Psychológia

Psychológia je veda, ktorá študuje ľudské chovanie, mentálne a telesné procesy a ich vzájomné vzťahy a interakcie. Psychológia je vedná disciplína, ktorá sa vyvinula z filozofie ako veda o duši, pričom zväčša nebolo presne stanovené, čo vlastne duša je. Podľa Alexandra Veľkého bola psychológia náuka o duši. V poslednej tretine 19. storočia sa začala psychológia rozvíjať ako samostatná vedná disciplína. Psychológia sa zaoberá, zjednodušene povedané, štúdiom prežívania a správania.

Osobnosti psychológie

Aplikované psychologické odbory sa snažia využívať poznatky psychológie pri riešení problémov vo všetkých oblastiach spoločenského života. Predmetom psychológie je vedecké štúdium chovania a duševnej činnosti. Za zakladateľa psychológie považujeme Wilhelma Wundta (1832 – 1920) – dielo Základy fyziologickej psychológie (1873). Počiatky psychológie však možno hľadať oveľa skôr v dielach filozofov ako Aristoteles (O duši), Machiavelli (človek ako pudová bytosť), Locke (kritika rozumu), Kant (poznávacie schopnosti), Nietzsche (pudy, vôľa, sny) a iní. Ku rozvoju psychológie ako samostatnej vedy významne pomohli aj objavy v iných oblastiach, napríklad Darwinove na poli biológie a evolúcie, Purkyně na poli fyziológie a iní.

Delenie psychologických oborov

Teoretické obory

Teoretické obory vývajú označované aj ako akademické obory, pretože bývajú vyučované na vysokých školách. Patria sem hlavne:

• biologická psychológia – skúma vzťahy medzi telesnými procesmi a psychickým dianím
• všeobecná psychológia – zaoberá sa základnými psychickými procesmi u duševne zdravého človeka (poznávanie, motivácia, emócie, ..).
• vývojová psychológia – skúma ako sa jedinec vyvíja a mení v priebehu svojho života. Skúma jedinca od narodenia až po smrť. Jej dôležitou témou je stanovenie podielu vplyvu dedičnosti a prostredia na psychickom vývoji.
• psychológia osobnosti – študuje rozdiely medzi ľuďmi súhrn jedinečných psychických vlastností, ktoré špecificky ovplyvňujú osobnosť človeka.
• sociálna psychológia – zaoberá sa vplyvom spoločenských faktorov na ľudskú psychiku. Skúma správanie človeka v sociálnych skupinách a ich vplyv na neho.

Praktické obory

Praktické obory psychológie sa nazývaju aj aplikovanými obormi a usilujú sa o využívanie psychologických poznatkov v spoločenskej praxi, hlavne v záujme o ľudskú spokojnosť a zdravie. K významným praktickým oborom patria:

• Klinická psychológia – špecializuje sa na diagnostiku, liečenie a spoločenské prispôsobenie osôb s psychickými poruchami. Snaží sa hľadať odpovede na otázky: aké správanie je chorobné? Aké faktory prispievajú k psychickým poruchám? Ako možno psychické poruchy liečiť?
• Psychológia zdravia – skúma ako sa určité spôsoby správania, myslenia a cítenia vzťahujú k telesnej a psychickej kondícii. Zaoberá sa diagnózou, liečením a prevenciou určitých ochorení, skúma a podporuje zásady zdravého spôsobu života a psychohygieny.
• Poradenská psychológia – snaží sa pomôcť prekonávať psychické problémy v rôznych oblastiach (škola, práca, rodina) aplikáciou rôznych psychoterapeutických metód.
• Pedagogická psychológia – skúma procesy učenia a vyučovania a podieľa sa na tvorbe učebných metód. Skúma ako ovplyvňujú učenie psychické faktory ako motivácia, inteligencia a aj rôzne sociokultúrne podmienky.
• Psychológia práce – zaoberá sa podmienkami práce a ich vplyvom na pracovný výkon. Jedná sa o vnútorné (motivácia, schopnosti, zručnosti,..) a vonkajšie (prostredie) podmienky. Z nej sa dnes vydeľujú rôzne ďalšie odbory ako napríklad psychológia trhu, psychológia zákazníka, a pod.
• Forézna (súdna) psychológia – zaoberá sa štúdiom zločinnosti, psychológiou páchateľov trestnej činnosti, vypracováva súdno znalecké posudky. Ďalej spolupracuje s príjmaním a výcvikom policajtov, vojakov a iných zamestnancov, ktorých učí pracovať so stresom vo vypätých situáciách, ako sú samovraždy, rukojemnícke drámy a podobne.
• Psychológia športu – snaží sa zlepšovať športový výkon, pomáha pracovať s predštartovými stavmi u športovcov, skúma úlohu kolektívu pri kolektívnych športoch, a podobne. Okrem iného sa snaží analyzovať vzťah medzi pohybom a duševným zdravím.

Ciele psychológie

Medzi hlavné ciele psychológie patria:

• popis prejavov chovania a duševného života človeka
• vysvetlenie významu získaných údajov
• predvídanie ľudského správania sa a prežívania
• využívanie získaných znalostí ku zvyšovaniu zdravia človeka

Predmet skúmania psychológie

Prežívanie je súhrnný názov pre všetky vnútorné, subjektívne psychické procesy a stavy (vnemy, predstavy, emócie, rozhodovanie, rozpamätávanie), ktoré tvoria celok. Človek si ich uvedomuje len do určitej miery, preto rozlišujeme vedomé a nevedomé prežívanie. Prežívanie sa navonok prejavuje v správaní človeka (výraz emócií).

Správanie je súbor vonkajších prejavov, ktoré sú spracovaním a vyjadrením vnútornej situácie človeka. Zahŕňa všetky činnosti, pohyby, úkony, konanie, reakcie, reč, výrazy (červenanie, plač, smiech, zmeny v dýchaní, držaní tela). Rozlišujeme dve formy správania:

• expresívna – vyjadruje skutočné zmýšľanie a pocity (bezprostredné prežívanie)
• adaptívna – účelne sa prispôsobuje danej situácii (predstieranie, štylizácia)

Prežívanie a správanie sú prejavom osobnosti človeka s jeho individuálnymi vlastnosťami a dispozíciami vo vzájomnom pôsobení s prostredím. Sú východiskom k poznaniu osobnosti človeka.

Psychika (myseľ) je súhrn duševných dejov počas celého ľudského života. Mnohí sa domnievajú, že si uvedomujeme len jej časť, čo vedie ku deleniu psychiky na vedomie a nevedomie.

Sled uvedomovaných psychických zážitkov označujeme ako prežívanie. Chovanie (správanie) je akákoľvek ľudská telesná aktivita, ktorú môžeme pozorovať. Patria sem vonkajšie prejavy – mimika, gestá, reč tela, ale aj vnútorná – hormonálne reakcie, krvný tlak, a podobne.

Prístupy ku psychologickému výskumu

Poznáme tieto prístupy ku psychologickému výskumu:

• biologický
• behaviorálny
• psychodynamický
• fenomenologický
• gestalt (tvarový)
• kognitívny

Biologický prístup

Z tohto hľadiska sú predmetom štúdia psychológie biologické, hlavne neurofyziologické procesy, ktoré sú základom chovania a prežívania.
Telo a myseľ považuje za jednotu a celok. Zameriava sa na skúmanie mozgu (namáhané oblasti mozgu pri rôznych aktivitách, zmeny mozgovej aktivity,..).
Opiera sa aj o evolučný vývoj a genetický základ. Zakladateľom je W. James.

Behavioristický prístup

Predmet štúdia psychológie obmedzuje na štúdium chovania. Ľudskú myseľ považuje za čiernu skrinku, do ktorej vstupujú stimuly a výsledkom sú reakcie. Neskôr sa v rámci behaviorizmu objavili a začali presadzovať rôzne teórie učenia ako spôsob formovania a vytvárania ľudských reakcií a správania sa. Zakladateľom je John B. Watson.

Psychodynamický prístup

Tento smer psychológie nadväzuje na psychoanalýzu. Za súčasť ľudskej mysle považuje, okrem vedomia, aj nevedomie. Jeho doménou je skúmanie nevedomých oblastí ľudskej psychiky. Zakladateľom je S. Freud.

Fenomenologický prístup

Zaoberá sa problematikou ľudského bytia, jeho zmyslom, svedomím, zodpovednosťou a pod. ide mu o pochopenie ľudskej existencie čeliacej smrti. Predpokladá u človeka možnosť slobodnej voľby a tým pádom zdôrazňuje osobnú zodpovednosť človeka za svoje rozhodnutia. Vychádza z filozofického existencializmu.

Gestalt (tvarová) psychológia

Gestalt (z nemčiny) – tvar, vzorec, štruktúra. Zameriava sa na skúmanie psychických fenoménov celostnej povahy – podľa nej je celok niečo iného, než súčet častí z ktorých je zložený. Zakladateľom je Max Wertheimer.

Kognitívny prístup

Za predmet štúdia psychológie považujú mentálne, predovšetkým poznávacie procesy. Táto psychológia chápe ľudskú psychiku ako systém spracovávania informácii. Skúma spôsoby, akými si utvárame mentálne reprezentácie okolitého sveta, reflektujeme svoje vlastné prežívanie a psychické dianie. Snaží sa zistiť, ako sa učíme, pamätáme si a používame jazyk… Zakladateľom je Jean Piaget.

Kultúrny prístup

Z kultúrneho hľadiska je predmetom štúdia psychológie vplyv sociálnych faktorov, akými sú národnosť, etnická príslušnosť, pohlavie, sexuálna orientácia, spoločenská pozícia a iné. Jej hlavným cieľom je porozumieť jedinečným skúsenostiam príslušníkov rôznych sociálnych skupín a pochopiť ich subjektívny pohľad na svet.

Základné psychické fenomény

Procesy vedú ku vzniku psychických obsahov. Napríklad predstavovanie je proces, ktorý vedie ku vzniku predstáv, myslenie ku vzniku myšlienok, atď. k psychickým obsahom patria: vnemy, predstavy, sny, spomienky, vedomosti, priania, myšlienky, .. Tieto sa nachádzajú vo vedomí a v pamäti, takže si ich môžeme vybaviť. Psychodynamický prístup tvrdí, že časť nášho prežívania – niektoré psychické obsahy – sú ohrozujúce a preto si ich nepripúšťame. Vytláčame ich do nevedomia, odkiaľ ale ovplyvňujú naše chovanie a prežívanie.

Mnohé psychické procesy prebiehajú mimo vedomia. Ľudia si uvedomujú psychické obsahy, ale nie deje, ktoré viedli ku ich vzniku. Psychické procesy sú veľmi rýchle a premenlivé, čím sa líšia od mentálnych stavov (stavov vedomia), ktoré sú relatívne stabilné. Ich existenciu dokazuje introspekcia. Ľudia dokážu rozlíšiť, či sa nachádzajú v dobrom, alebo v zlom psychickom stave. Psychické stavy poznáme dočasné – nálada, únava – a trvalé – každý človek má tendenciu k určitej prevládajúcej nálade.

Delenie psychických procesov:

• kognitívne (poznávacie) psychické procesy
• emocionálne psychické procesy
• motivačné psychické procesy

K poznávacím dejom patria: vnímanie, učenie, pamäť, predstavivosť, myslenie. Tieto slúžia ku získavaniu informácii z vonkajšieho prostredia a k rozhodovaniu, plánovaniu, riešeniu a podobne. Ľudovo bývajú označované ako rozum.

Emocionálne procesy vedú hlavne ku vzniku emócii, ako radosť, smútok, hnev, zlosť a podobne. Rozum a cit (racionalita a emocionalita) bývajú ľudovo často stavané proti sebe.
Motivačné procesy sú duševné sily, ktoré aktivizujú a usmerňujú chovanie. Predstavitelia psychodynamických škôl považujú väčšinu našich motívov za nevedomé. Bývajú označované aj ako vôľa.

Metódy psychológie

Psychológia ako veda využíva tieto metódy:

1. psychologický rozhovor
2. psychologické pozorovanie- môže sa uskutočňovať – objekt vie o tom, že je pozorovaný, alebo nevie
3. psychologický experiment
4. psychoterapia
5. arteterapia
6. psychologické testy = psychodiagnostika:
   • osobnostné testy
   • inteligenčné testy

Pamäť

Pamäť je súbor procesov, ktoré umožňujú osvojenie informácií, ich uchovanie a vybavenie. Pamäť má 3 štádiá:

1. zapamätávanie
2. podržanie v pamäti
3. rozpamätávanie

Typy pamäti:

• zámerná pamäť – keď sa snažíme spomenúť si na niečo minulé
• nezámerná pamäť – prejavuje sa v okamihu, keď sme si zlepšili zručnosť
• pamäť úmyselná (zámerná) – je to často organizovaná, osobitne zameraná psychická činnosť s cieľom niečo si zapamätať, pričom sa spravidla využívajú rozličné spôsoby a metódy aby sa cieľ dosiahol.
• pamäť neúmyselná (mimovoľná) – pri nej si človek bez osobitného úmyslu a námahy vštepuje do pamäti psychické zážitky.

Psychika

Psychika je funkcia nervovej sústavy. Vo svojom obsahu je obrazom objektívnej skutočnosti v mozgu, odráža podnety z vonkajšieho alebo vnútorného sveta. Je jednotou objektívneho a subjektívneho. Rozvíja sa v činnosti a v činnosti sa aj prejavuje. Je sociálne determinovaná. Je celistvá.

Psychika sa chápe ako vlastnosť a funkcia vyššej nervovej sústavy, ktorá je spojená s činnosťou mozgu a ktorá nám na základe podnetov umožňuje odrážať objektívny a subjektívny svet. Má interdisciplinárnu povahu (úzko sa dotýka prírody aj spoločenských vied). Súhrnný pojem pre všetko duševné dianie (duševné javy, vlastnosti, stavy, vedomé a nevedomé procesy), prežívanie, správanie a odraz vonkajšieho prostredia v mozgu.

Vedecké chápanie – funkcia vyššej nervovej sústavy, predovšetkým mozgu. Vo svojom obsahu je odrazom objektívnej skutočnosti v mozgu. Je jednotou objektívneho a subjektívneho sveta (objektívny obsah so subjektívnym prežívaním). Objektívny v psychike je jej obsah, ktorý vznikol odrazom. Človek však neodráža objektívny svet pasívne, ale aktívne. Aktívnosť obrazu znamená, že človek si vyberá podnety, ktoré bude odrážať.

V činnosti sa rozvíja a v činnosti sa aj prejavuje. Je sociálne determinovaná (určená spoločenskou vrstvou, v kt. sa daný človek pohybuje). Je vývinovo determinovaná (prislúchajúca určitému veku). Je celistvá a psychické javy sú statické (má procesový ráz- deje sa v čase a priestore).