Kedysi dávno v minulosti domáce hospodárstvo zabezpečovalo vykonávanie všetkých prác. V tomto hospodárstve sa realizovala výroba a spotreba podľa požiadaviek uzatvorenej rodiny či kmeňa. S rozvojom výroby sa rozširovala i špecializácia vo výrobe a výmena tovarov.
Výrobca potreboval výrobky iných výrobcov a tak postupne vznikol miestny trh a mestské hospodárstvo. Postupne prehlbovaním deľby práce sa vyvinulo trhové hospodárstvo. Miestne trhy sa spojili do celonárodného trhu. Spolu s modernými národmi vznikali národné hospodárstva, t. j. národné ekonomiky.
Hlavnou úlohou národného hospodárstva je uspokojiť potreby celej spoločnosti, pričom však naráža na prekážky, ktoré súvisia hlavne s obmedzeným množstvom statkov a služieb.
Národné hospodárstvo a potreby národného hospodárstva sú pojmy, ktoré som vo svojej práci charakterizovala, opísala a rozvinula podľa všeobecne platných poznatkov – z oborov týkajúcich sa danej témy.
Národné hospodárstvo
„Národné hospodárstvo je súhrn všetkých ekonomických prostriedkov a vzťahov hospodárskych subjektov určitého štátu alebo hospodárskeho priestoru.“[1]
Národné hospodárstvo je výsledkom množiny spoločných aktivít ľudí, prírody a umelých ľudských výtvorov, ktoré vznikali postupne či aktuálne. Funguje vždy v určitom hospodársko-politickom systéme. Je to zložitý, mnohotvárny, mnohostranný a mnohoväzbový, neustále sa rozvíjajúci systém skladajúci sa z mnohých subsystémov, ktoré sú spojené v jeden celok.
Národné hospodárstvo vzniklo postupným vývojom z domáceho hospodárstva, ktoré sa prehlbovaním deľby práce a zdokonaľovaním technológií vyvinulo do trhového hospodárstva (čiže menšie trhy sa postupne združovali do celonárodných).
Subjekty národného hospodárstva
Národné hospodárstvo každej krajiny tvoria tieto subjekty:
- firmy (výrobné a spotrebné podniky, družstvá a podobne,…)
- domácnosti
- štát (vládne inštitúcie)
Tieto subjekty sú v rámci deľby práce od seba závislé a navzájom úzko spojené.
Hlavné úlohy národného hospodárstva
K hlavným úlohám národného hospodárstva patrí:
- čo najlepšie uspokojovať potreby všetkých občanov štátu,
- ochrana a tvorba životného prostredia,
- zabezpečenie technického, kultúrneho a spoločenského pokroku krajiny.
Každé národné hospodárstvo potreby svojich obyvateľov uspokojuje na rôznej úrovni. A preto sa životná úroveň v rôznych krajinách líši.
Hospodárstvo ako súbor aktivít
„Hospodárstvo možno chápať ako súbor jednosmerných a dvojsmerných aktivít jedincov a skupín ľudí, ktorými sa snažia zabezpečiť si hmotné, čiastočne aj duševné a duchovné potreby.“[2]
Jednosmerné aktivity
Jednosmernými aktivitami si človek zabezpečuje niečo buď:
- sám pre seba (napr. si natrie na chlieb maslo a následne ho skonzumuje, operie si šaty, a pod.) alebo,
- aktivitu koná pre niekoho iného (napr. daruje vec, ktorej je majiteľom), pričom za to nepožaduje žiadnu protihodnotu od iného človeka.
Dvojsmerné aktivity
Pri dvojsmerných aktivitách človek za svoju aktivitu požaduje vždy nejakú protihodnotu. Rozoznávame nasledovné dvojsmerné aktivity:
- ekonomické (výsledným cieľom sú vždy peniaze – ako meradlo ekonomickej efektivity)
- bártrové (cieľom je výmena druhu produktu za iný, napr. výmena pšenice za kukuricu, ľudskej práce za jedlo, a pod.),
- neutrálne (Kde na jednej strane stoja peniaze, bártrová komodita alebo emócia, a na druhej strane tejto výmeny stojí vždy emócia. Typickým príkladom je návšteva športového podujatia. Hoci sa očakávaný výsledok nedostavil, divák peniaze späť nežiada. Zlosť z prehry či naopak radosť z výhry neutralizujú cenu vstupenky).
Potreby národného hospodárstva
Súbor potrieb v národnom hospodárstve – spoločnosti ako celku je veľmi široký a rôznorodý. Východiskom sú potreby jednotlivca, ktorých uspokojovanie je nevyhnutným základom procesnej a spoločenskej činnosti.
Ľudia sa už od nepamäti snažia zlepšovať svoje podmienky života, nasýtiť nielen základné, ale aj iné, vyššie potreby. Jedna z definícií potrieb je uvedená aj v knihe Jána Lisého – Ekonómia v novej ekonomike : „Potreba je pociťovaný nedostatok, ktorý sa snažíme uspokojiť.“[3]
Ďalšiu definíciu potreby uviedol Jaroslav Mazurek vo svojej knihe Vybrané kapitoly z národohospodárstva a hospodárskej politiky: „Potrebou rozumieme subjektívne pociťovaný nedostatok niečoho, čo je pre život daného jednotlivca dôležité a nevyhnutné.“[4]
Členenie potrieb
Vzhľadom k tomu, že sústava potrieb predstavuje veľký integrovaný celok, každý pokus o vymedzenie jeho podsystémov je poznačený určitou jednostrannosťou. Vhodnosť klasifikácie možno posúdiť len v súvislostiach s konkrétnym účelom, ktorému majú slúžiť, no aj tak bude členenie potrieb vždy relatívne:
John Maynard Keynes člení potreby na:
- absolútne potreby – v tom zmysle, že ich pociťujeme, nech je situácia našich ľudí akákoľvek,
- relatívne (druhotné) potreby, ktoré sú výsledkom úsilia jednotlivcov udržať krok so svojimi spoluobčanmi, alebo ich aj predbehnúť a ktoré môžu byť nenasýtiteľné, lebo sú tým väčšie, čím vyššia je všeobecná úroveň.
Hierarchia potrieb ľudí
Americký psychológ a profesor A. Maslow už v roku 1954 uverejnil teóriu hierarchie potrieb. „Vychádzal z toho, že motivácia vzniká z potrieb, t.j., že každý je motivovaný uspokojovaním neuspokojených potrieb.“[5] A. Maslow rozdelil ľudské potreby do piatich skupín podľa ich dôležitosti od najnižšej po najvyššiu.
Uspokojovanie potrieb
K uspokojovaniu potrieb slúžia tovary a služby. Môžeme ich rozdeliť do týchto skupín:
- hmotné a nehmotné tovary a služby,
- spotrebné a investičné tovary.
Potreby môžeme deliť na dve hlavné skupiny:
- výrobné potreby (Sú potreby po výrobných činiteľoch, ktoré sú potrebné k výrobe akýchkoľvek statkov, patria k nim – prírodné zdroje (pôda, suroviny), ľudská práca a kapitál (stroje, výrobné haly, budovy).
- konečné potreby (Sú potreby ľudí po spotrebných predmetoch a službách. Chápeme ich ako objektívne podmienky života spoločnosti, ktoré zodpovedajú dosiahnutému stupňu rozvoja spoločnosti).
Medzi výrobnými a konečnými potrebami je úzka súvislosť. Konečné potreby nemožno uspokojiť v žiaducej miere bez príslušného rozvoja výroby. Na druhej strane rozvoj výroby je východiskom konečných potrieb tým, že výroba produkuje stále nové a nové úžitkové hodnoty, ktoré už svojou existenciou vyvolávajú vo vedomí ľudí nové priania – potreby.
Potreby ako motív ľudskej činnosti
Možno povedať, že potreby a úsilie o ich uspokojenie sú hlavným motívom každej ľudskej činnosti. Potreby sa vyvíjajú progresívnym tempom, ustavične sa menia, niektoré zanikajú, iné, nové, vznikajú.
Dnes nám už nestačí, že máme dostatok jedla, chceme viac cestovať, vzdelávať sa, byť v spojení so svetom atď. To, čo ešte naši rodičia považovali za luxus – počítač, DVD, satelitné telefóny, internet – nám dnes pripadá samozrejmé a často si nevieme bez toho predstaviť bežný život.
Na druhej strane potreby predbiehajú možnosti svojho uspokojovania, pretože ani tá najbohatšia krajina nemôže neobmedzene uspokojiť všetky potreby svojich obyvateľov.