoj priemyslu na Slovensku, preto sa rozdiely z obdobia Rakúsko-Uhorska medzi týmito krajinami nezmenšovali, ale počas hospodárskej krízy ešte viac prehĺbili. Oživenie prišlo až pred začiatkom 2. svetovej vojny. Väčšina obyvateľstva sa živila poľnohospodárstvom a tiež sa výrazne zvýšil význam odvetví ťažkého priemyslu, ako je strojársky, kovospracujúci, elektrotechnický, chemický a gumárenský priemysel. Tiež sa veľmi rozvíjalo baníctvo a odvetvia, ktoré s ním súvisia.
Povojnový vývoj
Druhá svetová vojna spôsobila národnému hospodárstvu veľké škody. Zničili sa mnohé mosty, továrne, taktiež chýbali dopravné prostriedky, ktoré boli cez vojnu ukradnuté. V roku 1948 po skončení vojny dosiahli pozoruhodný rozvoj výrobné a nevýrobné odvetvia národného hospodárstva Slovenska. Dochádza k prudkému rastu priemyselnej výroby, počet pracujúcich sa v priemysle štvornásobne zvýšil. Stavali sa priemyselné závody a nastávajú zmeny v odvetvovej štruktúre a teritoriálnom rozmiestnení.
Socialistická industrializácia
Socialistická industrializácia priniesla všeobecný regionálny rozvoj a podporila rozvoj niektorých miest, zvýšila sa životná úroveň obyvateľstva a zvýšila sa aj urbanizácia. Objavili sa tú aj negatíva, ku ktorým patria:
- zlá odvetvová štruktúra priemyslu – energeticky veľmi náročné odvetvia,
- vážne narušovanie životného prostredia,
- nedostatky v organizácii a riadení priemyslu a iné.
V roku 1968 nastala tzv. „Pražská jar“, začal sa kritizovať pražský centralizmus a nerovnoprávne postavenie Slovenska v ČSR. Bola uzákonená povinnosť pracovať, to znamená, že musel byť zamestnaný skoro každý občan v aktívnom veku. Nezamestnanosť sa vyskytla tiež a dobrovoľne nezamestnaní v tomto období boli považovaní za príživníkov, ktorých bolo možné stíhať.
Trhová ekonomika
Po roku 1989 sa socialistické krajiny rozpadli, čo malo za následok nahromadených problémov. Slovensko sa ako iné postkomunistické krajín zaujíma o trhové hospodárstvo a nadväzuje na nové hospodárske kontakty v zahraničí. Priestorová štruktúra národného hospodárstva nevykazuje extrémne rozdiely ako v niektorých porovnateľných krajinách.
V každom našom okrese má svoje zastúpenie strojársky a potravinársky priemysel a v rôznej miere ostatné priemyselné odvetvia. Najvyššie sústredenie priemyslu a hlavne nevýrobných činností je v našich dvoch najväčších miestach a to v Bratislave a v Košiciach. Naopak, slabá industrializácia je v Juhoslovenskej kotline a v niektorých oblastiach na východe Slovenska.
Poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo
Poľnohospodárstvo, vodné a lesné hospodárstvo závisia od prírodných predpokladov oveľa viac ako iné odvetvia hospodárstva. Vyplýva to priamo z ich podstaty. Táto závislosť bola výraznejšia v minulosti, keď neexistovali spôsoby umelého zvýšenia úrodnosti pôd a ani šľachtiteľské práce nezasiahli do zvýšenia produkcie.
Rakúsko-Uhorské poľnohospodárstvo
Až do obdobia rozmachu priemyslu tvorilo poľnohospodárstvo základ hospodárstva v Rakúsko-Uhorsku. Feudálne väzby na pôdu úplne ovplyvňovali život človeka. Postoj k obrábaniu pôdy sa postupne menil po zavedení urbára v roku 1768. V poľnohospodárskej výrobe sa začali uplatňovať nové osvetárske a neskôr technické opatrenia ako trojpoľný osevný systém, úprava vodného režimu pôd, mechanizácia a iné. Rozmach priemyslu koncom 19. storočia a najmä v 20. storočí mal vplyv aj na zvýšenie intenzifikácie poľnohospodárstva. Na začiatku 20. storočia sa viac ako tri pätiny obyvateľov Slovenska živilo poľnohospodárskou výrobou. Výmery pozemkov a kvalita pôdy najmä v členitých horských častiach nezabezpečovali obživu na poľnohospodárstvo viazaného obyvateľstva. Výrazným sprievodným javom bolo preto vysťahovalectvo a odchody na sezónne práce. V roku 1919 parlament prijal pozemkovú reformu. V praxi znamenala zabratie poľnohospodárskej pôdy nad 150 ha. Reforma však problém nezamestnanosti a hladu nevyriešila.
Združstevňovanie
V roku 1949 bol vyhlásený plán združstevňovania poľnohospodárskej výroby. Jeho faktickú náplň tvorila kolektivizácia poľnohospodárstva, odovzdávanie pôdy, techniky a hospodárskych zvierat družstvám. V 70. rokoch sa pôvodné družstvá spájali do väčších aglomerovaných družstiev so spoločným vedením, strojovým parkom a inými.
Napriek mnohým nedostatkom, ktoré v poľnohospodárstve existovali, podarilo sa mechanizáciou a intenzifikáciou zvýšiť hektárové výnosy na trojnásobok v porovnaní s obdobím pred 2. svetovou vojnou. Pri trvalom poklese pracovníkov v poľnohospodárstve sa naša republika stala sebestačnou vo výrobe väčšiny potravín dopestovaných v miernom pásme. Po roku 1989 nastali v celom našom hospodárstve výrazné zmeny, ktoré sa prejavili aj v poľnohospodárstve. Systém štátnych a družstevných hospodárstiev sa začal rozpadať.
Podielnické družstvá
Družstvá sa premenili na podielnické družstvá to znamená, že pôda a majetok družstva sa rozdelili členom družstva, alebo odpredali. Štátne majetky, pokiaľ budú privatizované, musia prejsť procesom odštátnenia. Pôvodným majiteľom sa vracia pôda. V súčasnosti vlastní súkromný sektor jednu štvrtinu poľnohospodárskej pôdy Slovenska. V mnohých prípadoch však nemajú agropodnikatelia na začiatku podnikania dostatok finančných prostriedkov. Pravdou zostáva, že vo vyspelých európskych krajinách je poľnohospodárstvo silno podporované štátom. Všetky tieto skutočnosti sa odrazili v poklese poľnohospodárskej výroby na Slovensku. Tá poklesla oproti roku 1989 o viac ako jednu tretinu. Poľnohospodárstvo sa napriek týmto ťažkostiam podieľa na tvorbe národného dôchodku jednou trinástinou a zamestnáva takmer 12 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva Slovenska.
Poľnohospodárstvo Slovenska v súčasnosti
V súčasnosti sa poľnohospodársky využíva (2 446 000 ha) približne 50 % rozlohy Slovenska. Orná pôda zaberá 1,5 mil. ha, čo predstavuje 60 % poľnohospodársky využívanej pôdy.
Spôsob využitia zeme závisí nielen od miestnych prírodných podmienok, ale ovplyvňujú ho viaceré iné činitele, napr. vzdialenosť od trhu, mechanizácia a automatizácia výroby a iné. To sa prejavuje v ďalšej špecializácii poľnohospodárskej výroby. Dôsledkom toho je vznik typických prímestských poľnohospodárskych zón napr. v okolí Bratislavy a Košíc.
Iným typom zón sú vinohradnícke a chmeliarske oblasti. Viniču hroznorodému sa darí v nižších polohách slnečných pahorkatín a vrchovín, napr. v Malých Karpatách, Zemplínskej vrchovine, Slanských vrchoch, Podunajskej pahorkatine a iných. Chmeľ sa pestuje predovšetkým v okolí Nového Mesta nad Váhom, Trenčína a Topoľčian.
Lesy zaberajú 40 % z celkovej rozlohy Slovenska. Plocha lesov sa každoročne zvyšuje. Vyše 97 % lesov bolo v roku 1989 v štátnom vlastníctve. V súčasnosti je to menej ako 72 %. Ročne sa na Slovensku vyťaží 3,5 mil. m3 dreva. Lesníctvo je hlavným dodávateľom suroviny pre drevospracujúci a papierenský priemysel. Najvyhľadávanejšie dreviny sú smrek, buk a dub.
Vodné hospodárstvo zabezpečuje pre národné hospodárstvo zdroje priemyselnej vody, pitnú vodu pre obyvateľstvo, obhospodaruje vodné nádrže a riečne toky. Na Slovensku má toto odvetvie hospodárstva tradície, ktoré siahajú do obdobia budovania tajchov pri Banskej Štiavnici, banských vodovodov v 16. storočí. V súčasnosti zaberajú vodné plochy, ktoré spravujú vodohospodári 2 % z celkovej rozlohy Slovenska. Najvýznamnejšie vodné nádrže, ktoré prešli pod ich správu v ostatnom čase, sú vodné diela v Gabčíkove, Kráľovej pri Šali, Starina.
Priemysel Slovenska
Priemysel patrí medzi hlavné zložky národného hospodárstva Slovenskej republiky. Priemysel sa podieľa na tvorbe národného dôchodku jednou tretinou. Jeho súčasný stav, odvetvová štruktúra a priestorové rozloženie sú výsledkom vývoja v minulosti.
Priemyselná výroba
Priemyselná výroba u nás sa rozbiehala od začiatku 19. storočia. Manufaktúry a remeselné dielne sa pomaly menili na továrne, pričom súbežne vznikali aj nové továrne. Podstatou vzniku tovární bolo zavádzanie strojovej výroby. V roku 1832 dali do prevádzky parný stroj v súkenke v Haliči pri Lučenci. Strojová technika prenikala aj do iných odvetví a podmienila ich rozvoj. Rozvíjali sa tradičné priemyselné odvetvia, ako ťažobný priemysel, železiarstvo, drevársky, textilný, sklársky, garbiarsky a papiernický priemysel.
Koncom 19. storočia sa začal rozmáhať aj chemický priemysel. V Bratislave, kde sa zabezpečoval dovoz surovín po Dunaji, vznikla rafinéria ropy a výroba dynamitu. Zavádzanie strojov do výroby a silný rozvoj železničnej dopravy podmienili vznik strojárskych opravárenských podnikov. Najväčším z nich bola železničná opravárenská dielňa vo Vrútkach.
Pred vznikom Československa bolo Slovensko, nerátajúc hlavné mesto Budapešť, najpriemyselnejšou oblasťou Uhorska. No i tak zaostávalo za poprednými európskymi krajinami, ako Anglicko, Nemecko, Francúzsko, ako i Rakúsko a Česko. Zapríčinili to vládnuci feudáli, ktorí nevenovali rozvoju priemyslu dostatočnú pozornosť. Po vzniku ČSR sa situácia nezlepšila. Českí podnikatelia využívali Slovensko najmä na produkciu surovín a poľnohospodárskych produktov.
Hospodárska kríza a povojnový vývoj
V období veľkej hospodárskej krízy sa snažili potlačiť činnosť konkurenčných podnikov na Slovensku. V tom období vzniklo pomerne málo nových tovární. Z nich mali najväčší význam zbrojárske závody.
Po skončení 2. svetovej vojny sa pomerne rýchlo podarilo odstrániť vojnové škody. Priemyselná výroba bola plánovaná a jednotlivé odvetvia sa rozvíjali v závislosti od potrieb celého Československa, ale aj ostatných socialistických krajín. Rozvíjalo sa najmä ťažké strojárstvo, hutníctvo, chemický priemysel a výroba stavebných materiálov.
V dôsledku deľby práce nebolo treba obstáť v konkurencii s inými výrobcami. Preto sa znížila kvalita výrobkov, zaostal rozvoj technológií a spomalilo sa prenikanie výsledkov vedy a techniky do výroby. Jednotlivé závody boli zlúčené do veľkých podnikov, ktoré boli často nepružné.
Thové hospodárstvo
Prechod na trhové hospodárstvo v roku 1989 sa odzrkadlil aj v priemysle. Viaceré továrne prechádzajú zo štátneho vlastníctva do vlastníctva súkromného a akciových spoločností. Súkromný sektor sa v roku 1993 podieľal na celkovej priemyselnej produkcii 19,4%. Dochádza k zmenám výrobných programov tak, aby výrobky nestáli na skladoch, ale obstáli v konkurencii na domácom i zahraničnom trhu. Mnohé veľké podniky sa rozdelili na menšie závody, ktoré môžu pružnejšie reagovať na dopyt trhu. Zmenšila sa aj priemerná veľkosť podnikov a počet ich pracovníkov. V dôsledku veľkých zmien sa v ostatných rokoch znížila aj výroba tovaru.
V odvetvovej štruktúre prevláda spracovateľský priemysel. Po 2. svetovej vojne zaujal prvenstvo strojársky priemysel zameraný na výrobu strojov, prístrojov, vojenskej techniky, elektrotechniky a dopravných prostriedkov. Sortiment výrobkov je široký. Závody strojárskeho priemyslu sa nachádzajú v každom okrese Slovenska.
Hutnícky priemysel a ťažba rúd má u nás tradíciu od stredoveku, odkedy sa vo väčšej miere ťažili a spracúvali rudy. Výroba sa dnes koncentruje do veľkých podnikov. Východoslovenské železiarne v Košiciach spracúvajú najmä železnú rudu z Ukrajiny. Koksovateľné uhlie sa dováža z Ostravska a vápenec zo Slovenského krasu. Vyrábajú hlavne surové železo, oceľ a plechy. Železiarne v Podbrezovej sa špecializujú na výrobu valcovaného materiálu, Kovohuty v Istebnom na Orave na ferozliatiny.
Záver
Národné hospodárstvo je strašne zložitý proces, mnohostranný a mnohotvárny, ustavične sa rozvíjajúci systém, ktorý sa skladá z mnohých podsystémov, ktoré sú spojené do jedného celku. Dozvedeli sme sa že odvetvová štruktúra národného hospodárstva prešla vývojom v niekoľkých obdobiach. Z uvedených charakteristík nám vyplýva, že každé obdobie bolo pre národné hospodárstvo nejakým prínosom. Ale súčasná úroveň ekonomiky Slovenska v porovnaní s členskými krajinami Európskej únie je v posledných rokoch veľmi nízka. Preto úsilím štátu by mala byť snaha zvyšovať úroveň pridanej hodnoty a tiež jej podiel na celkových výkonoch národného hospodárstva.
Odvetvová klasifikácia ekonomických činností podľa OKEČ
S ohľadom na záväzky Slovenskej republiky voči Európskemu spoločenstvu bola OKEČ Rev. 1.1 vypracovaná na základe štatistickej klasifikácie ekonomických činností Európskeho spoločenstva NACE Rev. 1.1, ktorú vyhlásila Rada Európskeho spoločenstva 19. decembra 2001 a jej používanie bolo pre členské krajiny Európskej únie záväzné od 1. januára 2003 do 31.12.2007.
Predmetom odvetvovej klasifikácie ekonomických činností sú činnosti vykonávané ekonomickými subjektmi. Každá položka na príslušnom stupni triedenia zahŕňa zoskupenie rovnorodých činností. Skladobnými prvkami jednotlivých zoskupení sú činnosti, ktoré svojimi výsledkami obsiahnu jeden alebo viac výrobkov alebo služieb.
Jednotlivé odvetvové zoskupenia ekonomických činností možno pomerne spoľahlivo definovať podľa ich náplne výrobkami a službami, ktoré sú charakteristickými výsledkami týchto činností. (Melíšek,
2005, s. 105)
Revidovaná klasifikácia ekonomických činností NACE Rev. 2
Dôvodom rozsiahlej revízie klasifikácie ekonomických činností bola snaha zohľadniť v nej tak
technologické a štrukturálne zmeny v ekonomike, ako aj zabezpečiť porovnateľnosť ekonomickej
štatistiky nielen na európskej, ale aj na medzinárodnej úrovni. Preto bol vývoj novej klasifikácie
koordinovaný Štatistickou komisiou Organizácie spojených národov a na európskej úrovni Európskym
štatistickým úradom – EUROSTATom.
Štruktúra klasifikácie – pomenovanie jednotlivých úrovní a ich označenie: (http://www.ecb.int,
20.01.2013)
- prvá úroveň – sekcia, položka označená abecedným znakom,
- druhá úroveň – divízia, položka označená dvojmiestnym číselným znakom,
- tretia úroveň – skupina, položka označená trojmiestnym číselným znakom,
- štvrtá úroveň – trieda, položka označená štvormiestnym číselným znakom,
- piata úroveň – podtrieda, položka označená päťmiestnym číselným znakom.
Prvé štyri úrovne sú plne kompatibilné s európskou klasifikáciou NACE Revision 2 a piatu úroveň
predstavujú národné položky vytvorené pre národné potreby na základe národných požiadaviek
a potrieb. (http://portal.statistics.sk, 20.01.2013)
Sekcie
- Sekcia A Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov
- Sekcia B Ťažba a dobývanie
- Sekcia C Priemyselná výroba
- Sekcia D Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu
- Sekcia E Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadu
- Sekcia F Stavebníctvo
- Sekcia G Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov
- Sekcia H Doprava a skladovanie
- Sekcia I Ubytovacie a stravovacie služby
- Sekcia J Informácie a komunikácia
- Sekcia K Finančné a poisťovacie činnosti
- Sekcia L Činnosti v oblasti nehnuteľností
- Sekcia M Odborné, vedecké a technické činnosti
- Sekcia N Administratívne a podporné služby
- Sekcia O Verejná správa a obrana
- Sekcia P Vzdelávanie
- Sekcia Q Zdravotníctvo a sociálna pomoc
- Sekcia R Umenie, zábava a rekreácia
- Sekcia S Ostatné činnosti
- Sekcia T Činností domácnosti ako zamestnávateľov; nediferencované činnosti v domácnostiach produkujúcich tovary a služby na vlastné použitie
- Sekcia U Činnosti extratoriálnych organizácií a združení
Klasifikácia národného hospodárstva
Štruktúru národného hospodárstva je možné skúmať z rôznych hľadísk a úrovní, ide predovšetkým o priestorové, predmetové a vlastnícke usporiadanie subjektov a činností v ekonomike.
Výsledkom tohto usporiadania sú jednotlivé formy štruktúry národného hospodárstva, a to (Kucharčíková, Tokarčíková, 2010, s.42):
- odvetvová štruktúra ekonomických činností v národnom hospodárstve,
- sektorová štruktúra ekonomických činností v národnom hospodárstve,
- štruktúra podľa vlastníckych foriem,
- štruktúra podľa právnych foriem,
- regionálna štruktúra národného hospodárstva, alebo územná či priestorová.