Ekosystém

Ekosystém je základným prirodzeným systémom, v ktorom sú vo vzájomných vzťahoch všetky spoločenstvá organizmov (rastlinných a živočíšnych) spolu s komplexom všetkých fyzikálnych a chemických faktorov, ktoré vytvárajú prostredie týchto organizmov.

Hovoríme, že ekosystém (EKO systém) je základná funkčná jednotka a pozostáva z 2 častí:

1. prostredie (Biotop) – neživá časť (priestor, hornina)
2. živé organizmy (Biocenóza) – spoločenstvo rastlín a živočíchov, ktoré spolu vytvárajú biocenózu.

Biomasa

Ekosystém má svoju energetickú bilanciu. Toky energie v ekosystéme sa realizujú cez živé systémy, ktoré zabezpečujú kolobeh látok. Celkovú živnú hmotu ekosystémov – nazývame biomasa. Túto biomasu vytvárajú 3 skupiny organizmov:

1. producenti sú rastliny, asimilujú (z oxidu uhličitého a vody – fotosyntéza). Organizmy môžu vytvárať z anorganických organické látky.
2. konzumenti spotrebovávajú to, čo rastliny vytvorili, čiže je to fauna (zvieratá), a tá využíva hotové organické látky
3. reducenti sú mikroorganizmy alebo deštrumenti – látky, ktoré rozkladajú mŕtvu organickú hmotu

Rastliny vedia použiť 1 % až 1,5 % slnečnej energie (niektoré nanajvýš 6 %) – toto percento označujeme ako koeficient využitia týchto rastlín.

Produkcia ekosystémov

Ekosystémy majú svoju produkciu, ktorú môžeme rozdeliť na

• primárnu produkciu ekosystémov – vytvorenie zelenej hmoty
• sekundárnu produkciu ekosystémov – zvieratá, ktoré tu hmotu spotrebovávajú a vytvárajú živočíšne bielkoviny

Konkurencia, parazitizmus a mutualizmus

V ekosystéme sú určité reťazce. Dominantné postavenie majú rastliny, ktoré tvoria východisko potravy pre všetky organizmy. Vzťahy medzi organizmami – môžu sa prejaviť negatívne vzťahy – konkurencia, t.j. každá rastlina bojuje o miesto a priestor, a parazitizmus. Mutualizmus je spolunažívanie – rastliny si navzájom pomáhajú (napr. ďatelina).

Potravový reťazec

Ekosystém poskytuje potravu. Potravový reťazec (trofický reťazec) môže byť:

1. pastevnokoristnícky – začína sa zeleňovou hmotou (konzumácia živej biomasy), ktorú konzumujú drobné organizmy, bylinožravce až po veľké bylinožravce. Na bylinožravce nadväzuje 1 až 2 skupiny mäsožravcov (napr. malé bylinžravce konzumujú malé mäsožravce, a tie konzumujú veľké mäsožravce).
   • fytoplanktón (vodný ekosystém) konzumujú malé živočíchy
   • zooplanktón – malé ryby – ich konzumujú mäsožravé ryby a tie konzumujú dravé vodné cicavce (napríklad vydra)
   • predátori – živočíchy, ktoré požierajú živočíchy
   • rozklad – tento reťazec sa končí tým, že mŕtve telá sa postupne rozkladajú
2. detrikový reťazec – je to kratší cyklus ako pastevnokoristnícky, ale zohráva veľmi významnú úlohu, pretože umožňuje relatívne rýchlejší kolobeh všetkých minerálnych látok, a tým aj ich uvoľnenie pre výživu primárnych producentov. Základná zásoba výživy – odpad – nerozložená organická hmota sa dostáva do pôdy a je to potrava pre mikroorganizmy a tie pretvoria tento odpad na minerálne látky a to je potom výživa pre rastliny. Prvý stupeň v tomto reťazci tvoria baktérie, huby, na nich sa zúčastňujú ďalšie organizmy, saprofágy (koprofágy). Humus je látka, ktorá určuje úrodnosť pôd.

Ekosféra

Najväčší životný priestor – ekosystém – tvorí oživený priestor zeme tzv. ekosféra. Tento systém má menšie sféry:

• litosféra – povrchový obal zeme a jej najvrchnejšia časť – pedosféra a končí sa pôdou
• hydrosféra – vodný obal zeme – kolobeh vody nad suchozemskými prostrediami
• atmosféra – vzdušný obal zeme, ktorý sa delí podľa výšky na troposféru, stratosféru a ionosféru

V rámci biosféry existujú určité ekosystémy, ktoré sú alebo nie sú ovplyvňované makroklimatickými podmienkami.

Suchozemské spoločenstvá

Hlavné suchozemské spoločenstvá:

• 1. miesto – tropické dažďové pralesy – tvoria najväčšie množstvo biomasy
• 2. miesto – listnaté lesy – ktoré v severných oblastiach prechádzajú na ihličnaté
• 3. miesto – bezlesné oblasti
• 4. miesto – tropické savany a stepy (polopúšte)
• 5. miesto – poľnohospodárske oblasti (biómy) – absorbujú veľké množstvo energie (priemyselné hnojivá apod.)