Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela, (Nobelova cena za ekonómiu) sa odlišuje od ostatných cien udeľovaných pri ceremónii udeľovania Nobelových cien, pretože nie je súčasťou dedičstva Alfreda Nobela. Zaviedla ju Švédska ríšska banka pri jej 300. výročí roku 1969.
Pozrite si prehľad laureátov (nositeľov) ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela (nesprávne označovanej aj ako Nobelova cena za ekonómiu) so stručnou charakteristikou ich prínosu pre svetovú ekonómiu.
| Rok | Laureát | Prínos |
|---|---|---|
| 2020 | Paul Milgrom a Robert Wilson | Za vylepšenie teórie aukcií a vynálezy nových formátov aukcií. |
| 2019 | Abhijit Banerjee, Esther Duflo a Michael Kremer | Za experimentálny prístup k znižovaniu chudoby. |
| 2018 | William Nordhaus a Paul Romer | Za začlenenie zmeny klímy do dlhodobej makroekonomickej analýzy (Nordhaus) a za začlenenie technologických inovácií do dlhodobej makroekonomickej analýzy (Romer). |
| 2017 | Richard Thaler | Za svoj príspevok k behaviorálnej ekonómii. |
| 2016 | Oliver Hart, Bengt Holmström | Za rozvoj teórie zmlúv. |
| 2015 | Angus Deaton | Za analýzu spotreby, chudoby a bohatstva. |
| 2014 | Jean Tirole | Za analýzu trhovej sily a regulácie. |
| 2013 | Eugene Fama, Robert J. Shiller, Lars Peter Hansen | Za empirické analýzy cien akcií, úverov a nehnuteľností. |
| 2012 | Alvin E. Roth, Lloyd S. Shapley | Za teóriu stabilných trhových alokácií a praktický návrh trhov. |
| 2011 | Thomas J. Sargent, Christopher A. Sims | Za empirický výskum príčin a následkov v makroekonomike. |
| 2010 | Peter Diamond, Dale Mortensen, Christopher Pissarides | Za analýzu trhov práce zaťažených nákladmi na vyhľadávanie. |
| 2009 | Elinor Ostrom a | Za analýzu ekonomického riadenia, najmä spoločného vlastníctva. |
| 2009 | Oliver Williamson | Za analýzu ekonomického riadenia, najmä pre objav v otázke hraníc riadenia firiem. |
| 2008 | Paul Krugman | Za analýzu obchodných vzorcov a lokalizácie ekonomickej aktivity. |
| 2007 | Leonid Hurwicz, Eric S. Maskin a Roger B. Myerson | Za položenie základov teórie návrhu mechanizmov. |
| 2006 | Edmund S. Phelps | Za jeho analýzu medzičasových obetovaných príležitostí v makroekonomickej politike. |
| 2005 | Robert J. Aumann a Thomas Schelling | Za zvýšené porozumenie konfliktom a spoluprácu prostredníctvom analýzy teórie hier. |
| 2004 | Finn E. Kydland a Edward C. Prescott | Za príspevky k dynamickej makroekonomike: Časová konzistentnosť hospodárskej politiky a hnacia sila konjunkturálnych cyklov. |
| 2003 | Robert F. Engle | Za metódy na analýzu ekonomických časových radov s časovo variabilnou volatilitou (ARCH). |
| 2003 | Clive W. J. Granger | Za metódy na analýzu ekonomických časových radov so spoločne sa meniacimi trendmi (kointegrácia). |
| 2002 | Daniel Kahneman | Za zavedenie náhľadov psychologického výskumu do ekonomickej vedy, najmä pokiaľ ide o posudzovanie a rozhodovanie pri neistote. |
| 2002 | Vernon L. Smith | Za použitie laboratórnych pokusov ako nástroja v empirickej ekonomickej analýze, najmä v štúdiách rôznych trhových mechanizmov. |
| 2001 | George Akerlof, Michael Spence a Joseph E. Stiglitz | Za analýzu trhov s asymetrickými informáciami. |
| 2000 | James Heckman | Za vývoj teórií a metód na analýzu selektívnych vzoriek. |
| 2000 | Daniel McFadden | Za vývoj teórií a metód na analýzu diskrétnych rozhodnutí pri výbere. |
| 1999 | Robert Mundell | Za analýzu peňažnej a fiškálnej politiky v rôznych systémoch výmenných kurzov a za analýzu oprimálnych menových území. |
| 1998 | Amartya Sen | Za základné teoretické príspevky k ekonómii blahobytu o. i. v rozvojových krajinách. |
| 1997 | Robert Merton a Myron Scholes | Za vypracovanie matematického vzorca na určenie hodnôt opcií na burze. |
| 1996 | James Mirrlees a William Vickrey | Za základné príspevky k ekonomickej teórii o incentives pri rôznych stupňoch informovanosti účastníkov trhu. |
| 1995 | Robert E. Lucas | Za formulovanie teórie racionálnych očakávaní o správaní rôznych účastníkov ekonomického diania. |
| 1994 | Reinhard Selten, John Forbes Nash Jr. a John C. Harsanyi | Za základnú analýzu rovnováhy v nekooperatívnej teórii hier. |
| 1993 | Robert Fogel a Douglass North | Za obnovenie výskumu v oblasti hospodárskych dejín aplikáciou ekonomickej teórie a kvantitatívnych metód s cieľom vysvetlenia ekonomickej a inštitucionálnej premeny. |
| 1992 | Gary Becker | Za rozšírenie mikroekonomickej teórie na širokú oblasť ľudského správania a ľudskej spolupráce. Analýza neekonomických javov a ich vplyv na hospodárstvo. Teória ľudského kapitálu. Potreba investícií do ľudského kapitálu. Analýza úlohy rodiny, resp. domácností v spoločnosti. Problémy ekonomickej a sociálnej diskriminácie v zamestnaní a v domácnosti. |
| 1991 | Ronald Coase | Za objav a objasnenie významu tzv. transakčných nákladov a dispozičných práv pre inštitucionálnu štruktúru a fungovanie hospodárstva. |
| 1990 | Harry M. Markowitz | Za vývoj teórie výberu portfólia. |
| 1990 | Merton Miller | Za základné vedecké príspevky k teórii podnikového financovania. |
| 1990 | William F. Sharpe | Za základné príspevky k vedeckej teórii tvorby cien pre finančné otázky. |
| 1989 | Trygve Haavelmo | Za formulovanie základov ekonometrie v o oblasti teórie pravdepodobnosti. |
| 1988 | Maurice Allais | Za prelomové príspevky k teórii trhov a efektívneho využívania zdrojov. |
| 1987 | Robert M. Solow | Za práce o ekonomických teóriách rastu. |
| 1986 | James M. Buchanan | Za vývoj kontraktteoretických a konštitučných základov ekonomického a politického rozhodovania. |
| 1985 | Franco Modigliani | Za prelomovú analýzu o sporivom správaní finančných trhov. |
| 1984 | Richard Stone | Za prelomové výkony pri vývoji sústav národného účtovníctva, čím radikálne zlepšil základ empirickej hospodárskej analýzy. |
| 1983 | Gerard Debreu | Za zavedenie nových analytických metód do národohospodárskej teórie a za rigorózne preformulovanie teórie všeobecnej rovnováhy trhov. |
| 1982 | George Stigler | Za prelomové štúdie fungovania a štruktúr trhov a príčin a účinkov regulácií štátu. Optimálne programovanie a teória cien. Štátne regulovanie ekonomiky. Mikroekonomické základy makroekonomických procesov. Fungovanie a štruktúra trhu. Dejiny ekonomických teórií. |
| 1981 | James Tobin | Za analýzu finančných trhov a ich dopady na rozhodnutia o výdavkov, a tým aj na zamestnanosť, výrobu a vývoj cien. Rozvinutie Keynesovej ekonomickej teórie, zvlášť teórie preferencie likvidity v oblasti teórie portfólia. Vypracovanie makroekonomického modelu, ktorý je založený na modelovaní operácií finančnej a menovej politiky. |
| 1980 | Lawrence Klein | Za konštrukciu ekonomických konjunkturálnych modelov a ich použitie pri analýzach hospodárskej politiky. |
| 1979 | Theodore W. Schultz a William Arthur Lewis | Za prelomové práce vo výskume hospodárskeho vývoja, so zvláštnym zohľadnením problémov rozvojových krajín. |
| 1978 | Herbert Simon | Za prelomový výskum rozhodovacích procesov v hospodárskych organizáciách. |
| 1977 | Bertil Ohlin a James Meade | Za prelomové práce na poli teórie medzinárodného obchodu a medzinárodného pohybu kapitálu. |
| 1976 | Milton Friedman | Za príspevok k analýze spotreby, k dejinám a teórii peňazí a za objasnenie zložitosti stabilizačnej politiky. Teória peňazí a inflácie, nezamestnanosti a ľudského kapitálu. Monetaristická koncepcia trhovej ekonomiky. Významné sú jeho hospodársko-politické koncepcie. |
| 1975 | Leonid Vitalievič Kantorovič a Tjalling Koopmans | Za príspevok k teórii optimálneho použitia zdrojov. Aplikácia matematiky v ekonómii, optimálne programovanie a funkcionálna analýza, optimalizácia alokácie zdrojov, konštrukcia algoritmov pre počítače. |
| 1974 | Gunnar Myrdal | Za dôkladné analýzy vzájomnej závislosti ekonomických, sociálnych a inštitucionálnych pomerov. Teória peňazí a alalýza ekonomického kolísania, vzájomné vzťahy ekonomických, spoločenských a inštitucionálnych javov. Problémy medzinárodných ekonomických vzťahov a otázky vývoja rozvojových krajín. Metodologické otázky ekonómie. |
| 1974 | Friedrich von Hayek | Za prelomové práce na poli teórie peňazí a konjunktúry. Peňažná teória a ekonomický cyklus. Príčinou ekonomickej nerovnováhy sú peniaze, nerovnomernosť zmien cien, disproporcie zmien cien spotrebných a investičných statkov. |
| 1973 | Wassily Leontief | Za vypracovanie metódy vstupov a výstupov (input-output analysis) a za jej aplikáciu pri dôležitých ekonomických problémoch. Rozpracovanie input-output metódy a jej aplikácia na rôzne ekonomické problémy. Analýza medziodvetvových vzťahov, ekonomického rastu a jeho vplyvu na životné prostredie. |
| 1972 | John Hicks a Kenneth Arrow | Za prelomové práce k všeobecnej teórii ekonomickej rovnováhy a k teórii blahobytu. |
| 1971 | Simon Kuznets | Za jeho empiricky nájdené vysvetlenia hospodárskeho rastu, ktoré viedli k novému a hlbšiemu pochopeniu hospodárskych a sociálnych štruktúr a vývojových procesov. Empiricky zdôvodnená interpretácia problémov ekonomického rastu, ktorým sa usiloval vysvetliť ekonomický a spoločenský rozvoj. |
| 1970 | Paul A. Samuelson | Za vedecké práce, ktorými vyvinul statickú a dynamickú vedeckú teóriu a aktívne prispel k pozdvihnutiu úrovne analýzy v ekonomickej vede. Problémy ekonomickej statiky a dynamiky, využitie matematických metód v ekonómii, optimálne programovanie, ekonómia blahobytu. |
| 1969 | Ragnar Anton Kittil Frisch a Jan Tinbergen | Za vývoj a aplikáciu dynamických modelov na analýzu ekonomických procesov. Vypracovanie dynamických makroekonomických modelov, teórie ekonómie blahobytu, modelu optimálnej regionálnej alokácie investícií. |
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy
O cene rozhoduje, podobne ako pri Nobelovej cene za chémiu a fyziku, Kráľovská švédska akadémia vied a udeľuje sa popri ostatných cenách v oblasti vied. Každý rok kvalifikovaní nominátori nominujú sto žijúcich osôb, ktoré potom dostane osemčlenný výbor, ktorý nakoniec predloží návrh ceny Nobelovmu zhromaždeniu. Nobelovo zhromaždenie potom hlasuje o kandidátoch (až do troch kandidátov).
Prečo to nie je Nobelova cena za ekonómiu?
Jedným z kritikov tejto ceny je Peter Nobel, člen Nobelovej rodiny, ktorý kontruje:
- spojenie ceny s Nobelovým menom, hoci nie je časťou Nobelovho dedičstva
- cena sa nespravodlivo udeľuje častejšie neoliberálnym ekonómom
- ekonómia je spoločenská veda, čo sťažuje objektívne hodnotenie kandidátov
- najvplyvnejší ekonómovia dostali ceny v 70. a 80. rokoch, a že odvtedy sú existujúci kandidáti v oblasti ekonómie kontroverznejší