Bývanie0

Ekonómia

By MikiPosted on
Time to Read:-words

ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ ZÁKONY

ZÁKON VZÁCNOSTI – hovorí, že statky sú vzácne preto, lebo nedostatok zdroja neumožňuje aby sa produkovali všetky tovary, ktoré by chceli ľudia spotrebovať. Vzhľadom na vzácnosť ekonomických zdrojov môžeme dospieť k záveru, že realizácia jedného cieľa sa môže uskutočniť, len na úkor iného cieľa => variantnosť ekonomickýc riešení.
Cenou každého rozhodnutia alebo inak povedané cenou alternatívneho výstupu je cena ďalšej (možnej) altermatívy, ktorej sme sa dobrovoľne vzdali, a preto tomu hovoríme cena obetavanej príležitosti.
HRANCA PRODUKTÍVNYCH MOŽNOSTÍ (PPF) – je založená na 3 predpokladoch:

  1. objem zdrojov, ktoré môžeme rozdeľovať medzi rôzne typy produkcie je fixný,
  2. používaná technika aj technológia sú konštatné,
  3. všetky zdroje, ktoré s na produkcií sú olne a efektívne využité.

Príklad:
Produkcia poľnohospodárskeho produkctu, a to medzi kukuricou a hruškami.

Alternatívne produktívne možnosti poľnohospodrástva podniku

Kukurica(tis. ton) Hrušky(tis. ton) Body na grafe(alternatívne možnosti)
40 0 A
30 38 B
20 52 C
10 60 D
0 65 E

Body nachádzajúce sa na hranici produkčných možností predstavujú plné využitie výrobných zdrojov.
Body nachádzajúce sa pod PPF znamenajú, že výrobné zdroje nie sú plne využité (využívanie nesprávnym spôsobom).
Body, ktoré sa nachádzajú nad PPF môžeme považovať pri využívaní danej technológie a techniky za nie dosiahnuteľné.
Z hľadiska PPF môžeme považovať za efektívnu takú ekonomiku, ktorá sa nachádza na PPF.
ZÁKON KLESAJÚCICH VÝNOSOV – hovorí, že postupným pridávaním premenlivého množstva toho istého vstupu k fixnému množstvu iného vstupu, veľkosť dodatočného výstupu klesá.
Príklad:
Poľnohospodárstvo, ak bude premenlivé len práca; fixná (nemenná) výmena pôdy, technika, technológia.. Výsledkom bude postupné znižovanie z dodatočných vkladov práce.

Pôsobenie zákona klesajúcich výnosov

Jednotky prácePočet osôb) Celkový výstup (tona) Dodatočný výstup(tona)
0 0 0
1 3 000 3 000
2 4 000 1 000
3 4 600 600
4 4 900 300
5 5 000 100

Zákon klesajúcich výnos platí, len v prípade, že sa mení objem jedného výrobného faktora a ostatné výrobné faktory ostávajú nezmenené. Ak sa však súčasne menia viaceré VF, potom môžu nastať 3 špecifické prípady:

  1. ak výstupy rastú rovnakým tempom ako vstupy, hovoríme o konštantných výnosoch,
  2. ak zvýšenie viacerých vstupov vedie viac ako k proporcionálnemu zvýšeniu výstupov, potom hovoríme o rastúcich výnosoch z rozsahu výroby.
  3. zvýšenie vstupov vedie k menej než proporcionálnemu zvýšeniu.

DOPYT

Môžeme charakterizovať ako vzťah medzi tovarom a množstvom, ktoré spotrebitelia za túto cenu budú nakupovať. Všímame si 2 premenné:

  1. cenu (P)
  2. množstvo (Q)

Nominálny dopyt (zamyšľaný) vyjadruje túžby spotrebiteľa, nepodložené dostatočnými príjmami.
Reálny dopyt (efektívny, kúpyschopný) vyjadruje ochotu a reálnu spchopnosť nakúpiť určité tovary.
Individuálny dopyt je vlastne dopyt jedného spotrebiteľa po určitom jednom druhu tovaru.
Čiastkový dopyt je dopyt všetkých kupujúcich po jednom druhu tovaru.
Agregátny dopyt (celkový) je dopyt po všetkých tovaroch, ktoré sú spotrebitelia ochotní a schopní pri určitej cenovej hladine nakúpiť.
Grafickým vyjadrením dopytu je krivka dopytu. Krivka dopytu má klesajúci charakter a hovorí, že keď cena tovaru rastie, dopyt po tovare klesá a naopak.
Ďalšie činitele ovplyvňujúce veľkosť dopytu:

  1. veľkosť dôchodkov – každý jeho príjem,
  2. bohatstvo domácností,
  3. rozsah trhu – počet domácnosti, ktré nakupujú,
  4. vek kupujúcich,
  5. zmeny cien komplementárnych výrobkov alebo tovarov – sú doplnkové k základným tovarom,
  6. ceny substitučných tovarov – náhradné alebo príbuzné tovary,
  7. vládne regulácie, dane, subvencie (dotácie),
  8. očakávania a výhliadky do budúcnosti,
  9. ostatné faktory – osobné preferencie spotrebiteľov (móda…).

PONUKA

  • vzťah medzi množstvom a cenou toVaru, ktoré výrobca za túto cenu bude dodávať na trh.

Individuálna ponuka je vlastne ponuka jedného tovaru jedným výrobcom.
Čiastková ponuka je ponuka jedného tovaru, ale všetkými výrobcami.
Agregátna ponuka je ponuka, s ktorou prichádzajú na trh všetci výrobcovia.
Grafickým vyjadrením ponuky je krivka ponuky.
Krivka ponuky má stúpajúci charakter, ktorý hovorí o tom, že s rastom ceny rastie množstvo ponúkaného tovaru.
RAST ponuky môže ovplyvniť rast produktivity práce; zníženie cien a POKLES ponuky môžu ovplyvniť vyššie výrobné náklady.
Ďalšie činitele ovplyvňujpce ponuku:

  1. ceny výrobných činiteľov,
  2. ceny alternatívnych výrobkov – ceny substitučných tovarov,
  3. počet predávajúcich,
  4. organizácia trhu,
  5. inovácie používanej techniky alebo technológie,
  6. vládne regulácie – dotácie, subvencie,
  7. zmeny výrobných podmienok,
  8. očakávania a výhliadky do budúcnosti,
  9. špecifické faktory – ekologické požiadavky na výrobok.

ROVNOVÁHA PONUKY A DOPYTU

Trhová rovnováha nastáva pri takej cene a takom množstve, kedy sú sily ponuky a dopytu vyrovnané.
Ak je cena vyššia ako rovnovážna cena vzniká PREBYTOK TOVARU (vzniká ako dôsledok, že predávajúci ponúkajú väčšie množstvo tovaru ako sú kupujúci ochotní kúpiť) a naopak.
Ak cena poklesne pod rovnovážnu cenu, kupujúci sú ochotní kúpiť väčšie množstvo tovaru ako im predávajúci ponúkajú a z tohoto vzniká NEDOSTATOK NA TRHU.

ELASTICITA DOPYTU

Vyjadruje ako citlivo dopyt reáguje na zmneu ceny.
!Chýba tu vzorec!
∆Qx – delta množstva ∆Px – zmena ceny
Qx – pôvodné množstvo Px – pôvodná cena
Typy elasticity dopytu:
Ed > 1 elastický dopyt – citlivo reáguje na zmenu ceny.
Ed < 1 neelastický dopyt – zmena ceny nevyvoláva zmenu v objeme dopytu.
Ed = 1 jednotková elasticita – o aké % sa zníži cena tovaru o také % sa zvýši dopyt a naopak.
Ed = 0 dokonale neelastický dopyt – zmena v cene nevyvoláva žiadnu zmenu v objeme dopytu.
Ed = ∞ nekonečná elasticita dopytu – keď sa za určitú cenu predá určitý tovar. Zmeny dopytu sú vyvolané necenovými činiteľmi.
Dopyt po tovare X

Cena za ksV tis. Sk Požadované množstvo Body
10 18 A
8 20 B
6 24 C
4 30 D
2 40 E

Činitele ovplyvňujúce elasticitu dopytu:

  1. elasticita dopytu po luxusných predmetoch je vyššia ako elasticita dopytu po predmetoch každodennej potreby;
  2. možnosť uspokojiť danú potrebu tovarov substitútmi – čím je jednoduchšia možnosť uspokojenia tovaru iným tovarom substitútom, tým je potom elasticita dopytu vyššia;
  3. podiel výdavkov na nákup tovaru v rozpočte spotrebiteľa – čím je vyšší podiel výdavkov na nákup daného tovaru vyšší v tom rozpočte, tým vyššia je elasticita dopytu po tomto tovare;
  4. časové obdobie.

ELASTICITA PONUKY

Cenová elasticita ponuky vyjadruje reakcie predávajúcih na zmeny cien na trhu.
!Chýba tu vzorec!
∆Qx – delta množstva ∆Px – zmena ceny
Qx – pôvodné množstvo Px – pôvodná cena
Typy elasticity ponuky:
Ed > 1 elastická ponuka – výrobcovia citlivo reágujú na zmeny ceny na trhu (buď zvyšujú alebo znižujú výrobu). Miera rastu ponuky je vyššia ako miera rastu ceny.
Ed < 1 neelastická ponuka – znamnená, že výrobcovia reágujú na zmeny ceny minimálne, vtedy hovoríme, že ponuka je neelastická;
Ed = 1 jednotková ponuka – ponuka sa mení v takej istej miere ako sa mení cena;
Ed = 0 nulová ponuka – hovoríme vtedy ak sú výrobcovia ochotní priniesť na trh tovar a predať ho za akúkoľvek cenu.
Ed = ∞ nekonečná ponuka – znamená, že pri málom znížení ceny tovaru sa môže ponuka znížiť na nulu a naopak pri minimálnom zvýšení ceny môže dojsť k nekonečnému zvyšovaniu.
Činitele ovplyvňujúce elasticitu ponuky:

  1. podmienky a možnosti skladovania (trvanlivosť výrobkov) – ak je skladovanie náročné, potom je elasticita ponuky menšia;
  2. technológia výrobného procesu – ak je s daným technologickým zariadením zložité vyrábať iný výrobok, potom hovoríme, že ponuka je málo elastická;
  3. časové obdobie – elastická ponuka rastie s predlžovaním časového horizontu.

Ponuka tovaru X

Cena za ksV tis. Sk Ponúkané množstvo Body
10 36 A
8 32 B
6 24 C
4 14 D
2 0 E

PENIAZE V TRHOVEJ EKONOMIKE

  1. KOMODITNÉ PENIAZE (tovarové peniaze) – dobytok, plátno…
  2. DRAHÉ KOVY – zlato a striebro (pre svoju trvanlivosť, ľahkú manipuláciu, malý objeM, deliteľnosť) => prerdstavovali plnohodnotné peniaze.
  3. NAHRADENIE PLNOHODNOTNÝCH PEŇAZÍ PAPIEROVÝMI

Obdobie kedy peňažné funkcie zlaté mince a banky plne kryté zlatom nazývame obdobím zlatého štandardu.
Po prvej svetovej vojne nastáva éra neplnohodnotných papierových peňazí – nie sú kryté zlatom a nie sú ani za zlato vymeniteľné. Je potrebné sledovať množstvo v obehu.
PENIAZE sú osobitný druh tovaru, ktorý slúži na vyjadrovanie cien iných tovaro v a služieb.
Za peniaze požadujeme všetko čo slúži ako všeobecne prijímaný výmenný prostriedok a platidlo.
Zvláštnosti peňazí ako tovaru:

  1. nemá vnútornú úžitkovú hodnotu,
  2. v procese obehu sa nespotrebúvavajú,
  3. v obehu sústavne cirkulujú.

Funkcie peňazí:

  1. prostriedok výmeny;
  2. uchovávatelia hodnôt – ako subjekt odloženej kúpy na výhodnejší čas. V období hyperinflácie neplnia
  3. zúčtovacej jednotky – je spojená so schopnosťou byť mierou ocenenia všetkých tovarov a služieb;
  4. meradlo odloženej platby – niektoré transakcie prebiehajú na báze úveru.

Formy peňazí:

  1. drobné kovové mince,
  2. papierové peniaze,
  3. bankové alebo depozitné peniaze – napr. vklady bez výpovednej lehoty,
  4. kvázy alebo skoro peniaze – jedná sa peňažné depozitá s nižším stupňom likvidity (napr. termínované depozití, likvidné cenné papiere).

Platobné papierové peniaze sa v platobnom styku nahrádzajú elektronickými peniazmi. Výhody: rýchlejšie, spoľahlivejšie, informatívnejšie jako narp. šekové.
MULTIPLIKÁTOR PONUKY PEŇAZÍ
Obchodné banky držia časť svojích peňažných prostriedkov, ktoré získavajú ako vklady v centrálnych bankách. Tieto povinné rezervy sa vytvárajú na základe zákonných požiadaviek a je to percentuálny podiel z vkladov (povinná miera rezerv). Keď banka získa vklad, časť týchto peňazí musí držať vo forme zákonných rezerv, ktoré sú v centrálnej banke. Zvyšnú časť potom používa na poskytovanie úverov alebo na portfóliové investície (nákup cenných papierov). Dochádza k multiplikovanej expanzií bankových peňazí.

D – prírastok depozitných peňazí

D = (1/r) x R R – prírastok rezerv
1/r – multiplikátor (násobiteľ) ponuky peňazí
Vyjadruje aký je prírastok depozít v súvislosti s prírastkom rezerv o jedotku. Opačný stav sa nazýva kontrakcia ponuky bankových peňazí alebo úbytok zdrojov depozitných peňazí.
PEŇAŽNÉ AGREGÁTY slúžia na sledovanie vývoja peňažnej masy v ekonomike. Sú to súhrnné makrekonomické ukazovatele, ktoré sa od seba líšia rôznym stupňom likvidity.
Peňažný agregát M1 (transakčné peniaze) – predstavuje najlikvidnejšie formy peňazí, ktoré môžu byť v každom okamihu použité na platby.
Štruktúra:

  • obeživo
  • vklady na požiadanie
  • vklady na šekových účtoch
  • cestovné šeky

Peňažný agregát M2 – peniaze v širšom slova zmysle.
Štruktúra:

  • M1
  • termínované vklady

Peňažný agregát M3 – pripočítava k M2 menej likvidné aktíva.
Štruktúra:

  • M2
  • veľké termínované vklady a ďalšie zložky s nižším stupňom likvidity

Peňažný agregát L – pridáva k M3 niektoré druhy cenných papierov (štátne zmenky, obligácie…)
M1 má koeficient 1 a ostatné peňažné agregáty majú koeficient likvidity nižší.
M1 + KM2 + KM3 + KL => celková peňažná masa
KM2 – súčet všetkých peňažných agregátov

KVANTITATÍVNA TEÓRIA PEŇAZÍ

Vyjadruje kauzálu medzi množstvom peňazí v obehu a cenami.
Podľa kvantitatívnej teórie zvýšenie množstva peňazí v obehu vyvoláva zvýšenie cien, pretože za isté množstvo tovaru je potrebné vydať väčšie množstvo peňazí. Zaoberal sa ňou aj Irving Fisher, ktorý zostrojil výmennú rovnicu:
M x V = P x Q
M – množstvo peňazív v obehu
V – rýchlosť obratu peňazí
P – cenová hladina
Q – reálny produkt
Úroveň cien je priamo úmerná k množstvu peňazí v obehu a rýchlosti obratu peňazí, a nepriamo úmerná je k objemu reálnemu produktu.
Podľa Fishera je cenová hladina jednoduchou funkciou množstva peňazí v obehu. Fisher zdôvodnil funkciu peňazí ao obeživa.
Keynes spochybnil závery kvantitatívnej teórie peňazí v tom, že rýchlosť obehu peňazí nie je konštantná, lebo ju ovplyvňujú zmeny úrokovej miery a sformuloval tak teóriu preferencie likvidity – jej podstata spočíva v tom, že hospodárske subjekty uprednostňujú držbu peňazí pred inými aktívami a to z dôvodu ich vysokej likvidity.
Monetaristi kritizujú Keynesovo učenie a jeho zastávanie štátnych intervencií a obnovujú kvantitatívnu teóriu peňazí. Zdôrazňujú aktívnu úlohu peňazí v ekonomie a upozorňujú na nebezpečenstvo dlhodobého zvýšovania množstva peňazí v obehu z dôvodu vyvolania inflácie.
Monetaristické peňažné pravidlo, ktoré hovorí, že množstvo peňazí v obehu rastie takým tempom, akým rastie skutočný HNP (3 – 5 %).
DOPYT, PONUKA A ROVNOVÁHA NA PEŇAŽNOM TRHU
DOPYT PO PENIAZOCH môžme charakterizovať ako dpyt po reálnYch peňažných zostatkoch. Závisí od:

  • výšky dôchodku
  • úroveň cenovej hladiny
  • úroková miera z úsporných vkladov

Dopyt po peniazoch vysvetľuje tzv. teória preferencie likvidity, ktorú rozpracoval Keynes, podľa tejto teórie dopyt po peniazoch možno rozdeliť do 3 skupín:

  1. transakčný motív – spočíva v potrebe ľudí mať okamžitý výmenný prostriedok.
  2. špekulačný motív – vykazuje nepriamu závislosť vo vzťahu k pohybu úrokových mier.
  3. opatrnostný motív – zabezpečenie garancie.

Neokeynesovci považujú dopyt po peniazoch za citlivý na úrokovej sadzbe. Vzrastom úrokových sadzieb reálny dopyt po peniazoch klesá, lebo ekonomické subjekty ukladajú viac peňazí na zúročiteľné účty.
PONUKA PEŇAZÍ predstavuje množstvo peňazí v obehu a je daná monetárnou politikou centrálnej banky. Väčšina súčasných ekonómov sa stotožňuje s názorom monetaristov podľa, ktorého ponuka peňazí je závislá výlučne od politiky centrálnej banky a nie je závislá od úrokovej miery. Monetaristi považujú ponuky peňazí za exogénnu veličinu (nezávislá od úrokovej miery).
Keynesovci tvrdia, že ponuka peňazí je závislá od úrokovej miery.
FINANČNÝ TRH

  • presun finančných prostriedkov medzi dlžníkom a veriteľom, ktorý sa uskutočňuje priamo alebo nepriamo.

Priame financovanie – dlžníci si požičiavajú finančné prostriedky priamo od veriteľa.
Nepriame financovanie – na fiančné trhy vstupujú finanční sprostredkovatelia.
Delenie trhu:

  • primárny – trh, pri ktorom firmy alebo vláda emitujú CP prvotným kupujúcim;
  • sekundárny – predávajú CP, ktoré už boli pred tým vydané.

Delenie podľa časového hľadiska:

  • peňažný – obchoduje sa s krátkodobým kapitálom;
  • kapitálový – stretáva sa tu ponuka a dopyt po dlhodopom kapitále.

Banky vystupujú ako finanční sprostredkovatelia.
BANKA je podnikateľský subjekt, ktorého podstatou činností je zhromažďovanie prebytočných prostriedkov (úspory) a hospodárenie s nimi za účelom dosiahnutia zisku.
Bankovú sústavu tvorí:

  1. centrálna banka
  2. obchodné alebo komerčné banky

Hlavné úlohy NBS:

  • reguluje množstvo peňazí v obehu;
  • zabezpečuje relatívnu stabilitu menovej a bankovej sústavy;
  • má dozor nad finančným systémom;
  • uskutočňuje finančné operácie štátu;
  • poskytuje úvery komerčným bankám.

Nástroje menovej politiky:

  1. priame
  • zavedenie úverových limitov (určuje hornú hranicu úverov).
  1. nepriame
  • určovanie výšky diskontnej sadzby;
  • povinné minimálne rezervy (povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke);
  • operácie na voľnom trhu (pôsobia priamo namnožstvo, tým že banka kupuje CP);
  • opatrenia v devízovej politike (ovplyvňovanie medzinárodného pohybu peňazí).

Pomocou týchto nástrojov centrálna banka reguluje množstvo peňazí v obehu, optimalizuje úrokovú mieru a vplýva na stabilizáciu ekonomiky.
Operácie obchodných bánk:

  1. AKTÍVNE – banka sa dostáva do úlohy veriteľa, to znamená, že poskytuje rôzne druhy úverov a pôžičiek. Z časového hľadiska môžme rozdeliť na:
  2. krátkodobé – slúžia na krytie prechodných nedostatkov finančných prostriedkov. Môžme sem zaradiť:
  • kontokorentný úver – je kombinácia vkladového a úverového účtu. Ak sú výdavky väčšie ako príjmy, účet sa dostáva do debetu.
  • zmenkový úver – podľa spôsobu použitia tejto zmenky sa delí ešte na eskontný, akceptačný a avalový.
  • lombardný úver – úver, ktorý sa poskytuje na základe zálohy hnuteľného majetku.
  1. strednodobé a dlhodobé – realizácia väčších investičných akcií. Patria sem napr.:
  • emisné pôžičky
  • pôžičky na úverový úpis
  • hypotekárny úver
  • spotrebiteľské úvery
  • faktoring
  • forfeiting
  1. PASÍVNE – prijímanie vkadov. Patria sem napr:
  • vklady na požiadanie bez výpovednej lehoty
  • vklady s výpovednou lehotou
  • depozitné certifikáty (CP, ktoré vydáva banka)
  • úsporné vkaldy (jedná sa o viazanie na dlhšiu dobu za vyšší úrok)
  • bankové obligácie ( 5 a viac rokov)
  • medzibankový trh (obchod prebieha navzájom medzi komerčnými bankami)
  1. SPOTREBITEĽSKÉ
  • zmenárenské obchody
  • depozitné obchody
  • poradenská činnosť

SOLVENTNOSŤ BANKY – je schopnosť banky hradiť vlastné záväzky a predísť tak k bankrotu.
LIKVIDITA BANKY – schopnosť banky vyplácať na požiadanie vklady veriteľom.
RENTABILITA BANKY – hospodárenie pri ktorom sú výnosy väčšie ako náklady a banka dosahuje zisk. Najpoužívanejším ukazovateľom rentability je miera zisku = čistý zisk / vlastný kapitál x 100 (%).
Aktíva banky predstavujú využitie peňažných prostriedkov. Sú zdrojom zisku. Môžme ich rozdeliť.

  1. primárne rezervy – môžu byť vo forme pokladničnej hotovosti; vklady u ostatných bánk a centrálnej banky… Používajú sa k úhrade platobných záväzkov.
  2. sekundárne rezervy – krátkodobé CP (pokladničné poukážky, obligácie…)
  3. úvery a pôžičky – sú menej likvidné, rizikové, prinášajú podsatnú časť výnosov.
  4. investície – dlhodobé investície do CP.

Pasíva banky – zdroje peňažných prostriedkov banky. Zdroje sú vlastný kapitál a cudzie zdroje (8 – 10 %).
HOTOVOSTNÁ REZERVA – množstvo peňazí v hotovosti, ktoré udržiava banka na výplatu požiadaviek vkladateľov na výbery. Označujeme ju ako bežnú prevádzkovú rezervu.
FINANČNÁ PANIKA – znamená stav, pri ktorom všetci vkladatelia žiadajú výplatu svojích vkladov súčasne, čo vedie v konečnom dôsledku k bankrotu banky.
BURZA A BURZOVÉ OBCHODY
BURZA je vysokoorganizovaná firma trhu, na ktorej sa obchoduje s rôznymi druhmi tovarov (komoditné burzy), s CP, devízami a valutami, obchoduje sa tiež aj so službami.
Obchoduje sa na presne stanovenom mieste, v presne stanovenú dobu a podľa predpísaných pravidiel => burzové pravidlá.
Rozdelenie búrz:

  1. podľa predmetu obchodovania
  2. všeobecné burzy – obchoduje sa s rôznymi druhmi tovarov…
  3. špecializované burzy komoditné – zamerané na niektoré vybrané komodity
  4. efektové burzy – obchoduje sa s CP
  1. podľa spôsobu organizovania
  2. verejné – sú verejne prístupné a obchody uzatvárajú stanovení obchodníci
  3. neverejné – prístup na takúto burzu majú len členovia. Štát len dozerá na činnosť burzy.
  4. súkromné – štát do ich činností nezasahuje, burza je verejne prístupná a obchody uzatvárajú len určení obchodníci.
  1. podľa spôsobu obchodovania
  2. tradičné
  3. elektronické

Členom burzy môžu byť FO ale aj PO. Počet členov je presne stanovený. Poplatok za členstvo je značne vysoký. Na každej burze vystupujú 3 kategórie účastníkov:

  • sprostredkovatelia – obchodníci, ktorí uzatvárajú obchody na cudzí účet, teda na účet členov burzy
  • burzoví obchodníci – uzatvárajú obchody len medzi sebou alebo so sprostredkovateľmi
  • market – markers – investičné firmy, ktoré určujú východzie ceny ponuky a dopytu akcií, kuktorým majú oprávnenie.

Obchody prebiehajú jednak na tzv. parkete či je vlastná burza, je to teda ohraničené miesto, vyhradené len pre sprosredkovateľov a obchodníkov.
Druhým miestom je kulisa – s mimo vyhradeným miestom. Na tomto priestore neplatia prísne burzové pravidlá.
Delenie burzových obchodov:

  1. podľa účelu
  2. efektívne – cieľom je skutočne získať tovar alebo cenný papier (min. 1 –3 %),
  3. rozdielové – cieľom je dosiahnúť zisk z rozdielu nákupných a predajných cien.
  1. podľa termínu dodania tovaru alebo prevodu CP
  2. promptné (okamžité) – k dodávke tovaru alebo prevodu CP dôjde ihneď najneskôr do 2 dní od uzatvorenia obchodu,
  3. termínované – k realizácií obchodu dojde vo vopred dohodnutom termíne (3 – 18 mesiacov od uzatvorenia zmluvy). Termínované obchody sú vo veľkej väčšine rozdieľovými obchodmi, teda účastníci termínovaných obchodov špekulujú nad budúcim pohybom cien.
  • špekulant na vzostup cien (ball) – predpokladá, že cena určitého tovaru alebo CP bude stúpať. Preto nakupuje za súčasný kurz alebo cenu, avšak s dodaním za určitú dobu, kedy podľa jeho mienky bude tá cena vyššia. Tovar si buď ponechá alebo predá so ziskom,
  • špekulant na pokles cien (bear) – predpokladá, že cena tovaru alebo CP bude klesať. Preto predáva tovar alebo CP za súčasnú cenu, avšak s dodaním tovaru alebo CP do určitej doby. Je bežné, že tovar alebo CP v dobe uzatvorenia kontraktu nemá a spolieha sa, že ho do doby realizácie kúpi za nižšiu cenu.
  1. podľa zaistenia
  2. bez zaistenia – obchody s neobmedzeným rizikom
  3. zaistené obchody – obchody s obmedzeným rizikom. Zaistí sa aj predávajúci aj kupujúci. Vyhradzuje sa právo odstúpiť od obchodu. Zaistenie môže byť aj ku kurzovému riziku, rozložením obchodu do niekoľkých etáp, dá sa zaitiť aj špeciálnymi formami obchodov.

MERANIE VÝKONNOSTI EKONOMIKY
AGREGÁTNY DOPYT – celkové množstvo výrobkov a služieb v peňažnom vyjadrení, ktoré chcú kupujúci na trhu kúpiť.
AD = C + G + I + NX
AD – agragátny dopyt
C – spotreba domácností po všetkých spotrebných tovaroch a službách
G – spotreba (výdavky) štátu vynaložené na samotnú spotrebu a investície
I – investície (dopyt firiem po kapitálových statkoach)
NX – čistý export (rozdiel medzi dovozoma vývozom)
Posun krivky doprava spôsobí napr.:

  • zvýšenie disponibilného dôchodku
  • expanzívna, monetárna a fiškálna politika vlády
  • zníženie úrokových sadzieb
  • akcelerácia inflácie – zvyšuje sa sklon k spotrebe

Posun krivky doľava spôsobí napr.:

  • zníženie disponibilného dôchodku kupujúcich
  • reštriktívna hospodárska politika vlády
  • zvýšenie daňového zaťaženia
  • zvýšenie úrokových sadzieb

AGREGÁTNA PONUKA – tvorená je súhrnom peňažnej hodnoty všetkých výrobkov a služieb, ktoré ekonomika produkuje pri danej cenovej hladiny.
HRUBÁ PRODUKCIA – súhrn všetkých ekonomických statkov vyprodukovaných NH za určité časové obdobie v peňažnom vyjadrení. Pozostáva z 2 častí:

  1. medzispotreba – je tvorená hodotou všetkých výrobkov a služieb spotrebovaných za sledované obdobie pri výrobe iných ekonomických statkov.
  2. pridaná hodnota – predstavuej prínos, ktorým spracovateľ nakúpených produktov prispel k hodnote vyrábanej produkcie. Je to pridaná hodnota na jednotlivých stupňoch výroby a distribúcie. Zahŕňa:
  • mzdy aplaty zamestnancov vrátane odvodov
  • hodnotu opotrebovaného fixného kapitálu
  • dane na produkciu
  • prevádzkový zisk

AGREGÁTNY PRODUKT – celkové peňažné vyjadrenie súhrnu finálnych ekonomických statkov, ktoré vyprodukovalo hospodárstvo za určité časové obdobie. Odlišuje sa od hrubej produkcie tým, že neobsahuje medziprodukty. Môže byť:

  1. hrubého domáceho produktu (HDP) – ide o agregátny produkt vytvorený výrobnými faktormi na území príslušného štátu a to aj príslušníkmi zo zahraničia.
  2. čistého domáceho produktu (ČDP) – očistený o amortizačné odpisy (hodnota opotrebovaných investičných statkov).
  3. hrubý národný produkt (HNP) – ide o agregátny produkt vytvorený výrobnými faktormi vo vlastníctve príslušného daného národa bez ohľadu na to, či pôsobia doma alebo v zahraničí.
  4. čistý národný produkt (ČNP)

Makroekonomický kolobeh (schéma)
Metódy výpočtu HDP:

  1. PRUDUKTOVÁ (tovarová) – podľa tejto metódy HDP vyjadrujeme jako tok finálnych výrobkov a služieb vyprodukovaných na území danej krajiny vyjadrený v príslušných cenách za určité obdobie (1 rok).

HDP = åai=1 Qi x Pi

  1. VÝDAVKOVÁ (spotrebná) – zahrŕňa celkové výdavky domácností vynaložené na nákup spotrebných statkov (C) hrubé domáce súkromné investície (výdavky firiem na nákup investičných statkov Ih); štátne výdavky tovarov a služieb a tieto zahŕňakú výdavky štátu na nákup spotrebných a investičných statkov (G); čistý export (NX).

HDP = C + IH + G + NX
ČDP = HDP – Io

  1. DÔCHODKOVÁ – pri tejhto metóde HDP dostaneme ako súčet dôchodkov z vlastníctva výrobných faktorov. HDP bude tvoriť:
  • hrubé mzdy zamestnancov (M)
  • čisté úroky – príjmy z vlastníctva kapitálu (U)
  • renty (R)
  • odpisy (O)
  • hrubé zisky PO a dôchodky individuálnych podnikateľov pred zdanením (Z)
  • nepriame dane (D)

HDP = M + U + O + R + Z + D
Národný dôchodok je tvorený súhrnom príjmov z vlastníctva výrobných faktorov; súhrnom ziskov PO; súhrnom príjmov FO vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Označujeme Y.
Y = HDP – dopisy – nepriame dane
Osobný dôchodok – makroekonomická veličina, ktorú tvorí súhrn hrubých príjmov jednotlivcov. Označujeme Yo.
Yo = Y – nerozdelené zisky – dane z príjmov PO – odvody do fondov sociálneho a zdravotného poistenia + transférové platby (jednostranné)
Disponibilný dôchodok – tvorený je súhrnom čistých príjmov jednotlivca. Označujeme Yd.
Yd = Y – dane z príjmov FO – platby do fondov (13,4 %)
Nominálny HDP je úroveň HDP vyjadrená v bežných cenách.
Reálny HDP je HDP ocenený v stálych cenách.
Deflátor = (nominálny HDP / reálny HDP) x 100
DEFLÁTOR HDP je index zmeny cenovej hladiny, ktorého cieľom je previesť údaje v bežných cenách na údaje v stálych cenách. Je to aj implicitný súhrnný cenový index, hovoríme mu preto, že zmenu cenovej hladiny nezúčtujeme priamo, ale teda nepriamo, t. j. porovnávaním nomilnálneho a reálneho HDP môžu nastať 3 prírady:

  • ak deflátor > 100 – potom aj nominálny je väčší ako reálny a z toho vyplýva, že cenová hladina sa v období zvýšila oproti predchádzajúcemu obdobiu.
  • ak deflátor = 100 – nominálny sa rovná reálnemu HDP, cenová hladina sa zmenila.
  • ak deflátor < 100 – úroveň nominálneho je menšia ako reálneho HDP; došlo k zníženiu cenovej hladiny.

Príklad:
Výška hrubého nominálneho produktu v danom roku bola 1 000 miliárd dolárov; úroveň reálneho HDP bola 950 miliárd dolárov.
Deflátor = (1000/950) x 100
Deflátor = 105,3 %
Cenová hladina sa zvýšila o 5,3 %.
Potenciálny agregátny produkt – maximálna úroveň HNP, ktorú možno dosiahnúť s danou úrovňou techniky a technológie, s danou veľkosťou populácie, bez toho aby došlo k uvoľneniu inflačnej lavíny. Môžu nastať 3 prípady:

  • skutočný agregátny produkt < potenciálny produkt
  • nastáva vtedy ak nie sú plne využité všetky výrobné zdroje
  • sprevádza nezamestnanosť
  • rozdiel medzi skutočným agregátnym produktom a potenciálnym produktom je deflačná medzera. Takýto stav môže nastať buď v období kontrakcie alebo recesie.
  • skutočný agregátny produk t= potenciálny produkt
  • optimálny stav
  • skutočný aregátny produkt > potenciálny produkt
  • charakteristické je to pre prehriatie ekonomiky. Rozdiel medzi skutočným agregátnym produktom a potenciálnym produktom je inflačná medzera – tento stav je nereálne udržateľný.

EKONOMICKÁ SILA znamená vyjadrenie absolútnej veľkosti HDP vytvorená ekonomikou za jeden rok. Porovnaním ekonomickej sily môžme zistiťjej postavenie v celosvetovom meradle (USA, Japonsko, Čína, India…).
EKONIMICKÁ ÚROVEŇ – dostaneme prepočtom HDP naj edného obyvateľa krajiny. Predovšetkým závisí od stupňa využitia výrobných zdrojov od úrovne techniky a technológie, od produktivity výrobných faktorov. Prepočet HDP sa vykonáva pomocou aktuálneho menového kurza, ktorý je daný pomerom kúpnej sily 2 národných mien. V rámci OECD je SR na 27. mieste.
INDEX ROZVOJA ČLOVEKA (HDI) – berie do úvahy 3 ukazovatele:

  1. ročný reálny HDP na jedného obyvateľa
  2. gramotnosť obyvateľstva v %
  3. priemerná dĺžka života obyvateľov danej krajiny

ZÁKLADNÉ MAKROEKONOMICKÉ CIELE

  1. dosahovanie vysokej úrovne makroekonomických ukazovateľov HNP, HDP;
  2. udržiavanie vysokej úrovne zamestnanosti;
  3. stabilita cenovej hladiny;
  4. rovnováha v oblasti vonkajších ekonomickcých vzťahov (v oblasti obchodnej ale aj platobnej bilancie).

SPOTREBA, ÚSPORY A INVESTÍCIE

Y = C + S

Y- národný dôchodok C – spotreba S – úspory
SPOTREBA – rozumieme tú časť dôchodku, ktorú ekonomické subjekty vynaložili na nákup jednak krátkodobých alebo dlhodobých spotrebných statkov, ale aj služby.
ÚSPORY – je tá časť dôchodku, ktorá sa nevynakladá na spotrebu, ale je ušetrená. S = Y – C
SKLON K SPOTREBE – je ukazovateľ, ktorý nám vyjadruje akým podielom sa na dôchodku podieľa psotreba. C/Y
SKLON K ÚSPORÁM – akým podieľom sa na dôchodku podieľajú úspory. S/Y
Platí, že (C/Y) + (S/Y) = 1
HRANIČNÝ SKLON K SPOTREBE (MPC) – nám vyjadruje o koľko sa zvýši spotreba, ak dôchodok vzrastie o jednu peňažnú jednotku.
Výpočet:
MPC = ΔC/ ΔY (Δ – zmena)
HRANIČNÝ SKLON K ÚSPORÁM (MPS) – nám vyjadruje o koľko sa zvýši spotreba ak vzrastie dôchodok o peňažnú jednotku.
Výpočet:
MPS = ΔS/ ΔY.
Platí, že MPC + MPS = 1
ENGELOV ZÁKON – Engel dospel k záveru, že vzrastom dôchodkov sa relatívne znižujú výdavky na potraviny a naopak rastú výdavky na nákup statkov dlhodobej spotreby.
Keynes považoval za najdôležitejší faktor, ktorý ovplyvňuje spotrebu a úspory a to bola úroveň disponibilného dôchodku, teda spotreba je podľa neho podmienená úrovňou bežného reálneho disponibilného dôchodku.
Neoklasická ekonómia na rozdiel od Keynesa za najdôležitejší činiteľ ovplyvňujúci spotrebu a úspory považuje úroveň úrokových sadzieb alebo zmeny úrokových sadzieb.
Vzťah medzi disponibilným dôchodkom, spotrebou a úsporami

Disponibilný dôchodok Yd (Sk) SpotrebaC (Sk) ÚsporyS (Sk)
A 3 000 3 300 -300
B 4 000 4 000 0
C 5 000 4 800 200
D 6 000 5 500 500
E 7 000 6 100 900
F 8 000 6 500 1 500
G 9 000 6 800 2 200

NÁRODOHOSPODÁRSKY VÝZNAM INVESTÍCIÍ
Investícia je ako druhá najjväčšia súčasť HDP.
INVESTÍCIA je peňažný výdavok, ktorý sa vynaloží na nákup kapitálových statkov (stroje, budovy, zariadenia) ako aj výdavky na nevyhnutné dodatočné zásoby súrovín a hotových výrobkov.
Y = C + S
S=I Y = C + I
Hrubé investície (Ih) = investície obnovovacie (Io) + investície netto (In)
Investície netto (čisté) = hrubé invetície – obnovovacie investície.
Investície zohrávajú významnú úlohu pri raste HDP, teda že HDP sa viacnásobne zvyšuje v porovnaní s investíciami. Investície majú multiplikačný efekt na raste HDP. A to z toho dôvodu, že investície vyvolávajú dodatočnú spotrebu, nie len v tom odvetví, v ktorom sa realizovali, ale aj v ďalších. Investície môžeme členiť podľa viacerých kritérií:

  1. Podľa účelu
  2. obnovovacie – označujú sa aj ako amortizačné investície – obnovenie opotrebovaných investičných statkov;
  3. netto (čisté) – inak rozvojové investície, ktoré sú určené na ďalšie rozšírenie výrobných kapacít.
  1. Podľa oblasti, do ktorej smerujú
  2. primárny sektor
  3. sekundárny sektor
  4. terciárny sektor
  1. Z hľadiska vlastníctva
  2. súkromné
  3. štátne (verejné)
  1. Podľa teritoriálneho (územného) hľadiska
  2. domáce
  3. zahraničné
  1. Podľa faktorov, ktoré investície vyvolávajú
  2. autonómne – sú vyvolané napr. rastom počtu obyvateľov, dané sú potrebou zaviesť technických a technologických investícií;
  3. indukované – sú spojené s rastom disponibilným dôchodkom.

NÁRODOHOSPODÁRSKY VÝZNAM INVESTÍCIÍ

  • obnovovacie investície zabezpečujú obnovu opotrebovaných výrobných zariadení a umožňujú udržiavať výrobné kapacity na požadovanej úrovni;
  • netto investície umožňujú zvyšovať objem používaného reálneho kapitálu a teda rozširovať výrobné kapacity;
  • investície sú cestou, ktorou sa do výroby dostávajú technické a technologické inovácie, v konečnom dôsledku prispievajú k rastu produktivity práce;
  • investície sú nástrojom zabezpečenia nových pracovných príležitostí;
  • investície svojím poklesom vyvolávajú tendencie k spomaleniu ekonomického rastu, naopak rast investícii podporuje hospodársku expanziu. Investície sú činiteľom cyklických výkyvov;
  • sú nástrojom pomocou ktorého sa zabezpečujú žiadúce štrukturálne zmeny v NH.

Investičný multiplikátor je koeficient, ktorý vyjadruje vzťah medzi prírastkom HDP a prírastkom investícií. Tento koeficient vyjadruje efektívnosť investícií. Multiplikačný účinok investícií spočíva v tom, že zmena objemu investícií oproti predchádzajúcemu obdobiu o jednu jedotku prináša znásobený efekt vo forme zmeny objemu národného dôchodku.
∆Y = m x ∆I
∆Y – zmena národného dôchodku
m – investičný multiplikátor
∆I – změna investícií
m = ∆Y / ∆I m = 1/ MPS = 1/(1 – MPC)
Multiplikátor vládnych výdavkov závisí predovšetkým od celkovej sumy výdavkov SR, ktorá je limitovaná príjmami ŠR a fiškálnou politikou vlády.
Daňový multiplikátor – zmena daní ovplyvňuje agregátny dopyt väčšou mierou než zodpovedá sume peňazí, o ktorú sa zvýšia alebo znížia príjmy ŠR.
Multiplikačný účinok daní je nižší ako multiplikačný účinok vládnych výdavkov, alebo investícií vzhľadom k tomu, že domácnosti nespotrebujú celú čiastku, ktorú znížením daní získajú (časť z toho čo získajú usporia). Pri zvyšovaní daní multiplikačný účinok pôsobí opačným smerom.
AKCELERÁTOR vyjadruje technicko-bilančný vzťah medzi zmenami v objeme spotreby a v dopyte pri investičných statkoch, ktoré sú zmenami vo veľkosti spotreby vyvolané.
Je určený koeficient, ktorý odvodzuje sumu čistých investícií od tempa rastu HDP.
Autorom akcelerátora je a merický ekonóm Clarck.
Vzorec: pomer prírastku investícií k prírastku spotreby.
Akceleračný prístup nám vysvetľuje prečo je výroba tak citlivá na zmeny v objeme, a prečo dopyt po investičných statkoch vykazuje omnoho väčšie výkyvy ako dopyt po spotrebných statkoch.
INFLÁCIA

ð je to prejav ekonomickej rovnováhy v štáte, ktorá vedie k trvalému a všeobecnému rastu cien. Jej dôsledkom je zníženie kúpnej sily menovej jednotky. Stáva sa súčasťou ekonomického vývoja nadobúda chronický charakter, nadobúda globálny charakter. Za infláciu nemožno považovať izolovaný rast cien jednotlivých druhov tovaru, ktorý je kompezovaný poklesom cien iných tovarov.

Monetaristi považujú infláciu za peňažný jav a znamená nadmernú emisiu peňazí do obehu, ktorý potom následne vedieť k zvyšovaniu cien tovarov a služibe.
INFLÁCIA je forma makroekonomickej a mikroekonomickej nerovnováhy, ktorá sa navonok prejavuje rastom cenovej hladiny, respektíve znížením kúpnej sily peňazí.
DEFLÁCIA je opak inflácie, znamená, že sa cenová hladina znižuje (v trhových ekonomikách sa nevyskytuje).
Infláciu je možné merať pomocou cenového indexu – je vážený priemer individuálnych cien vybraného koša reprezentatívnych tovarov a služieb v dvoch porovnávaných obdobiach, pričom váha cien tovarov a služieb sa odvodzuje od ekonomického významu.
Môžu byť:

  • index spotrebných cien
  • index cien výrobcov – meria sa ním změna cenovej hladiny na úrovni výrobcov a veľkoobchodníkov.
  • deflátor HDP
  • idex životných nákladov

Spotrebný index (CPI):
CPI = (spotrebný kôš r x t+ 1) /( spotrebný kôr rt) x 100
Miera inflácie = (CPI t+1 – CPI t) /CPIt x 100
Posudzovanie miery inflácie z rôznych hľadísk:

  1. Z hľadiska intenzity
  • Mierna – jednociferná inflácia; je to inflácia, ktorá nevyvoláva žiadne väčšie ekonomické problémy; ľudia dôverujú národnej mene.
  • Cválajúca – dvoj až trojciferné číslo, ceny rastú rýchlejšie ako výkonnosť ekonomiky. Kúpna sila peňazí rýchlo klesá, ľudia strácajú dôveru, môžu sa vymknúť kontrole.
  • Hyperinflácia – troj a viac ciferné číslo, mena prestáva plniť funkcie. Vznikajú obrovské sociálno-ekonomické problémy. 3-cifernú infláciu malo Rusko a Ukrajina. Môže vyústiť do kolabsu ekonomiky.
  1. Podľa viditeľnosti prejavu inflácie
  • Otvorená (viditeľná) – je charakteristická trvalým rastom cenovej hladiny.
  • Skrytá – prejavuje sa predovšetkým nezrealizovaným dopytom. K zostupu cien dochádza skryte a to na čiernom trhu. Nesúlad medzi ponukou a dopytom sa nerieši oficiálne.
  • Potlačovaná – vzniká v dôsledku prevahy dopytu nad ponukou, nedošlo k zvyšovaniu cien, zvyšenie cien je obmedzované administratívnymi zásahmi.
  1. Podľa očakávania
  • Očakávaná (anticipovaná) – obyvatelia túto infláciu očakávajú na základe vývoja určitej tendencie, je predvidaná, obyvatelia sa jej prispôsobujú, nemusí spôsobiť vážnejšie poruchy v ekonomike. Označuje sa aj ako interná inflácia.
  • Neočakávaná (neanticipovaná) – nedá sa predvídať, vyvíja sa nerovnomerne a predstavuje rozdiel medzi skutočnou a očakávanou infláciou. Jej prejavy sú s určitým časovým posunom.
  • Jadrová – inflácia vyvoláva výlučne trhovými silami. Vyjadruje o koľko % by sa v určitom roku zvýšila cenová hladiny, keby nedošlo k zmene cien v dôsledku administratívnych zásahov.
  1. Podľa príčin vzniku
  • Dopytová – vzniká vtedy, keď agregátny dopyt prekročí úroveň potenciálneho produktu. Agregátny dopyt ťahá ceny hore, označuje sa aj dopytom ťahaná inflácia.

Príčiny dopytovej inflácie:

  1. opakujúci sa deficit ŠR;
  2. príliv špekulačného peňažného kapitálu;
  3. masové použitie úspor obyvateľov na nákupy;
  4. nadmerné poskytnutie úverov;
  5. predstich rastu nominálnych miezd pred produktivitou práce;
  6. dlhodobé vysoké aktívne saldo v obchodnej bilancií so zahraničím.
  • Nákladová (inflácia tlačená nákladmi) – dochádza k dôsledku rastu cien nákladných položiek vstupov, ktoré sú súčasťou ceny vyvolávajú rast nákladných položiek niektorých vstupov. Zvyšovanie cien tovarov s nízkou elasticitou dopytu sa postupne premieta do nákladov iných podnikov a vytvára tlak na zvyšovanie cenovej hladiny ich produktov vo forme inflačnej špirály.

Príčiny vyvolávajúce nákladovú infláciu:

  1. snaha odborov zyvšovať úroveň nominálnych miezd nad tempom rastu produktiivty práce;
  2. snaha podnikateľov dosiahnúť vyššie zisky zvyšovaním cien svojích produktov;
  3. môže ovplyvniť rýchly rast cien dovážaných surovín (ropa…);
  4. devalvácia národnej meny;
  5. protekcionistická zahranično-obchodná politika;
  6. politické udalosti (vojny, voľby, změna systému…).

Sociálno-ekonomické dôsledky inflácie:

  1. vytváranie sociálneho napätia
  2. rýchle tempo inflácie brzdí ekonomický rast
  3. pokles reálnych miezd
  4. znehodnocovanie úspor
  5. špekulatívne investície
  6. výkyvy menových kurzov
  7. vonkajšia ekonomická rovnováha (posilňuje tendencie k pasívnej obchodnej bilancií)

potláča a komplikuje funkcie peňazí (uchovávateľa hodôt)

NEZAMESTNANOSŤ

  • je to makroekonomický problém, ktorý vyjadruje taký stav v ekonomike, kedy práceschopné osoby v produktívnom veku, ktorí chcú pracovať, nemôžu nájsť prácu.

Delenie pracovných síl:

  1. zamestnaní – vykonávajú akúkoľvek prácu, na materskej dovolenke, PN, dovolenka, štrajk…
  2. nezamestnaní – nevykonávajú prácu, ale ju aktívne hľadajú, aby bol v tejto kategórií musí:
  3. aktívne hľadať prácu
  4. musí byť registrovaní v sprostredkovateľmi práce – úrad práce.

Vzorec na výpočet pracovnej sily:
L = E + U

L – pracovná sila E – zamestnaní U – nezamestnaní

u = (U/L) x 100 (%) u – miera nezamestnanosti

  1. mimo pracovnú silu – všetci ostatní (navštevujú školu, sú v dôchodku, ženy v domácnosti, a tí ktorí nechcú pracovať a prácu nehľadajú).

PLNÁ ZAMESTNANOSŤ – rozumieme udržanie miery nezamestnanosti na úrovni prirodzenej miEry nezamestnanosti.
Formy nezamestnanosti:

  1. frikčná (dočasná) – je zapríčinená migráciámi obyvateľstva, změna bydliska, ukončením štúdia…
  2. štrukturálna – vyskytuje sa vtedy, keď celkový dopyt po pracovných silách je nízky, teda ekonomika je v období recesie.
  3. sezónna – hovoríme v prípade, že dochádza k prirodzenému klesaniu dopytu po práci vyvolané striedaním ročných obdodí (poľnohospodárstvo, cestovnýruch…).
  4. skrytá – prejavuje sa, napr. skracovaním pracovného času, nútené dovolenky…

Mieru nezamestnanosti môžme sledovať aj z hľadiska:

  • vektorovej štuktúry obyvateľstva
  • času trvania nezaemstnanosti
  • krátkodobá (do 6 mesiacov)
  • dlhodobá (nad 6 mesiacov)
  • kvalifikačnej štruktúry
  • podľa regiónov
  • dobrovoľnosti
  • dobrovoľná (predovšetkým frikčná nezamestnanosť)
  • nedobrovoľná (zodpovedá cyklickej)

PHILLIPSOVÁ KRIVKA – vyjadruje vzťah medzi mierou inflácie a nezamestnanosti, medzi nimi vzniká závislosť nepriamého charakteru. Riešenie 1 z oboch uvedených problémov podľa krivky je možné len za cenu zhoršenia 2 problému.
Pri riešení oboch problémov:

  1. buď dá prednosť nízkej miere nezamestnanosti a bude musieť akceptovať mieru inflácie; alebo bude
  2. buď preferovať nízku mieru inflácie a tolerovať nízku mieru nezamestnanosti.

V súčastnosti sa platnosť tejto krivky spochybňuje.
STAGFLÁCIA – vzniká v dôsledku rastu výrobných nákladov súčasne s poklesom, či stagnovaním výroby. Tento jav bol charakteristický v 70. rokoch v trhových ekonomikách.

MONETÁRNA POLITIKA

  • peňažná alebo úverová politika

Zahŕňa súbor nástrojov, ktorými centrálna banka ovplyvňuje silu a stabilitu meny a tým teda aj makroekonomickú rovnováhu. Prostriedkom na dosiahnutie makroekonomickej rovnováhy je práve regulovanie množstva v obehu. Centrálna banka tak môže uplatňovať expanzívnu monetárnu politiku (politiky ľahko dostupných peňazí) a snaží sa tým podporovať podnikanie a vytváranie nových pracovných miest. Opakom je reštriktívna politika (politika ťažko dostupných peňazí).
Na uskutočnenie monetárnej politiky využíva centrálna banka priame a nepriame nástroje.

FIŠKÁLNA POLITKA

  • rozpočtová politika

Predstavuje súbor nástrojov , ktorými vláda ovplyvňuje chod ekonomiky a to prostredníctvom príjmov a výdavkov ŠR.
Cieľom je predovšetkým zabezpečiť cenovú stabilitu a zamestnanosť.
Nástroje:

  1. zabudované stabilizátory – znamená, že pôsobia na ekonomiku stabilizujúco a sú teda zabudované do ekonomiky. Patria sem:
  • progresívna daň – zo zvyšovaním daňového základu sa zvyšuje aj daňová sadzba,
  • poistenie v nezamestnanosti,
  • štátny nákup poľnohospodárskej produkcie,
  • subvencie k cenám poľnohospodárskym produktom (štátna výpomoc).
  1. zámerné opatrenia vlády
  • zmeny daňových sadzieb – priamých alebo nepriamých daní;
  • zmeny v štruktúre výdavko ŠR;
  • zmeny v jednotlivých položkách ŠR,
  • programy verejných prác a projekty verejnej zamestnanosti (vytvorenie VPP).

DÔCHODKOVÁ POLITIKA

Cieľom je ovplyvňovať dôchodky jednotlivých subjektov, teda ide o snahu udržať pod kontrolou mieru inflácie a zároveň eliminovať negatívne dôsledky (predovšetkým sociálne) recesie a nezamestnanosti.
Dôchodkovou politikou sa štát snaží ovplyvňovať ceny výrobných faktorov a tak isto aj ceny spotrebných tovarov a služieb.
Štát ju môže realizovať dvoma spôsobmi:

  1. priamou administratívnou kontorolou cien a miezd – štát môže určiť cenové alebo mzdové monatórium.
  2. nepriamo a to prostredníctvom tzv. sociálneho partnera uzatvorením tripartitných dohôd (štát , zamestnávatelia, zamestnanci – zastupujú ich odbory). Určia sa pravidlá dôchodkovej politiky.

ZAHRANIČNO – OBCHODNÁ POLITIKA

Prostrednáctvom nej sa reguluje pohyb tovarov, služieb a kapitálu cez hrance štátu.
Bezprostredným cieľom je dosiahnúť dlhodobo vyrovnanú obchodnú bilanicu.
Nástroje:

  1. priame


  • clá
  • kvóty
  • dovozné prirážky
  • rôzne neviditeľné prekážky dovozu
  1. nepriame
  • intervencie na devízových trhoch
  • opatrenia monetárnej a fiškálnej politiky

EKONOMICKÝ RAST A JEHO MERANIE
Na meranie ekonomického rastu sa používa:

  1. prírastok rieálneho agregátneho produktu

∆Q = Qt – Q t-1

  1. koeficient rastu

r = (Qt / Q t-1) x 100 [%]

  1. tempo rastu

g = [ (Qt – Q t-1) / Q t-1] x 100 => g = (∆Q / Q t-1) x 100
Na ekonomickom raste sa môžu podieľať 2 skupiny faktorov:

  1. kvantitatívne:
  • zvýšenie objemu živej práce / pracovných síl
  • zvýšenie objemu fixného kapitálu
  • zvýšenie objemu prírodných zdrojov
  1. kvalitatívne
  • zvýšenie produktivity práce
  • zvyšovanie efektívnosti použitého kapitálu
  • zvýšenie efektívnosti použitých prírodných zdrojov

Produktivita práce môže rásť napr. ďalším vzdelávaním zamestnancov, ďalšou špcializáciou práce, zlepšovaním organizovaním a riadením práce, zvyšovanie technickej a energetickej vybavenosti práce, využívanie technických a technologických noviniek a inovácií.
Zvyšovanie efektívnosti kapitálu môže ovplyvniť:

  • lepším časovým využitím existujúceho kapitálu
  • likvidáciou a znižovaním nevyužitých zásob kapitálu
  • ďalšou modernizáciou, rekonštrukciou, ale aj zavádzaním novej techniky a technológie
  • zlepšovaním vekovej štruktúry strojov a zariadení

Zvyšovanie efektívnosti prírodných zdrojov môže ovplyvniť:

  • znižovanie surovinovej a materiálovej náročnosti
  • zvyšovaním hektárových výnosoch na pozemkoch
  • znižovaním energetickej náročnosti

Typy ekonomického rastu:

  1. čisto extenzívny typ – rast agregátneho produktu je zabezpečovaný v prevažnej miere pomocou extenzívnych faktoroch (zvyšovaním počtu zamestnaných ľudí, zvyšovanie objemu použitého kapitálu, zvyšovanie objemu prírodných zdrojov…)
  1. čisto intenzívny typ – rast je zabezpečovaný v prevažnej miere prostredníctvom intenzívnych faktorov (zvyšovanie produktivity práce, efektívnejšie využitie kapitálu, efektívnejšie využitie prírodných zdrojov.
  1. zmiešaný typ – oba spomínané 2 typy sú len teoretické konštrukcie. Reálnejší je zmiešaný typ ekonomického rastu – podiel extenzívnych aj intenzívnych faktorov.

V poslednom období sa väčší význam kladie na faktory intenzívne. Ak je ekonomický rast zabezpečovaný viac ako 50 % extenzívnymi faktormi hovoríme potom o prevažne extenzívnom type ekonomckého rastu. Ak je zabezpečovaný viac ako 50 % faktormi intenzívnymi, tak hovoríme o prevažne intenzívnom raste. Ak je to pol napol tak hovoríme o neutrálnom type rastu.
ZAHRANIČNÝ OBCHOD A JEHO TENDENCIE
Základným ekonomickým zmyslom deľby práce je dosahovanie úspor národnej práce. Medzinárodná výrobná špecializácia tak umožňuje efektívnejšie využiť existujúce prírodné zdroje, nadobudnuté výrobné skúsenosti, technickú úroveň výroby a teda zvyšuje efektívnosť využitia disponibilných ekonomických zdrojov.
Podmienky determunujúce zapojenie krajiny do medzinárodnej deľby práce:

  1. prírodné podmienky (klimatické podmienky…)
  2. historické podmienky (tradícia vo výrobe niektorých druhov komodít, napr. austrálska vlna, čínsky hodváb…)
  3. technické podmienky (spojené sú s ekonomickým rozvojom, vybavené kapitáom a kvalifikovaou pracovnou silou)
  4. ekonomické podmienky (ekonomický rozmer krajiny, stupeň ekonomickej úrovne krajiny)
  5. politické podmienky (ovplyvňujú teritoriálnu štruktúru zahraničného obchodu)

Ekonomika je OTVORENÁ, ak si vymieňa tovary alebo služby so zvyškom sveta. Môžme ju merať pomocou STUPŇA OTVORENOSTI.
o = (export / HDP) x 100 o = (import / HDP) x 100
ZAHRANIČNÝ OBCHOD je časť sféry obehu tovaru, ktorá zahŕňa výmenu hmotného a nehmotného tovaru so zahraničím. Tvoria ho dve zložky:

  1. export
  2. import

Súčet hodnoty exportu a importu za určité obdobie je OBRAT.
ZO sa môže týkať buď jednej krajiny alebo skupiny krajín ku zvyšku sveta.
SVETOVÝ OBCHOD – súhrn ZO všetkých krajín zapojených do medzinárodnej deľby práce.
Komoditná štruktúra ZO sa odráža v hospodárskej šturktúre krajiny. Dovoz sa bude orientovať na tie komodity, ktorých má krajina nedostatok, alebo by ich vyrobila drahšie ako ich dokáže nakúpiť v zahraničí. Vývoz – bude prevažovať tovar, pre ktorého má krajina lepšie podmienky (komparatívne výhody).
SALDO OBCHODNEJ BILANCIE – rozdiel medzi celkovou hodnotou exportu a importu krajiny za určité obdobie. Môže nastať:

  • export > import => aktívne saldko obchodnej bilancie
  • export < import => pasívne saldo obchodnej bilancie
  • export = import => vyrovnaná obchodná bilancia

PLATOBNÁ BILANCIA – je súhrnom platieb a inkás za exportovaný a importovaný tovar a služby, a platieb súvisiacích s finančnými transakciami za určité obdobie. Môže analogicky ako aj obchodná bilanica mať podobu buť aktívnej, pasívnej alebo vyrovnanej bilancie.
Účet platieb sa skladá z:

  1. účtu bežných platieb
  2. kapitálového účtu

Na účte bežných platieb sa zaznamenávajú:

  • platby za hmotný obchod
  • platby za nehmotný obchod
  • prevody platieb (prevody platov zahraničných pracovníkov, vyplácanie dividend, úrokov zahraničných společnosti…)

Na účte kapitálových platieb sa nachádzajú:

  • dlhodobé investície
  • investície vkladané do kapitálových účastín
  • krátkodobý prílev kapitálu

FUNKCIE ZAHRANIČNÉHO OBCHODU PRE NÁRODNÚ EKONOMIKU:

  1. transformačná – spočíva v prispôsobovaniu vecnej štruktúry vytvoreného úhrnného spoločenského produktu pred jeho použitím => domáca produkcia je zameraná na uspokojovanie domácich aj zahraničných spotrebiteľov
  2. rastová – jej podstata spočíva v tom, že ZO vplýva na efektívnejšie využívanie domácich zdrojov
  3. transmisná (prenosná) – do národnej ekonomiky sa prenášajú stimuly alebo parametre zo svetovej ekonomiky
  4. dynamická – ZO voplyvňuje ekeftívnosť národnej ekonomiky

Z hľadiska otvorenosti môžme ekonomiky rozdeliť do 3 skupín:

  1. neotvorená ekonomika – neexistuje
  2. málo otvorená ekonomika – na ZO sa podieľajú malou mierou
  3. otvorená ekonomika – najviac zastúpená.

Čím menšia ekonomika, tým sa musí viac otvoriť ZO.
REÁLNE VÝMENNÉ RELÁCIE – označujeme ich TT. Sú jedným z najvýznamnejším ukazovateľom kvality zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce. Ekonomickou podstatou je existencia príčinného vzťahu medzi pomerom cien dvoch výrobkov a medzi množstvom v akom sa tieto dva druhy tovaru budú vymienať.
TT = Pv / Pd
Pv – cenový index vývozu Pd – cenový index dovozu
Môžu nastať 3 prípady:

  • TT > 1 – jedná sa o vyššie zhodnotenie danej krajiny plynúce jej z cenového vývoja v ZO
  • TT < 1 – nedochádza k dostatočnému zhodnoteniu danej krajiny zo ZO. Tento stav je signálom na uskutočnenie štrukturálnych zmien v ekonomike
  • TT = 1 – krajina sa adekvátne vyrovnáva s cenovým vývojom na svetových trhoch

TYPY ZAHRANIČNO-OBCHODNEJ POLITIKY

  1. politika protekcionizmu (ochranárska) – je zameraná na ochranu domácich producentov pred zahraničnou konkurenciou (dovozné kvóty…). Hlavným nástrojom sú clá.
  2. politika liberálna – je opako protekcionizmu. Jedná sa o otváranie ekonimiky k obchodným kontaktom s cudzinou.

CLO – poplatok, ktorý vyberá krajina pri prevoze T alebo služby cez colnú hranicu (nemusí byť vždy totožná so štátnou hranicou).
Clá môžme deliť:

  1. Podľa smeru dopravy
  2. vývozné
  3. dovozné
  4. tranzitné
  1. Podľa spôsobu výpočtu
  2. valorické – vypočíta a z hodnoty tovaru; %-ny podiel
  3. špcifické – vypočítava sa z jednotky množstva
  4. diferencované – má odstupňované colné sadzby na daný tovar podľa výšky ceny
  5. zmiešané – kombinácia valorického a špecifického cla
  6. kĺzové – používa sa pri tých druhoch tovarov, pri ktorých nastáva pohyb cien na domácom trhu
  1. Podľa účelu
  2. fiškálne
  3. ochranné – ako nástroj politiky protekcionizmu
  4. výchovné – štát zvyšuje ceny dovážaného T, aby zlepšil konkurenčné podmienky domácich výrobcov
  5. antidunpingové – využíva a v prípade preukázateľnosti cenového dunpingu pri dovoze T
  6. odvetné – je odvetou za zvýšenie colných sadzieb iného štátu
  1. Podľa rozahu platnosti
  2. všeobecné (autonómne) – platí vo všetkých štátoch a v colnom sadzobníku predstavuje tzv. všeobecnú sadzbu
  3. zmluvné – uplatňuje sa voči štátom, ktoré sú členmi svetovej obchodnej organizácie (WTO)
  4. preferenčné – poskytuje sa asociačným krajinám EÚ na základe výnimky na dovozy T z rozvojových krajín ako aj z krajín EÚ

SYSTÉM SVETOVEJ HOSPODÁRNOSTI
ALEBO EKONOMICKÁ INTERDEPENDENCIA
EKONOMICKÁ INTERDEPENDENCIA – závislosť medzi ekonomikami. Podstata spočíva v citlivosti ekonomického reágovania danej krajiny na hospodársky vývoj, ktorý sa uskutočňuje mimo nej. Rastúca ekonomická interdependencia má pozitívne prejavy (umožňuje lepšie využívanie svetových ekonomických zdrojov; ekonomický rasta širšie uspokojovanie potrieb) a negatívne prejavy (uspokojuje značne nerovnomerne a sprevádza ju aj vznik a rozširovanie globálnych prolbémov).
Rast vzájomnej závislosti robí jednotlivé ekonomiky hospodársky zraniteľnejšími a otvorenejšími negatívam globálneho vývoja.
Globálne problémy svetového hospodárstva:

  1. globálne ekonomické problémy
  • prehlbovanie rozdielov medzi vyspelými trhovými ekonomikami a rozvojovými krajinami (rozdiely spôsobujú technická a technologická úroveň; nedostatok zdrojov; nízka alebo žiadna kvalifikácia)
  • ďalšieho zadlžovania rozvojových krajín
  • problém nezamestnanosti
  • prechod krajín s centrálnou ekonomikou na trhový systém
  • problém vojny a mieru
  • demograficky problém
  1. globálne ekologické problémy
  • skleníkový efekt
  • narušenie ozónovej vrstvy
  • kyslé dažde
  • zmenšoanie tropických lesov

MEDZINÁRODNÁ EKONOMICKÁ INTEGRÁCIA
INTEGRÁCIA – spájanie, zjednocovanie štátov do jedného celku alebo systému.
MEDZINÁRODNÁ EKONOMICKÁ INTEGRÁCIA – proces vzájomného prepájania národných ekonomík do n ovej ekonomickej štruktúry.
Objektívny proces rozvoa hlbokých vzájomných vzťahov a deľby práce medzi národnými ekonomikami. Ide teda o vytváranie hospodárskych komplexov. V rámci určitej skupiny štátov.
INTEGRÁCIA NA MIKROÚROVNI – predstavuje vzťahy medi jednotlivými firmami. Týka sa oblasti:
Predvýrobnej
Výrobnej
Odbytovej
INTERGRÁCIA NA MAKROÚROVNI – uzatvárajú sa mnohostranné dohody medzi integrujúcimi sa ekonomikami.
Typy makroekonomickej integrácie:

  1. pásmo voľného obchodu (najnižší stupeň) – riešia sa clá a kvantitatívne obmedzenia v obchode s tovarmi a službami a vo vzťahu k nečlenským krajinám sú jednotlivé krajiny ponechávajú vlastnú colnú tarifu.
  2. colná únia (vyšší stupeň) – charkateristické pre ňu je, že okrem zrušovania colných a kvantitatívnych opatrení, štáty ktoré tvoria colnú úniu uplatňujú voči nečlenským krajinám spoločnú colnú tarifu. V colnej únií sa členské krajiny spájajú do jedného obchodno-politického územia vo vzťahu k vonkajšiemu svetu.
  3. spoločný trh – charakteristické je, že dochádza k zrušeniu colných reštrikcií, alea j ďalších obmedzení pohybu výrobných faktorov. V rámci spoločného trhu existuje voľný pohyb pracovných síl a kapitálu.
  4. hospodárska únia – vychádza zo spoločnéo trhu a naviac tu dochádza k harmonizácií hospodárkych politík členských krajín, aby sa odstránila diskrimináciou vznikajúca v dôsledku rozdielnosti týchto politík v jednotlivých krajinách.
  5. menová únia – predpokladá spoločnp menu, ktorá by odrážala ekonomickú a nakoniec aj politickú jednotu zúčastnených krajín. V rámci nej sú prijímané jednotné pravidlá peňažného obehu, spoločná menová politika, národné centrálne banky sú nahradené spoločnou centrálnou bankou, uplatňuje sa jednotná menová politika vo vzťahu k nečlenským krajinám, k medzinárodným inštitúciám, ale ja k finančným inštitúciám.
  6. politická únia – mala by ňou byť zavŕšená ekonomická integrácia. Členovia politickej únie prestávajú byť už saostatnými štátmi.

ZÁPADOEURÓPSKA INTEGRÁCIA

  1. EURÓPSKA ÚNIA

Členom sa môže stať každý európsky štát, ktorý prijíme a v praxi uplatňuje princíp zákonitosti a ktorý zaručí každému občanovi jeho štátu ľudské práva a základné slobody.
Znaky EÚ:

  • Hymna (9. Beethovenova skladba – Óda na radosť)
  • Zástava (modrá; kruh z 12 hviezd; 12-symbolizuje dokonalosť, celok; používa sa od mája 1986)
  • Symbol € (symbol stability)
  • Deň Európy (09. 05.)

História:

  • 04. 1951 kedy bola podpísaná dohoda o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Platnosť od roku 1952. Cieľom montánnej únie bolo postupne nahradiť jednotlivé národné trhy montánnych výrobkov spoločným trhom.
  • 03. 1957 – na základe tzv. Rímskej zmluvy vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo a zároveň Európske spoločenstov pre autómovú energiu alebo Euroatóm. Všetky tieto 3 spoločenstvá tvoria historický základ EÚ.

Ciele spoločenstva hospodárstva:

  1. harmonický rozvoj spoločenstva jako celku
  2. vyrovnaný hospodársky rast
  3. stabilita
  4. zvyšovanie životnej úrovne v rámci celého spoločenstva
  5. užšie vzťahy medzi jednotlivými krajinami
  • 12. 1991 – v Maastrichte v Holandsku bola schválená zmluva o Euróskej únií. Táto zmluva nadobudla platnosť až 01. 11. 1993, a od tohto roku…

Obsah tejto zmluvy:

  • prvá časť bola zameraná na hosodársku a menovú úniu
  • druhá časť na formovanie politickej únie

ORGÁNY EÚ:

  1. európska rada – prijíma smenrice, ktoré sa týkajú budúceho vývojaúnie
  2. európsky parlament – ktorý á poradnú akontrolnú právomoc
  3. rada ministrov rozhodovacia právomoc
  4. európska komisia pre ľudské práva – výkonná právomoc
  5. súdny odbor – právna a sankčná právomoc

Členské krajiny EÚ sú:
Belgicko, Frnacúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko, Taliansko, Veľká Británia, Írsko, Grécko, Portugalsko, Španielsko, Fínsko, Rakúsko, Švédsko, Cyprus, Česká republika, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovenská republika (posledných desať štátov vstúpilo do EÚ 01. 05. 2004), Bulharsko, Rumunsko (vstúpili do EÚ 01. 01. 2007).
V menovej únii zo starej pätnástky nie je Veľká Británia, Dánsko a Švédsko; pribudlo Slovinsko.
KONVERGENČNÉ KRITÉRIA na prijatie za člena menovej únie sú:

  • deficit ŠR by nemal prekročiť 3 % HDP krajiny
  • celkový štátny dlh by nemal byť vyšší ako 60 % HDP
  • miera inflácie nesmie prekročiť mieru inflácie dosiahnutú v 3 štátoch EÚ s najnižšou mierou inflácie o viac ako 15 %
  • úroková miera na dlhodobé vládne cenné papiere nesmie presahovať úrokovú mieru existujúcu v 3 štátoch EÚ s najnižšou mierou inflácie o viac ako 2 %

EURO je založené od 01. 01. 1999.

  1. 01. 2002 došlo k zavedeniu bankoviek a mincí do obehu.
  2. 07. 2002 boli národné bankovky definitívne stiahnuté z obehu.
  1. EURÓPSKE ZDRUŽENIE VOĽNÉHO OBCHODU (tzv. ESVO)

Vzniklo v roku 1959 na základe tzv. Štokholmskej konvencie. Platnosť tejto konvencie platí od mája 1960. Cieľom bolo odstraňovanie prekážok voľného pohybu tovarov a služieb. V súčastnosti ESVO tvoria 4 krajiny a to sú: Islandm, Lichtenštansko, Nórsko a Švajčiarsko.
ESVO + EÚ vytvorili Európsky ekonomický priestor. Dohoda o vzniknutí Európskeho ekonomického priestoru je od roku 1994 (okrem Švajčiarska).

Poradňa

Potrebujete radu? Chcete pridať komentár, doplniť alebo upraviť túto stránku? Vyplňte textové pole nižšie. Ďakujeme ♥