Ekonomika a riadenie podniku

Náklady

Náklady:

• ekonomická kategória

Vlastné náklady:

• náklady, ktoré sa vzťahujú na určitý výkon, činnosť, útvar podniku

Výkony:

• v hodnotovom vyjadrení množstvo výrobkov alebo služieb, ktoré podnik vyprodukuje za určité obdobie

Výnosy:

• Objem hodnôt (výrobkov, služieb) realizovaný podnikom za určité obdobie
• Ich obsahom sú tržby z predaja výrobkov, ostatné výnosy (patenty, licencie), finančné výnosy (úroky), mimoriadne výnosy (dotácie, predaj majetku)
• Peňažné čiastky, ktoré podnik získal zo všetkých svojich činností za určité obdobie (bez ohľadu
  na to či došlo k ich úhrade)

Tržby:

• Peňažné čiastky, ktoré podnik získal predajom výrobkov, tovarov a služieb v danom období
• Sú hlavnou zložkou výnosov a hlavným finančným zdrojom podniku

Náklady podniku:

• Peňažné ocenenie spotreby výrobných faktorov vynaložených podnikom na jeho výkony a ostatné výdavky spojené s jeho činnosťou
• Peňažné čiastky, ktoré podnik účelne vynaložil na získanie výnosov
• Syntetický ukazovateľ kvality práce podniku(výdavky sa nerovnajú nákladom)

Výdavky – zmenšenie objemu finančných prostriedkov(vznikajú v okamihu úhrady)

Náklady – použitie výrobných faktorov na určité výkony(vznikajú v okamihu spotreby)

Členenie nákladov:

1. Druhové členenie (ekonomické)
2. Kalkulačné členenie
3. Členenie v závislosti od zmeny objemu výroby – dôležité v manažérskom rozhodovaní

• Fixné (pevné, nemenné)
  • pri zmene objemu výroby sa nemenia
  • pri prekročení rozsahu výroby sa menia skokom
  • z dlhodobého pohľadu neexistujú FN
  • odpisy, nájomné, leasingové poplatky,…
  • s rastom objemu výroby klesajú priemerné FN a tým aj celkové náklady na jednotku produkcie – degresia nákladov
  • členia sa na dve časti:
    • časť zodpovedá využitej výrobnej kapacite – využité FN
    • časť zodpovedá nevyužitej výrobnej kapacite – nevyužité FN
  • a_n = (1 – Q_s/Q_k)*a
    • a_n – nevyužité FN
    • Q_s – skutočný objem produkcie
    • Q_k – kapacitný objem produkcie
    • a – celkové FN
  • Variabilné (premenlivé)
    • závislé na zmenách objemu produkcie (sú vyvolané každým jednotlivým výrobkom, výkonom)
    • podľa toho ako sa ich výška mení so zmenami objemu výroby:
      • Proporcionálne
        • Vyvíjajú sa rovnako rýchlo ako objem výroby
        • Priebeh celkových nákladov (F + V) modelujeme funkciou y = a + bx
          • y – celkové náklady v závislosti od objemu výroby Q (X)
          • a – nepružná zložka nákladov (FN)
          • b – pružné náklady na jednotku výkonu Q (X) – VN
          • Q – X – objem výkonov

y y

y = bx y=a+bx

a

x x

2 . Neproporcionálne

• Podproporionálne (degresívne)
  • priebeh celkových nákladov modelujeme funkciou:
    y = a + bx – cx²
  • rastú pomalšie ako objem výroby

y

y=a+bx-cx2

x

• priemerný N na jednotku produkcie y = a/x + b – cx

• Nadproporcionálne (progresívne)
  • rastú rýchlejšie ako objem výroby

y

y=a+bx+cx2

x

• priemerný N na jednotku produkcie y = a/x + b + cx

• Regresívne
  • vyvíjajú sa nepriamo úmerne s objemom produkcie (celková výška pri raste objemov výkonov klesá a pri poklese stúpa)

Manažérske poňatie nákladov:

Účtovné náklady (sú evidované a vykazované v účtovníctve)

• Pracuje s ekonomickými (skutočnými, relatívnymi) nákladmi

Oportunitné (alternatívne) náklady – čiastka peňazí, ktorá je stratená, keď zdroje (práca, kapitál) nie sú použité na najlepšiu možnú alternatívu

Explicitné náklady – náklady, ktoré podnik platí za nakúpené výrobné zdroje, nájomné,… (majú formu peňažných výdavkov)

Implicitné náklady – nemajú formu peňažných výdavkov, sú ťažko vyčísliteľné, finančné účtovníctvo ich nezachytáva, na meranie => oportunitné náklady

Celkové náklady – náklady na celý objem produkcie

Priemerné (jednotkové) náklady – náklady na jednotku produkcie

Ak Q = € (peňažné vyjadrenie) => halierový ukazovateľ nákladovosti

Prírastkové náklady – prírastok nákladov vyvolaný prírastkom objemu produkcie

Marginálne náklady (medzné, diferenciálne, hraničné) – náklady vyvolané prírastkom produkcie o 1 jednotku

Druhové (ekonomické) členenie:

• Používa sa v plánovaní, účtovníctve a kalkuláciách nákladov
• Ide o členenie nákladov podľa spojenia nákladov s fungovaním určitého výrobného činiteľa
• A) materiálové náklady
• B) odpisy budov, strojov, výrobného zariadenia, nástrojov, dlhodobého nehmotného majetku
• C) mzdové a ostatné osobné náklady (mzdy, platy, provízie, sociálne a zdravotné poistenie)
• D) finančné náklady (poistné, platené úroky, poplatky)
• E) náklady na externé služby (opravy, nájomné, dopravné, cestovné)

Význam druhového členenia:

• Umožňuje zistiť koľko z nákladov tvoria materiálové náklady, odpisy, mzdy a pod.
• Väzba plánu nákladov s čiastkovými plánmi podniku
• Základné smery a činitele znižovania nákladov a pod.

Externé náklady – prvotné náklady

• Vznikajú stykom podniku s okolím alebo zamestnancami
• Jednoduché náklady

Interné náklady – druhotné náklady

• Vznikajú spotrebou vnútropodnikových výkonov
• Komplexný charakter (dajú sa rozložiť a pôvodné nákladové druhy)

Kalkulačné (účelové) členenie nákladov:

• Všetky náklady sa rozdeľujú podľa ich vzťahu k výrobnému procesu
• Členenie slúži k zostavovaniu kalkulácií nákladov
• A) priame náklady – súvisia s určitým druhom výkonu, vieme ich presne určiť na kalkulačnú jednotku
  • 1 – priamy materiál (jednotkový)
  • 2 – priame mzdy (jednotkový)
  • 3 – ostatné priame náklady
• B) nepriame náklady – súvisia s viacerými druhmi výkonov
  • 4 – výrobná réžia
  • 1 – 4. Vlastné náklady výroby
  • 5 – správna réžia
  • 1 – 5. Vlastné náklady výkonu
  • 6 – odbytová réžia
  • 1 – 6. Úplné vlastné náklady výkonu
  • 7 – zisk (strata)
  • 1 – 7. Predajná cena

Kalkulácia – stanovenie (predom pri predbežnej kalkulácií) prípadne zistenie (následne pri výslednej kalkulácií) nákladov alebo ceny určitej kalkulačnej jednotky, ktorej je presne vymedzený jednotlivý výkon

Význam kalkulačného členenia nákladov:

• Umožňuje sledovať náklady podľa účelu ich vynaloženia a miesta vzniku
• Umožňuje uskutočňovať rozbor nákladov jednotlivých výrobkov a porovnávať ho s výsledkami v minulých obdobiach
• Umožňuje odkrývať rezervy znižovania nákladov a zisťovať dosiahnutú úsporu

Nákladový model

• Zjednodušený vzťah medzi vývojom nákladov a vývojom činiteľov ovplyvňujúcich náklady
• Modely vyjadrené matematicky nazývame nákladovými funkciami

Metódy určovania nákladových funkcií

• Nákladová funkcia

Metódy určenia nákladových funkcií:

1. Metóda dvoch období
2. Metóda priemerov
3. Metóda regresnej a korelačnej analýzy
4. Metóda grafická
5. Metóda technologická

Metóda dvoch období:

• Používa sa pri hodnotení variant
• Môže sa použiť za predpokladu, že vývoj nákladov je lineárny a medzi sledovanými veličinami nedošlo k zmene nákladov (fixných)
• Postup: vyberie sa obdobie s najväčším a najmenším objemom produkcie
• Údaje sa dosadia do 2 rovníc priamky – určia sa parametre „a“ (fixné N) „b“ (variabilné N) nákladovej funkcie y = a + bx
• Nevýhoda je závislosť výsledkov len na dvoch obdobiach, kombinuje sa s grafickou metódou

Metóda priemerov:

• Sumačná metóda, ktorú možno použiť len na určenie lineárnej nákladovej funkcie, k dispozícií je potrebné viac údajov (najmenej 4)
• Nákladovú funkciu určíme:
  • vstupné údaje rozdelíme na dve časti podľa veľkosti objemu produkcie
  • Výpočet priemernej hodnoty x a y pre každú skupinu
  • vypočítané hodnoty dosadíme do rovníc priamky
  • riešenie sústavy dvoch rovníc o dvoch neznámych => a a b

Metóda regresnej a korelačnej analýzy:

• Najspoľahlivejšia metóda učenia nákladovej funkcie
• Určí aj nelineárne nákladové funkcie, vyjadrujúce podproporcionálne a nadproprocionálne náklady
• Umožňuje určiť aj spoľahlivosť vypočítaných nákladových funkcií
• Nevýhody:
  • Potrebujeme veľa vstupných údajov (12 až 24 mesačných údajov)
  • vychádza z historických údajov

Metóda grafická:

• Bodový diagram – znázornenie závislosti 2 premenných, X – nezávislé premenné (objem produkcie), Y – závislé premenné (náklady)
• Každá dvojica hodnôt – zobrazená bodom
  • body roztrúsené po celej ploche grafu => nízka závislosť
  • tesne v okolí priamky, resp. krivky => závislosť existuje
• Priamka alebo krivka = regresná čiara
• Umožňuje odhaliť skok vo vývoji FN a extrémne hodnoty
• Pomocná metóda k metóde reg. a korelač. analýzy – lepšie odhaduje typ nákladovej funkcie (lineárna, logaritmická, kvadratická,…)

Metóda technologická (inžinierska):

• Umožňuje stanoviť závislosť nákladov na činiteľoch technologického charakteru (napr. spotreba paliva benzínového motora)
• Funkčná závislosť
  • určí sa pozorovaním kvalitatívnych technických vzťahov v prevádzke alebo laboratórnymi skúškami
  • zistené technologické vzťahy sa ocenia peňažne
• Použitie:
  • Len u nákladov, ktoré sú spojené so spotrebou výrobného činiteľa

Metóda – klasifikačná analýza:

• Založená na členení nákladov na: fixné a variabilné
• Stanoví len lineárne nákladové funkcie

Krátkodobé nákladové funkcie:

• Charakterizujú priebeh nákladov v krátkom období, v ktorom je možné zmeniť len niektoré výrobné činitele(napr. množstvo vynakladanej práce, suroviny,…) a ostatné nie je možné meniť (napr. budovy, stroje,…)
• Použitie:
  • v bežnom operatívnom riadení
  • v analýze bodu zvratu

Dlhodobé nákladové funkcie:

• Charakterizujú priebeh nákladov v dlhšom období, t.j. v období, v ktorom je možné zmeniť všetky výrobné činitele (vybudovať nové výrobné kapacity, zmeniť technológiu,…)
• V dlhodobej nákladovej funkcii nie sú fixné náklady
• DNF = KNF

KNF……KNF

Vyjadrujú priebeh nákladov pre určitý objem výroby

• Dlhodobá nákladová funkcia spočiatku klesá, v jej najnižšom bode sú dosiahnuté minimálne priemerné náklady a najväčšia efektívnosť výroby, od tohto bodu však začne rásť v dôsledku obtiažnej koordinácie riadenia, nadmerného počtu riadiacich pracovníkov…
• Použitie:
  • pri rozhodovaní o veľkosti podniku
  • o druhu výrobného zariadenia
  • o druhu technológie apod.

Použitie nákladových funkcií:

• Oblasť plánovania nákladov
• Oblasť vzťahov medzi základnými ekonomickými veličinami
• Oblasť vyhodnocovania investičných variant racionalizačných opatrení a technologických postupov
• Medzipodnikové porovnanie
• Kalkulácia ceny, rozpočtovníctvo, apod.

Právne formy podnikov

• Každý podnik má právnu formu, podľa ktorej sa riadia jeho právne vzťahy s okolím, ako aj otázky jeho vnútornej organizácie

Kritéria rozhodovania pre určitú právnu formu podniku:

• Spôsob a rozsah ručenia
• Oprávnenie k riadeniu
• Výška kapitálového vkladu
• Počet spoločníkov
• Administratívna náročnosť založenia podniku
• Možnosti získania úveru
• Zverejňovacia povinnosť apod.

Právne formy podnikov v SR:

• Podnik jednotlivca
• Obchodné spoločnosti
  • verejná obchodná spoločnosť(osobná)
  • komanditná spoločnosť(osobná)
  • spoločnosť s ručením obmedzeným(kapitálová)
  • akciová spoločnosť (kapitálová)
• Družstvo
• Štátny podnik

Obchodná spoločnosť:

• Právnická osoba, založená za účelom podnikania
• Všetky obchodné spoločnosti sa zapisujú do obchodného registra

Verejná obchodná spoločnosť:

• Zakladajú ju minimálne dve osoby
• Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne celým svojim majetkom
• Obchodné meno – označenie v.o.s.
• Spoločenská zmluva:
  • obchodné meno a sídlo spoločnosti
  • určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla PO alebo mena a bydliska FO
  • predmet podnikania spoločnosti
• Návrh na zápis do Obchodného registra – podávajú a podpisujú všetci spoločníci, prikladá sa SZ
• Práva a povinnosti spoločníkov – riadia sa SZ (zmena – súhlas spoločníkov)
• Peňažné a nepeňažné vklady spoločníkov – majetkom spoločnosti
• Spoločník – povinný splatiť svoj vklad v lehote určenej v SZ
• Obchodné vedenie spoločnosti – každý spoločník
• Zisk – rovný diel
• Spoločnosť zaniká:
  • ku dňu výmazu z obchodného registra
  • likvidáciou
  • uplynutím doby, na ktorú bola založená
  • dosiahnutím účelu, na ktorý bola založená
  • rozhodnutím súdu
  • vyhlásením konkurzu
  • rozhodnutím spoločníkov
  • vydaním exekučného príkazu na podiel spoločníka

Komanditná spoločnosť:

• 1 alebo viac spoločníkov, ručia za záväzky spoločnosti:
  • do výšky svojho nesplateného vkladu – komandisti
  • celým svojim majetkom – komplementári
• Obchodné meno – označenie komanditná spoločnosť
• Spoločenská zmluva:
  • obchodné meno a sídlo spoločnosti
  • určenie spoločníkov (názov a sídlo PO, meno a bydlisko FO)
  • predmet podnikania
  • určenie komplementárov a komandistov
  • výška vkladu každého komandistu(minimálne 250 €)
• Návrh na zápis do obchodného registra – podávajú a podpisujú všetci spoločníci, prikladá sa SZ
• Obchodné vedenie spoločnosti – iba komplementári
• Rozhodovanie v ostatných záležitostiach – komplementári spoločne s komandistami
• Zisk – na polovicu medzi komplementárov a komandistov,
  • komplementári – rovným dielom
  • komandisti – podľa výšky splatených vkladov
• Zánik – ako pri v.o.s.

Spoločnosť s ručením obmedzeným:

• Základné imanie(peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov spoločnosti) – vopred určené vklady spoločníkov, minimálne 5000 €
• 1 až 50 spoločníkov
• Vklad spoločníka – minimálne 750 €
• Ručenie za záväzky:
  • spoločnosť – celým svojim majetkom
  • spoločník – do výšky svojho nesplateného vkladu
• Obchodné meno – označenie s.r.o.
• Návrh na zápis do OR – podpisujú všetci konatelia
• Spoločenská zmluva:
  • obchodné meno a sídlo spoločnosti
  • určenie spoločníkov
  • predmet podnikania
  • výška ZI a výška vkladu každého spoločníka pri založení spoločnosti (vrátane spôsobu a lehoty splácania vkladu, a pokiaľ ide o nepeňažné vklady, aj ich predmet)
  • mená a bydliská a rodné čísla prvých konateľov spoločnosti
  • mená a bydliská a rodné čísla členov prvej dozornej rady, pokiaľ sa zriaďuje
  • výška rezervného fondu
• Ak je len jeden zakladateľ ide o zakladateľskú listinu
• Práva a povinnosti spoločníkov:
  • spoločník – povinný splatiť vklad za podmienok a v lehote určenej v SZ
  • nesplnenie povinnosti – valné zhromaždenie môže spoločníka vylúčiť
  • riadenie spoločnosti a kontrola jej činnosti na valnom zhromaždení
  • požadovať od konateľov informácie týkajúce sa spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti
  • podiel na zisku – podľa splatených vkladov
  • spoločníci nemôžu žiadať vrátenie vkladu po dobu trvania spoločnosti
• Rezervný fond:
  • výška – v SZ alebo najmenej 5 % z čistého zisku, nie viac ako 10 % ZI
  • každoročne dopĺňať – najmenej o 5 % z čistého zisku, najmenej do 10 % ZI
• Orgány spoločnosti:
  • Valné zhromaždenie – najvyšší orgán spoločnosti
    • Schvaľovanie ročnej účtovnej uzávierky
    • Schvaľovanie stanov a zmien
    • Rozhodovanie o zvýšení alebo znížení ZI
    • Rozhodovanie o zmene SZ
    • Vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov
    • Vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady
    • Vylúčenie spoločníka
  • Konatelia (len FO)
    • Štatutárny orgán spoločnosti
    • Jeden alebo viac konateľov
    • Vymenúva – VZ
  • Dozorná rada – zriaďuje sa, ak tak určuje SZ
    • Dohliada na činnosť konateľov
    • Nahliada do obchodných a účtovných kníh a iných dokladov a kontroluje údaje
    • Preskúmava ročnú účtovnú uzávierku
    • Podáva správy valnému zhromaždeniu v lehote určenej SZ, inak ročne
    • Členov volí valné zhromaždenie
    • Členom nemôže byť konateľ
    • Minimálne 3 členovia
  • Zánik – ako v.o.s.

Akciová spoločnosť:

• Základné imanie:
  • rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou
  • minimálne 25 000 €
• Ručenie za záväzky:
  • spoločnosť – celým svojim majetkom
  • akcionár – neručí za záväzky spoločnosti
• Obchodné meno:
  • označenie akciová spoločnosť (a.s.)
• Založenie a vznik:
  • 1 zakladateľ – PO – zakladateľská listina
  • 2 alebo viacerí – zakladateľská zmluva
• Akcia:
  • cenný papier, s ktorým sú spojené práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona na jej riadení, zisku i na likvidačnom zostatku pri jej zániku
  • Obsahuje:
    • Obchodné meno a sídlo spoločnosti
    • Číselné označenie akcie a jej menovitú hodnotu
    • Označenie, či akcia je na doručiteľa alebo na meno
    • Výšku ZI
    • Dátum vydania
    • Podpisy 2 členov predstavenstva
  • Typy:
    • Akcia na majiteľa – prevoditeľná prostým odovzdaním inej osobe, práva uplatňuje ten, kto ju vlastní
    • Zamestnanecké akcie – treba ich vydávanie vopred upraviť v stanovách spoločnosti
    • Prioritné akcie – sú určené pre zakladateľov spoločnosti
  • Zakladateľská zmluva (zakladateľská listina):
    • obchodné meno, sídlo, predmet podnikania
    • navrhované ZI
    • počet akcií a ich menovitú hodnotu
    • upisované vklady jednotlivých zakladateľov(upísanie akcie – záväzok vložiť do spoločnosti určitý kapitál)
    • nepeňažné vklady a ich ocenenie
  • Spôsoby založenia a.s.:
    • Na základe výzvy na upisovanie akcií:
      • Zakladatelia preberajú povinnosť splatiť len časť ZI
      • Zvyšok – výzvou k verejnosti (inzercia v tlači, letáky) na upisovanie akcií
    • Bez výzvy na upísanie akcií:
      • Zakladatelia splatia celé ZI
    • Stanovy:
      • obchodné meno a sídlo spoločnosti
      • predmet podnikania
      • výšku ZI a spôsob splácania akcií
      • počet a menovitá hodnota akcií
      • spôsob zvolávania valného zhromaždenia
      • počet členov predstavenstva, dozornej rady alebo iných orgánov
      • výšku začiatočného rezervného fondu
      • spôsob rozdelenia zisku
      • dôsledky porušovania povinnosti splatiť včas upísané akcie
      • spôsob zvyšovania a znižovania ZI
    • Práva a povinnosti akcionárov:
      • právo na podiel zo zisku spoločnosti
      • oprávnenie zúčastniť sa na valnom zhromaždení
      • povinnosť splatiť svoj vklad
    • Orgány spoločnosti:
      • Valné zhromaždenie:
        • Najvyšší orgán, pozostáva zo všetkých akcionárov
        • Najmenej raz za rok
        • Zvoláva ho predstavenstvo
        • Pôsobnosť:
          • Zmena stavov
          • Rozhodnutie o zvýšení alebo znížení ZI
          • Voľba a odvolanie členov predstavenstva, dozornej rady
          • Schválenie ročnej účtovnej uzávierky, rozhodnutie o rozdelení zisku
          • Rozhodnutie o zrušení spoločnosti
        • Predstavenstvo:
          • Štatutárny orgán spoločnosti
          • Riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene
          • Rozhoduje o všetkých záležitostiach
        • Dozorná rada:
          • Výkonný orgán spoločnosti, s najširšou kontrolnou pôsobnosťou
          • Dohliada na výkon predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti
          • Členovia – oprávnení nahliadať do všetkých dokladov
        • Zvýšenie ZI:
          • upísaním nových akcií
            • Akcionári majú predkupné právo na nov akcie
          • z majetku spoločnosti
            • Časti zisku alebo iného majetku prevyšujúce ZI sa použijú na jeho zvýšenie
          • predstavenstvom
            • Vydaním nových akcií
            • Prevedením majetku spoločnosti prevyšujúceho ZI do ZI
          • podmienené zvýšenie
            • Vydanie dlhopisov
          • Zníženie ZI:
            • znížením počtu akcií v obehu
              • Vykúpenie akcií predložených na výzvu predstavenstva alebo vyžrebované akcie
            • znížením menovitej hodnoty akcie
              • Výmenou za akcie s nižšou menovitou hodnotou
              • Vyznačením nižšej menovitej hodnoty na akcii
            • Rezervný fond:
              • najmenej 10 % ZI
              • každoročne sa dopĺňa najmenej o 10 % z čistého zisku, minimálne o 20 % ZI

Družstvo:

• Spoločenstvo neuzavretého počtu osôb, založené za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov
• Založenie:
  • minimálne 5 členov alebo 2 PO
• Obchodné meno:
  • označenie družstvo
• Ručenie za záväzky:
  • družstvo – celým majetkom
  • členovia – neručia za záväzky družstva
• ZI:
  • súhrn všetkých členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia
  • minimálne 1250 €
• Nedeliteľný fond:
  • najmenej 10 % ZI
  • každoročne sa musí dopĺňať o 10 % čistého zisku, až do výšky 50 % ZI
• Podiel na zisku:
  • pomer výšky splateného vkladu člena k splateným vkladom všetkých členov
• Orgány družstva:
  • členská schôdza – najvyšší orgán
    • Zmena stavov
    • Volí a odvoláva členov predstavenstva a kontrolnej komisie
    • Schvaľuje ročnú účtovnú závierku
    • Rozhoduje o rozdelení a použití zisku
    • Rozhoduje o znížení alebo zvýšení ZI
    • Rozhoduje o základných otázkach koncepcie rozvoja družstva
  • predstavenstvo – štatutárny orgán
    • Riadi činnosť
    • Rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva
    • Plní uznesenia členskej schôdze
  • kontrolná komisia – kontrolný orgán

Základné ekonomické kategórie podniku

Zisk = výnosy – náklady

Cash flow = Peňažné príjmy – peňažné príjmy (reálny pohyb)

Zisk sa nerovná cash flow

Výnosy sa nerovnajú peňažným príjmom

Náklady sa nerovnajú peňažným výdavkom

Brutto cash flow = suma PP – suma PV

Netto cash flow = bežné PP – bežné PV (bežné – súvisiace s výrobou, sú očistené od mimoriadnych príjmov/výdavkov)

Zisk:

• Základná kategória podnikových financií
• Meradlo efektívnosti reprodukčného procesu
• Zdroj vnútorného financovania podniku
• Základ pre zdaňovanie podnikov
• Dôležitý zdroj príjmov štátneho rozpočtu

Vyčíslovanie zisku:

• a/ stanoviť rozdiel medzi vlastným majetkom firmy na konci obdobia a vlastným majetkom firmy na začiatku obdobia
  • východisko:
    ocenenie podnikových aktív – suma cudzieho kapitálu viazaného k podniku = VLASTNÝ MAJETOK PODNIKU
• b/ rozdiel medzi sumou výnosov a sumou nákladov => vo výkaze ziskov a strát
  zisk, strata => výsledok hospodárenia

Faktory ovplyvňujúce zisk:

• a/ objem realizovanej produkcie
  • závisí od:
    • objemu výroby – kľúčový faktor
    • zmenu stavu zásob hotových výrobkov
    • stanovenia momentu realizácie
    • rastúci objem realizácie => rast zisku
  • b/ štruktúra realizovanej produkcie – výroba niekoľkých druhov (skupín) výrobkov
    • pri snahe zvyšovať zisk je podnik obmedzený minimálne v smere:
      • Pri voľbe výrobnej štruktúry sú rozhodujúce požiadavky na trhu => prieskum
      • Výrobné podmienky (kapacita, dostupnosť materiálu)
    • c/ ceny jednotky realizovanej produkcie
      • ovplyvňuje zisk priamo úmerne – rast ceny vyvolá rast zisku
      • snaha podniku je dosahovať čo najvyššie ceny => bariéry trhu => konkrétne vzťahy medzi ponukou a dopytom
    • d/ náklady na jednotku realizovanej produkcie
      • ovplyvňuje zisk nepriamo úmerne – čím nižšie => vyšší zisk
      • náklady závisia: konštrukcia výrobku, inovácia, technológia
      • výšku nákladov môže podnik ovplyvniť

Pôsobenie prevádzkovej úrovne podniku na zisk:

• Metóda analýzy nulového bodu
  • skúma zmenu veľkosti zisku a odbytových cien výrobkov na základe rozprestierania finančných nákladov na rôzny objem predaja alebo činnosti
• Základné charakteristické metódy:
  • statická analýza – závisí od podmienok (podmienky vyjadrujú výrob., odbyt., organiz. A finančnú činnosť podniku a jej výsledky, merané pomocou T, N a zisku)
  • založená na úhrnných vlastných nákladov výroby a predaja a ich rôznej závislosti od objemu predaja (princíp variability a fixnosti nákladov – v závislosti na zmene objemu činnosti – fixné a variabilné náklady)
  • závislosť nákladov a predaja je krátkodobý – použitie nákladov minulých období, správne stanovenie dĺžky čas. Intervalu (najčastejšie 1 rok)
• Postup metódy analýzy nulového bodu:
  • vyjadruje: objem výroby (odbytu) v hodnotovom vyjadrení a úhrn nákladov pomocou lineárnych vzťahov – priamok
  • stanovenie priamky predaja – lineárna funkcia predaného množstva výrobkov
  • (os y – tržby, os x – počet predaných ks)
  • tangens uhla priamky objemu predaja je jednotková cena výrobku
  • podmienka je, že cena výrobku sa nemení
  • zvýšenie alebo zníženie ceny má za následok zmenu sklonu priamky objemu tržieb
  • stanovenie nákladových vzťahov predaja (náklady sú funkciou predaja)

(os y – úhrnný objem nákladov, os x – objem výroby v kusoch)

• Tvar priamky nákladov => y = a + bx

• stanovenie kriviek nákladov
  • Analýza podkladov z účtovnej evidencie
  • Analýza údajov minulých období pomocou časových radov
    • A) rozbor položiek účt. Evidencie (VN, FN) => analytici (ekonómovia, účtovníci)
    • B) analýza údajov z minulých období
  • nákladová krivka (trend) – exploráciou na základe nákladov a tržieb z objemu predaja v minulých obdobiach (náklady ako funkcia predaja, os y – náklady, os x – objem predaja)

Analýza objemu zisku

• rast alebo pokles objemu tržieb -> zmena veľkosti zisku
• analýzu uskutočníme pomocou obrazca nulového bodu

Informácie:

1. ? objem Z pri jednotlivých objemoch predaja
2. Pri „K“ ani zisk, ani strata
3. Rozpätie priamky T a N
4. Prevládajú FN alebo VN?
5. „K“ je určený
   1. Podielom FN na ÚN
   2. Sklonom priamky VN

Podiel FN je vyšší -> „K“ vpravo (a naopak)

1. Podiel FN a VN -> pružnosť podniku

Nízky pokles Z – vysoké VN – bezpečnosť pri zmenách (pri poklese predaja)

Výrobková analýza

Predpoklad – zmena cien výrobkov

• Priamka tržieb má rôzny sklon
• Zníženie ceny výrobku (NB doprava)
• Zvýšenie ceny výrobku (NB doľava)
• Rozpätie priamok „T“ a „N“ -> veľkosť zmeneného zisku

Cenový vejár – uvažuje s určitým (2%, 5%, 10%) zvýšením alebo znížením ceny výrobku -> dôsledky v zisku a v objeme tržieb

Zníženie FN – posúva NB doľava

Zvýšenie FN – posúva NB doprava

Podnikateľský plán

• Je programový dokument, ktorý si podnik vypracúva na interné alebo externé účely
• Interné účely:
  • súhrnný programový dokument prezentujúci zámery organizácie v určitom období
  • projektový dokument pre realizáciu a koordináciu jednotlivých aktivít
  • nástroje realizácie závažných zmien
  • základ pre rozhodovanie v prípade, keď organizácia stojí pred rozsiahlymi zmenami
  • nástroj pre posúdenie technicko – ekonomickej efektívnosti významnej investičnej akcie
  • praktický výstup strategického manažmentu
  • podklad pre odhadnutie budúcej pozície organizácie
  • cenný materiál pre rozhodovanie o činnosti organizácie v budúcom období
  • dáva odpoveď na otázku, či sa oplatí podnikať i v ďalších rokoch, aké významné investičné aktivity si môže organizácia dovoliť bez ohrozenia vlastnej existencie
  • popisuje ciele organizácie, ako sú tieto ciele ekonomicky a technologicky uskutočniteľné
• Externé účely:
  • hľadanie poskytovateľa kapitálu pre investičnú akciu
  • záujem o kúpu organizácie iným subjektom
  • podnikateľský plán = nástroj kvalifikovanej komunikácie s cieľom presvedčiť zainteresované subjekty o prednostiach podielníctva na danej organizácií alebo o jej kúpe, o perspektívnosti poskytnutia úveru atď.

Základné pojmy:

• Ciele organizácie
  • hlavné smery/zámery činnosti organizácie
• Stratégia
  • koncept celkového správania sa organizácie
  • dlhodobý program a spôsob činnosti organizácie umožňujúci dosiahnutie zamýšľaných cieľov
• Podnikateľský projekt
  • forma napĺňania podnikateľskej stratégie konkrétnymi vecami
  • projekt = 3 fázy (predinvestičná – investičná – prevádzková)
• Podnikateľský plán
  • výstup strategických aktivít vrcholového vedenia organizácie
  • podnikateľský plán = ciele + stratégia + projekty danej organizácie (realizované v určitom časovom období)
• Investor
  • poskytovateľ kapitálu
  • banka
  • spoločnosti rizikového kapitálu
  • podielnícke spoločnosti
• Dlhodobé zdroje
  • zdroje financovania, ktorých splatnosť > 1 rok
• Dlhodobý majetok
  • majetok, ktorého životnosť > 1 rok a obstarávacia cena je vyššia než stanovený limit

Prečo podnikateľský plán?

• V prípade potreby dodatočného kapitálu po expanzii firmy
• Pred začiatkom podnikateľských aktivít
• Pri žiadosti o bankový úver
• Kvôli informovanosti o stratégií budúceho vývoja organizácie

Funkcie a prínosy podnikateľského plánu:

• Hľadanie a riešenie potenciálnych problémov – zvýšenie výkonnosti organizácie
• Eliminácia potenciálnych chýb vzniknutých teoreticky
• Zdroj informácií o vzniku potreby finančných prostriedkov, o jej veľkosti a jej časovom horizonte
• Zvýšenie dôvery v realizovateľnosť tohto plánu
• Prostriedok k osvojeniu a pochopeniu podnikovej kultúry zamestnancami

Zásady tvorby podnikateľského plánu:

• Orientácia plánu na trh
• Práca s rizikom
• Preukázanie predajnosti výrobku
• Vierohodnosť a preukázanie predpokladov

Proces prípravy podnikateľského plánu:

• Príprava + hodnotenie jednotlivých projektov
• Projekt
  • forma naplnenia podnikateľskej stratégie konkrétnymi akciami
• Podnikateľský plán
  • najvýhodnejšie projekty pre danú organizáciu
• Významné investičné projekty
  • štúdie podnikateľských príležitostí
  • predbežné a riadne technicko – ekonomické štúdie

Proces prípravy podnikateľského plánu:

1. Štúdie podnikateľských príležitostí

• Príležitosti = nosný element podnikateľských projektov
  • neustále sledovanie a vyhodnocovanie faktorov okolia
    • Dopytovanie sa po určitých produktoch alebo službách
      • Rady odborných štúdií
      • Zdroje významných surovín
        • štatistické správy
          • Výskum verejnej mienky
        • Exportné možnosti
          • Nové výrobky a technológie
            • výskum verejnej mienky

VÝSTUP = štúdie podnikateľských príležitostí

1. Štúdia podnikateľských príležitostí

• Relatívne stručný dokument agregujúci získane informácie z hľadiska podnikateľského subjektu +
• Podávajúci rámcové odhady výsledných efektov, potrebných investícií, nákladov a rizík bez detailnejšej analýzy

1. Predbežné technicko – ekonomické štúdie

• Medzistupeň medzi stručnými štúdiami príležitostí a podrobnými technicko – ekonomickými štúdiami
• Význam:
  • rámcové určenie všetkých variant projektov
  • zhodnotenie niektorých aspektov projektu z hľadiska ich významu, atraktívnosti pre budúcich investorov
  • stanovenie negatívnych vonkajších vplyvov (legislatíva, prírodné vplyvy, verejnosť a pod.)
• Rozdiel medzi predbežnými a technicko – ekonomickými štúdiami:
  • detailnosť informácií
  • hĺbka analýzy
  • spôsob preverovania variant podniku
    • Spôsob a rozsah podniku
    • Marketingová stratégia
    • Základné vstupy
    • Umiestnenie projektu
    • Technologický proces a výrobné zariadenie
    • Pracovníci a mzdové náklady
    • Organizačné usporiadanie
    • Plán realizácie projektu vrátane harmonogramu a rozpočtu
  • Výsledok predbežných technicko – ekonomických štúdií
    • rozhodnutie, či pokračovať v projekt alebo nie

1. Technicko – ekonomické štúdie

• Ako podklad pre kvalifikované rozhodnutie o realizácií podnikateľského plánu
• Nutná formulácia a reálne vyriešenia základných komerčných, technických, finančných a ekonomických požiadaviek na základe predbežných technicko – ekonomických štúdií
• Prevedenie finančno – ekonomickej analýzy vrátane rizikových faktorov a spôsobu financovania po zhodnotení a ocenení technických a ďalších aspektov projektu
• Odhalenie slabých miest plánu = > hľadanie ďalších variant riešení

Štruktúra a forma podnikateľského plánu:

• Podnikateľský plán
  • výstup strategických aktivít vrcholového vedenia organizácie
  • strategický návod, taktická príručka i operatívna pomôcka na realizáciu podnikateľských zámerov organizácie
  • dokument pre externých investorov zapojených do financovania projektov
• Štruktúra:

1. Popis podnikateľského zámeru
2. Ekonomické prepočty
3. Prílohy

• Forma:
  • rozsah 40-50 strán + príloha v rozsahu 40-50 strán
  • prvá strana – dôležité informácie týkajúce sa organizácie (názov, adresa…)
  • pre vlastnú ochranu pokyn: „Všetky údaje tohto podnikateľského plánu sú dôverné. Rozmnožovanie a predávanie tretím osobám je povolené len so súhlasom autora alebo vyššie uvedenej organizácie.“

Zdroje financovania podnikateľského plánu:

1. Pôvod zdrojov
2. Vlastnícky vzťah
3. Časové hľadisko

Pôvod zdrojov:

• Interné
  • vlastná prevádzková činnosť
  • zisk, odpisy
• Externé
  • mimo prevádzková činnosť – finančná
  • emitované akcie
  • dlhodobé úvery
  • dlhopisy
  • finančný leasing

Vlastnícky vzťah:

• Vlastné zdroje – neznamenajú pre organizáciu žiadny záväzok
  • zisk
  • odpisy
  • vklady
• Cudzie zdroje – znamenajú záväzok organizácie v budúcnosti
  • úvery
  • dlhopisy
  • zmenky

• Ani vlastné, ani cudzie zdroje:
  • leasing
  • faktoring
  • rizikový kapitál
  • forfaiting
  • tiché spoločenstvo
  • projektové financovanie

Časové obdobie:

• Krátkodobé < rok
  • bežný bankový úver
• Dlhodobé > rok
  • obligácie
  • dlhodobé úvery
• Zásada financovania – dlhodobý majetok je nutné kryť dlhodobými zdrojmi

Charakteristika jednotlivých druhov zdrojov financovania:

Vlastné zdroje:

• Zisk
  • zisk ako zdroj financovania = samofinancovanie
  • výhody:
    • Nevnikajú náklady na externé zdroje spojené napr. s emisiu CP
    • Nezvyšuje sa objem záväzkov
    • Znižuje sa podstupované finančné riziko plynúce zo zadlženosti
  • nevýhody:
    • Zisk nie je stabilný zdroj – najprv zisk v objeme pokrytia investičných nákladov
  • Odpisy
    • peňažné vyjadrenie postupného opotrebenia dlhodobého majetku za určité obdobie
    • zabezpečujú proces postupného prenosu ceny dlhodobého majetku do nákladov, a tým postupne znížiť jeho výšku a zaistiť jeho obnovu
    • stabilný interný finančný zdroj
    • časť odpisov inkasom tržieb => prejavujú sa v cenách predanej produkcie
    • odpisy výhodnejšie než zisk => odpisy nepodliehajú zdaneniu
    • veľkosť odpisov závisí od:
      • Ocenenia dlhodobého majetku
      • Odpisovej sadzby
      • Použitej metódy odpisovania
      • Rozsahu dlhodobého majetku
    • druhy odpisov:
      • Daňové
        • Stanovuje nám ich zákon o dani z príjmov
        • Delenie:
          • rovnomerné
          • zrýchlené
        • Účtovné
      • Vklady vlastníkov
        • vlastný externý zdroj financovania
        • vlastník = 1 alebo viac FO alebo PO
        • vlastné imanie = peňažné vyjadrenie peňažných i nepeňažných spoločníkov
        • spoločník = FO alebo PO (=v.o.s., k.s., s.r.o., a.s. alebo družstvo)

Cudzie zdroje:

• Úvery
  • cudzí zdroj financovania
  • finančné a dodávateľské
  • krátkodobé < 1 rok
  • strednodobé 1 < x < 5
  • dlhodobé > 5
  • špeciálna forma finančného úveru – revolvingový úver (krátkodobý) – splácané formou poskytovania ďalšieho úveru
  • !!! úver na základe úverovej zmluvy !!!
    • Majetkové zmluvy
    • Doba splatnosti
    • Podiel interných zdrojov na krytí projektu
  • dostupnosť úveru v závislosti od úverovej schopnosti (bonity) organizácie
    • Overovaná analytickými postupmi (analýza zisku a rentability, obratovosti, majetkovej a finančnej štruktúry, likvidity, zadlženosti)
    • V závislosti od právnej formy podnikania
  • Obligácie (dlhopisy)
    • zdroj financovania
    • CP vyjadrujúci záväzok dlžníka (eminenta) voči majiteľovi (veriteľovi)
      • V stanovenej dobe splatiť nominálnu hodnotu obligácie (naraz alebo po častiach)
    • a v stanovenej dobe i vyplatiť ročný alebo polročný úrok a ďalšie odmeny svojim veriteľom
    • výhody:
      • Úrok z nich znižuje zisk pre účely zdanenia
      • Platený úrok je spravidla nižší než dividenda z akcií
    • nevýhody:
      • Riziko zmien podmienok, za ktorých boli obligácie emitované
      • Zvyšovanie finančného rizika organizácie
    • Zmenka
      • nie bežný spôsob financovania
      • vystavovateľ zmenky obdrží finančné prostriedky max. = čiastke uvedenej na zmenke
      • veriteľ zmenky = FO alebo PO, ktorá poskytla dlžníkovi finančné prostriedky

• Ďalšie zdroje financovania
  • Leasing
    • Spôsob získavania hnuteľného i nehnuteľného majetku
    • Leasingová operácia = výrobca => leasingová firma => nájomca

Kúpna zmluva leasingová zmluva

• Predmet leasingu = vlastníctvo leasingovej spoločnosti
• Leasingová zmluva = vzťahy počas nájmu + rieši budúcnosť prenajatého predmetu po skončení nájomnej zmluvy
• Typy:
  • Finančný
    • právo odkupu prenajatého predmetu do vlastníctva nájomcu, pokiaľ sa nestanoví ináč
  • Operatívny
    • charakter bežnej nájomnej zmluvy
  • Výhoda:
    • Nie je nutné jednorazové vynakladanie kapitálových výdavkov
    • Znižovanie investičného rizika
    • Obmedzenie morálneho zostarnutia IM
    • Leasingové platby ako súčasť nákladov znižujú daňový základ organizácie

• faktoring a forfaiting
  • Odkupovanie pohľadávok
  • Financovanie svojich potrieb odpredajom pohľadávok
  • Forfaiting
    • Odkup nezabezpečených pohľadávok od svojich klientov (spravidla krátkodobých s dobou splatnosti 90-120 dní)
  • Výhoda forfaitingu:
    • Okamžitá úhrada pohľadávky
    • Riziko z možného nezaplatenia dovozcom na forfaitra
    • Prenesenie rizika možných kurzových zmien a úrokových zmien na forfaitra
  • tiché spoločenstvo
  • rizikový kapitál
    • V prípade veľmi rizikových projektov
      • Projekt je výnosný a súčasne veľmi rizikový
      • Výnosnosť musí dosahovať aspoň 30 % ročne v prípade veľmi rizikových projektov
    • Rizikový kapitál = vlastné imanie organizácie (4-5 rokov)
    • Výstup z organizácie
      • Formou verejného úpisu alebo predajom inému investorovi
      • Za účelom vysokého speňaženia vkladu
    • projektové financovanie
      • Realizácia rozsiahlych projektov
      • Oddelenie finančného financovania od ostatných činností organizácie
      • Financovanie rozsiahlych projektov, na ktorých sa zúčastňuje viac subjektov
      • Črty:
        • Vysoká špecializácia projektu
        • Vysoký podiel cudzích zdrojov
        • Dlhšia doba návratnosti

Faktory ovplyvňujúce použitie jednotlivých druhov financovania:

• Veľkosť finančnej potreby
• Účel financovania
• Podmienky získavania a splatenia zdrojov

Náležitosti podnikateľského plánu:

• Príkladné členenie podnikateľského plánu:
  • obsah
  • zhrnutie
  • všeobecný popis organizácie
  • kľúčové osobnosti a organizácia
  • výrobky a služby
  • analýza trhu a prognóza obratu
  • odbyt
  • Výroba
  • finančný plán
  • príloha
• Zhrnutie:
  • nie ako úvod, ale ako súhrnná predstava toho, čo je na nasledujúcich stránkach opísané podrobnejšie
  • rozsah v závislosti od charakteru zámerov a od výšky potrebného kapitálu
  • nie kratší než 2 strany, nie dlhší než 7 strán
  • presvedčivý obraz o cieľoch organizácie a o stratégií ich dosiahnutia
• Všeobecný popis organizácie:
  • Vlastnícke pomery a zmluvy
  • Minulosť
    • Dátum založenia
    • Oblasť činnosti
    • Informácie o produktoch, druhoch zákazníkov
  • budúcnosť
    • Vízia
    • Stratégia
    • Podnikové ciele
  • Kľúčové osobnosti a organizácia:
    • kľúčové osobnosti = dôležitý informačný zdroj investorov pre posúdenie organizácie
      • Vzdelávanie + doterajšie praktické skúsenosti + ročné platy + podiely na zisku
    • organizačná štruktúra = organizačná schéma
      • Organizácia v základnej fáze = 2 organizačné schémy
    • personálne zloženie = súčasť organizačnej štruktúry v tabuľkovej forme
      • Kvalifikácia personálu + hrubé mzdy + platy
    • Výrobky a služby:
      • popis výrobkov a služieb
        • Dôležité technické funkcie a nie technické podrobnosti
        • Popis z hľadiska zákazníkov
        • Nové výrobky
        • Výkonnosť vlastného výrobku v porovnaní s konkurenčným výrobkom
        • Stručný prehľad budúcich výrobkov + ich výkonnosť
      • Množstvo výrobkov a služieb
      • Postoj investorov k vývoju výrobkov
        • Podmienka – zaistiť a zvýšiť budúce zisky prostredníctvom nových alebo zdokonalených výrobkov, inak žiadny investor neprevezme financovanie projektu
      • Popis vývoja výrobku ako odpoveď na otázky
        • V čom spočívajú problémy vývoja výrobku a aké sú stratégie jeho riešenia?
        • Je vývojový tím schopný dosiahnuť vývojové ciele?
        • Použije sa nová technika a dosiahnu sa tým konkurenčné výhody?
        • Ktoré požiadavky sú pri vývoji výrobkov rešpektované?
        • Vývojový náskok pred konkurenciou
        • Informácie o možných konkurentoch => prieskum trhu zameraný na vývoj konkurenčných podobných výrobkov
      • Schválenie
        • Osvedčenie od verejných inštitúcií – skúšobný ústav, ministerstvo zdravotníctva, pošta…
        • Meno, adresa a tel. číslo osoby zodpovednej za získanie potrebného osvedčenia
      • Analýza trhu a prognóza obratu:
        • Získavanie informácií
          • Prieskum trhu len o najdôležitejších výrobkoch
          • Odborné časopisy, správy a články týkajúce sa príslušného odboru a očakávaného trhu
          • Bezplatné brožúry bánk, úradov, obchodných a priemyselných komôr databanky, internet
          • Návštevy u zákazníkov, obchodníkov, odborníkov na univerzitách, konkurenčných podnikov
          • Veľtrhy, kongresy

Podstata a postavenie podniku v trhovej ekonomike

• podnik je v trhovej ekonomike základným subjektom podnikania, ktorý má svoje typické znaky a vlastnosti,
• existencia podniku je časovo ohraničená životným cyklom podniku,

Podnikanie – umenie inovovať, motivovať, vytvárať a využívať príležitosť na rozvoj výrobnej a hospodárskej činnosti, na zvýšenie prosperity podnikateľského subjektu.

Podnikanie – ľudská činnosť, ktorá sa zameriava na dosiahnutie rovnovážneho stavu v ekonomike

Zisk sa v modernej teórií podnikania považuje za základný motivačný faktor, ktorý podnecuje a stimuluje podnikateľa a zároveň za výsledok podnikania,

K najdôležitejším znakom podnikania podľa súčasnej teórie patria:

• samostatné konanie hospodárskych subjektov,
• smelosť, vynachádzavosť,
• Iniciatívnosť
• novátorstvo v riešení neštandardných úloh a pri dosahovaní cieľov,
• schopnosť rozhodovať v podmienkach neistoty,
• ochota preberať a znášať hospodárske riziká.

Objektívne predpoklady podnikania sú vytvárané trhovou ekonomikou, ktorá by mala stimulovať podnikanie tým, že umožní využiť ekonomické príležitosti všetkým tým, ktorí chcú v uvedenom odbore podnikať.

• sú to príležitostí, ktoré vznikajú z interakcií medzi podnikateľom, zákazníkmi, konkurentmi, finančnými partnermi, kooperujúcimi podnikmi a pod.

K subjektívnym predpokladom podnikania patria:

individuálne vlastnosti schopné realizovať určitý druh podnikania

• závisia od človeka, jeho schopnosti, pripravenosti, ale aj motivácie na podnikanie.

Pre podnikateľa je typické, že:

• vkladá do podnikania finančné zdroje, znáša riziko, zodpovednosť, je zainteresovaný na zhodnocovaní vloženého kapitálu a je vo svojej aktivite nezávislý.

Manažér je predstaviteľ podniku vo vzťahu k zamestnancom, vedie svojich podriadených, zabezpečuje interpersonálne vzťahy vo vnútri podniku, a mimo podniku, rieši problémy, rokuje, hľadá kompromisy a je v podriadenom vzťahu k vlastníkom.

Základnou právnou formou, ktorá upravuje podstatu a znaky podnikania v SR, je Obchodný zákonník. Vymedzuje podnikanie ako sústavnú činnosť, vykonávanú samostatne podnikateľom, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku.

Subjekty podnikania

Nositeľom podnikateľských aktivít je podnikateľ.

Podľa Obchodného zákonníka sa za podnikateľa považuje osoba (právnická alebo fyzická), ktorá:

• je zapísaná v obchodnom registri,
• podniká na základe živnostenského oprávnenia,
• podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
• je fyzická osoba, ktorá uskutočňuje poľnohospodársku výrobu a je pre jej výkon evidovaná.

Charakteristika podniku

„Podnik je miesto, kde sa uskutočňuje výroba, kde sa rozhoduje o jej úrovni a niekedy aj o predajnej cene. Statky, ktoré treba k tomu zabezpečiť, sa nazývajú faktory, vytvorené statky – produkty„

Obchodný zákonník: „Podnikom sa pre účely zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania.

Podnik takto predstavuje celok určený pre podnikateľskú činnosť v rámci jedného podnikateľského subjektu. Tvoria ho:

• veci,
• majetkové práva,
• nehmotné práva (obchodné meno, povesť, postavenie na trhu, know-how a pod.),
• osobné zložky (štruktúra a kvalifikácia pracovníkov).

Podnik je ekonomicky a právne samostatná podnikateľská jednotka, existujúca za účelom podnikania. Jej základnými znakmi sú:

• kombinácia výrobných faktorov,
• hospodárnosť podnikateľskej činnosti,
• finančná rovnováha.
• Ekonomická samostatnosť podniku je prejavom slobody v podnikaní a plnej zodpovednosti za hospodárske výsledky. Podnik rozhoduje o cieľovom zameraní svojich podnikateľských aktivít (o výrobnom programe, sortimente, predaji, cenách), o získaní a použití finančných zdrojov a pod.
• Kombinácia výrobných faktorov je znakom typickým pre všetky druhy podnikov, nielen pre výrobné podniky. Každá podnikateľská činnosť si vyžaduje na strane vstupov vybavenie pracovnými, hmotnými a finančnými zdrojmi, čiže výrobnými faktormi.
• Hospodárnosť a finančná rovnováha sú taktiež typickými znakmi všetkých podnikov, ktoré majú snahu dlhodobo existovať a rozvíjať sa. Iba taký prístup k podnikaniu, ktorý je racionálne hospodárny a ktorý vytvára predpoklady pre včasné plnenie finančných záväzkov (primeraná platobná pohotovosť a platobná schopnosť) vytvára predpoklady pre dlhodobé prežitie podniku v konkurenčnej trhovej ekonomike.

Podnikateľské riziko

– je spojené s podnikateľským neúspechom, ktorého najčastejším dôsledkom je strata ako výsledok hospodárenia podnikania. Rozsah straty môže vyvolať narušenie finančnej stability podniku a môže viesť k úpadku.

Podnikateľské riziko má pre podnikateľský subjekt dve stránky:

• pozitívnu stránku,
• negatívnu stránku.

Faktory podnikateľského rizika:

• externé faktory,
• interné faktory.

Externé faktory majú často podobu makroekonomických príčin. Ide tu napr. o zmeny daňového systému, colnej politiky, zmenu kurzu meny, infláciu.

Interné faktory sú často príčinami vyplývajúcimi z osobnosti podnikateľa. Patrí k nim napr. prílišný optimizmus a sebadôvera, podcenenie konkurencie, spoliehanie sa na zázračné riešenia. Súčasťou tejto skupiny sú aj príčiny vyplývajúce z osobnosti manažérov. Ide najmä o sústreďovanie sa manažérov na riešenie krátkodobých problémov a podceňovanie strategického riadenia, neochota k inováciám, preceňovanie predpokladaných efektov, ale aj rast byrokracie v riadení podniku, ktorá obmedzuje iniciatívu, brzdí zmeny a rozhodovacie procesy.

PREDAJ

• 2 teoretické prístupy:

Funkcionálna teória predaja – hľadá odpoveď na otázku zákonitostí určujúcich výšku predaja v tom, ako sa plnia jeho základné funkcie, 7 základných funkcií:

• priestorová (dodať tovar na miesto spotreby),
• časová (dodať tovar v správnom čase),
• kvalitatívna (dodať tovar v požadovanej kvalite),
• kvantitatívna- vyplýva zo zosúladenia objemu výroby a spotreby
• propagačná (reklamná) – vychádza z potreby presvedčiť odberateľov o účelnosti ponúkaného spôsobu uspokojovania ich potrieb , ale tiež z potreby informovať výrobcov o želaniach zákazníkov
• úverová – spotrebu určitého tovaru treba zabezpečiť v okamihu vzniku potreby, ktorú uspokojuje, bez ohľadu na to, či odberateľ disponuje primeranou kúpnou silou
• koordinačná – zosúladenie celkového objemu a sortimentu výroby a spotreby

Nástrojová teória predaja – výsledok predaja podniku závisí od využitia nástrojov predaja. – aké nástroje máme k dispozícii a ako možno ich uplatnením ovplyvniť výsledok predaja

2 prístupy:

Čistá nástrojová teória predaja – charakteristika nástrojov odbytovej politiky a zákonitostí ich uplatnenia

Marketing – premieta nástroje odbytovej politiky do celého podnikového procesu (celý podnikový proces sleduje prostredníctvom predaja)

Základné úlohy predaja v podniku:

• Realizácia prieskumu potrieb
• Plánovanie predaja a usmerňovanie zamerania výroby na uspokojovanie požadovaných potrieb
• Ovplyvňovanie pozície výrobcu na trhu
• Získavanie nových trhov (propagácia firmy, značky)
• Realizácia činností zabezpečujúcich dobré meno podniku
• Zabezpečovanie konkrétneho predaja na trhu
• Riadenie odbytových zásob

OKOLIE PODNIKU

• prvky, ktoré na podnik pôsobia, ovplyvňujú ho a na ktoré podnik spätne pôsobí

Udržanie trhovej pozície podniku → neustála analýza okolia podniku

Marketingové prostredie – nekontrolovateľné faktory, ktoré obklopujú podnik

• Mikroprostredie – súbor faktorov, ktoré majú vplyv na schopnosť podniku uspokojovať potreby zákazníkov

1. interné mikroprostredie – výskumno – vývojová základňa podniku, prostredníctvom ktorej podnik dokáže pružne reagovať na nové požiadavky zákazníkov.
2. externé mikroprostredie – dodávatelia, marketingoví sprostredkovatelia, zákazníci, konkurencia a verejnosť

• Makroprostredie – pôsobenie 6 základných faktorov: demografické, ekonomické, prírodné, technologické, politické a kultúrne prostredie

Prvky okolia podniku

Demografické prostredie – tvoria demografické trendy, ku ktorým patria: zmeny vekovej štruktúry obyvateľstva, počtu členov v rodine , zmeny vo vzdelanostnej štruktúre, v pracovnom postavení, v rozložení populácie

Ekonomické prostredie – vytvára kúpna sila spoločnosti a štruktúra jej výdavkov, pričom kúpnu silu ovplyvňujú najmä reálne príjmy, inflácia a daňové nikudie, prírodné prostredie, technologické prostredie, politické a kultúrne zaťaženie.

Prírodné prostredie – reprezentujú prírodné zdroje ktorými spoločnosť disponuje. (Tento faktor je ovplyvnený trendmi: nedostatok prírodných surovín, vody, znečistenie prírodných zdrojov škodlivinami, rastom energetických nákladov).

Technologické prostredie – ovplyvňuje postavenie podniku. Vytvárajú ho sily, ktoré pôsobia na vznik nových technológii, nových trhových príležitostí, nových produktov.

Politické prostredie – vytvárajú ho zákony vládnych orgánov, ktorými sa upravujú podnikateľské aktivity, konkurenčné prostredie podnikov, ochrana spotrebiteľa, ekologické správanie sa podnikov.

Kultúrne prostredie – prvok okolia podniku, ktorý sa historicky vyvíjal a ovplyvnil základné hodnoty spoločnosti, záľuby a postoje jej členov.

Súčasťou okolia podniku sú aj väzby medzi podnikom a jednotlivými prvkami.

1. Vertikálne väzby majú charakter mocenských vzťahov, sú to najčastejšie vzťahy medzi ekonomickým centrom štátu a obce, a podnikmi; vzťahy podnikateľských subjektov, združených v určitej forme združenia.
2. Horizontálne väzby majú charakter trhových vzťahov medzi podnikmi a sú ovplyvnené najmä postavením podniku v podmienkach dokonalej, alebo nedokonalej konkurencie.

Vertikálne väzby podniku

Ekonomické funkcie štátu spočívajú v podpore:

Efektívnosti – prejavuje sa prostredníctvom trhového zlyhania, ktoré často zapríčiní nedokonalá konkurencia

Spravodlivosti – je vyvolaná potrebou prerozdeliť dôchodky v spoločnosti medzi jej členov

Ekonomickej stability – kontrolovanie výkyvov hospodárskeho cyklu a čelenie im.

Funkcie vlády a obce vo vzťahu k podnikateľským subjektom sa realizujú prostredníctvom hospodárskej politiky. Hospodárska politika štátu pozostáva z parciálnych politík, ktoré majú úlohu makroregulátorov:

• Fiškálna politika – realizuje sa prostredníctvom rozpočtov, daní, dotácií a ciel.
• Protiinflačná politika – orientovaná na zabránenie znehodnocovania a zabezpečenie konvertibility meny a rovnovážneho hospodárskeho vývoja. Jej významným nástrojom je správna fiškálna a úverová politika.
• Štruktúrna politika – predstavuje podporu alebo brzdenie rozvoja podnikania v konkrétnych odvetviach a podnikateľských odboroch.
• Vedecko – technická politika – zameraná na rozvoj vedy, výskumu a technického rozvoja. Realizuje sa najmä fiškálnou politikou, pričom finančné prostriedky na vedu a výskum sa získavajú konkurenčným spôsobom vo forme grantov.
• Protimonopolná politika – orientovaná na podporu hospodárskej súťaže, proti zneužívaniu monopolného a dominantného postavenia podnikateľských subjektov na trhu.
• Ekologická politika – jej úlohou je odstraňovanie, ako aj všestranná prevencia poškodzovania životného prostredia.
• Politika zamestnanosti a sociálna politika – zameriavajú sa na udržanie a zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva, zachovanie a zvyšovanie počtu pracovných miest , podporu vzniku nových pracovných miest, rast miezd.
• Zahranično – obchodná politika – dlhodobo sleduje liberalizáciu zahraničného obchodu. Krátkodobo sa orientuje proexportne (zároveň protimportne), alebo opačne. Využíva nástroje: clá, ceny, dotácie k cenám, úroky.

Makroregulátormi, ktoré vytvárajú obsah hospodárskej politiky vlády a obce, sa realizujú najmä funkcie podpory efektívnosti a stability.

Funkcia spravodlivosti sa realizuje prostredníctvom súboru právnych noriem, ktoré stanovujú pravidlá a hranice podnikania.

K rozhodujúcim zákonom pre realizáciu funkcie spravodlivosti v podnikaní patria nasledovné zákony: Obchodný zákonník, zákon o živnostenskom podnikaní, daňové zákony a ďalšie právne normy.

Horizontálne väzby podniku

Majú podobu:

• obchodné záväzkové vzťahy,
• medzi konkurenčnými podnikmi – prestížne súťaživé vzťahy (konkurenčné väzby).

• Obchodné záväzkové vzťahy

• vznikajú na základe zmlúv
• základnou charakteristickou črtou je zmluvná voľnosť strán

• Konkurenčné väzby

Konkurenčná schopnosť podniku je výsledkom úrovne jeho podnikateľskej aktivity.

Konkurenčné vzťahy:

• v trhovej ekonomike pôsobia motivačne,
• vytvára ich najmä dokonalá konkurencia,
• podpora súťaživosti – protimonopolný úrad.

Cieľ podniku a jeho miesto v stratégii podniku

Cieľ podniku – vypovedá o budúcom stave podniku (produktoch, výrobných faktoroch, transformačnom procese, majetku, finančných zdrojoch), ktorý chce podnik dosiahnuť

Stratégia podniku – sformulovanie strategických cieľov a určenie strategických operácii, ktorými sa zabezpečí ich realizácia

Stratégia – určenie základných dlhodobých cieľov podniku, spôsoby ich dosiahnutia a alokácia zdrojov nevyhnutných na uskutočnenie týchto cieľov

Úlohou stratégie podniku je:

• zdokonaľovať portfólio podnikania, obohacovať ho o nové podnikateľské aktivity
• rozhodovať o vstupe do netradičných odborov podnikania, o spôsoboch ich realizácie (združenie podnikov, založenie dcérskej spoločnosti)
• rozhodovať o orientácií finančného investovania podniku ako celku

Poradie činností pri zostavovaní stratégie:

• stanovenie misie podniku a základných cieľov,
• rozbor súčasného stavu silných a slabých stránok podniku,
• rozbor interných možností rozvoja a podnikateľských možností,
• formulácia scenárov a výber vhodnej podnikovej stratégie,
• overenie vhodnosti zvolenej stratégie vzhľadom na meniace sa podmienky podniku,
• realizácia stratégie,
• vyhodnocovanie plnenia stratégie a prípadné prehodnocovanie (upresňovanie) iteračným procesom predchádzajúcich etáp.

Ciele a úlohy podniku – základ pre formuláciu a realizáciu stratégie podniku

Tvorba cieľa podniku – dôležitá etapa procesu tvorby podnikovej stratégie

Typy stratégií podniku:

• rastová stratégia
• stabilizačná stratégia
• stratégia útlmu

Rastová stratégia

• koncentrácie (rast sa dosahuje sústredením na 1 produkt podnikania, príp. niekoľko málo príbuzných produktov)
• vertikálnej integrácie (rozšírenie podnikania do dodávateľských, alebo odberateľských podnikateľských aktivít)
• stratégia diverzifikácie do príbuzných alebo nepríbuzných podnikateľských aktivít (rozširovanie podnikania do oblastí, ktoré majú príbuzné výrobné a technologické toky alebo do nových netradičných oblastí)

Stabilizačná stratégia

• typická pre podnik, ktorý dosahuje primeraný trhový podiel, ktorý uspokojuje jeho vlastníkov
• podnik uskutočňuje iba nevyhnutné, rozsahom malé zmeny produktov, technológií, metód predaja, s cieľom udržať si svoje postavenie na trhu do obdobia, kedy nastúpi na trh s novými produktmi

Stratégia útlmu

• podnik utlmuje existujúce odbory podnikania z dôvodov ich nízkej ziskovosti, príp. stratovosti a nahrádza ich novými perspektívnymi odbormi
• pri väčšom rozsahu je spojená s likvidáciou celého podniku

Klasifikácia podnikových cieľov

Klasifikácia cieľov podľa hľadísk:

1. obsah cieľov
2. rozsah pôsobnosti cieľov
3. hierarchia cieľov
4. časové hľadisko
5. vzťahy medzi cieľmi
6. rozsah (veľkosť) cieľov

1. Klasifikácia cieľov podľa ich obsahu:

• Ekonomické ciele – zameriavajú sa na kvantitatívne merateľný výsledok podnikovej činnosti
• Sociálne ciele

1. a) orientované na spoločnosť – vyjadrujú spoločenský prínos podniku k sociálnej politike štátu a obce

1. orientované na zamestnancov – záväzky podniku, ktorými uspokojuje mzdové požiadavky, zdravotnícke, kultúrne, bytové, vzdelávacie požiadavky na zlepšenie pracovného prostredia, pracovných vzťahov

• Technické ciele – budúci stav technickej úrovne výrobkov, sú cieľmi výskumu, vývoja, technického rozvoja

1. b) Klasifikácia cieľov podľa rozsahu pôsobnosti:

• ciele podniku ako celku – 3 –10 rokov, prevaha ekonomických cieľov
• ciele vnútropodnikových podnikateľských jednotiek – 1-3 roky, obsahujú ekonomické, sociálne a technické ciele
• ciele jednotlivých funkčných oblastí – do 1 roka (ciele výrobné, personálne, zásobovacie, marketingové, údržby a opráv, dopravné)

1. Hierarchická klasifikácia – člení ciele do skupín podradených a nadradených cieľov, podľa ich významu dôležitosti a vzájomných väzieb

• vrcholový cieľ – komplexný strategický cieľ podniku na obdobie 5 – 10 rokov
• základné ciele – podporné ciele k vrcholovému cieľu na obdobie 1 – 5 rokov
• pomocné ciele – obdobie do 1 roka

1. Časové hľadisko

• Dlhodobý cieľ – obdobie › 3 roky

– situovaný na vyššej úrovni hierarchickej klasifikácie, má komplexnú podobu, ekonomický obsah, napr. rast majetku podniku

• Krátkodobý cieľ – obdobie ‹ 3 roky

– situovaný do nižšej úrovne hierarchickej klasifikácie, má parciálnu podobu, môže mať aj iný ako ekonomický obsah, napr. výrobná kapacita

Najdôležitejšie dlhodobé ciele tvoria základňu podnikovej stratégie, preto ich nazývame strategické. Zjednocujú všetky podnikové funkcie a činnosti do jedného celku.

Strategické ciele sa členia na:

• strategické ciele pre zabezpečenie existencie podniku – majú sociálny obsah, orientujú sa na vlastníkov, zamestnancov, zákazníkov.
• strategické ciele rastu – prejavom prosperujúceho podniku
• strategické ekonomické ciele – formulujú sa v závislosti od fázy životného cyklu podniku ( V prvých fázach životného cyklu ide o ekonomické ciele typu strata, v ďalších fázach ziskovosť)
• strategické ciele orientované na imidž – sú stanovené pre úlohy v oblasti public relations, ktorými sa testuje meno podniku vo verejnosti.

1. Vzťahy medzi cieľmi

Vzájomný vzťah medzi cieľmi, najmä vzťah k vrcholovému cieľu, umožňuje uskutočniť klasifikáciu na 4 skupiny cieľov:

• identické – rovnaký vplyv na vrcholový cieľ. Vzájomne sa nepodporujú, nerušia sa, nekonkurujú si.
• komplementárne ciele – vo svojich účinkoch sa vzájomne podporujú (napr. cieľ zvyšovania zisku a znižovania nákladov)
• konkurenčné ciele – vzájomnými účinkami protichodne ovplyvňujú vrcholový cieľ (napr. zvýšenie obratu výrobku vyvolá zníženie obratu substitučného výrobku)
• indiferentné ciele – vzájomne nezávislé, neovplyvňujú sa medzi sebou, ani vo väzbe na vrcholový cieľ

ZDRUŽOVANIE PODNIKOV

• spojenie právne a ekonomicky samostatných podnikov za určitým účelom bez toho, aby sa tým musela rušiť právna samostatnosť a autonómia jednotlivých združených podnikov

Kritéria

1. výrobno-technické kritérium
2. územné hľadisko
3. dĺžka trvania vzájomného spojenia podnikov
4. intenzita vzájomného spájania podnikov

a) výrobno technické kritérium

• Horizontálne – spájanie podnikov rovnakých alebo príbuzných odborov
  • cieľ
    • odstránenie konkurencie medzi účastníckymi podnikmi
    • vytvorenie ovládajúceho postavenia na trhu voči neúčastníckym podnikom
    • Vertikálne- spájanie podnikov rozdielnych odborov, ktoré tvoria nadväzujúce činnosti transformačného procesu
      • cieľ
        • pravidelné zabezpečenie surovín, materiálu
        • zníženie rizika nezávislosťou od cudzích dodávateľských podnikov
        • užšie spojenie s trhom
      • Diagonálne
        • spájanie podnikov rôznych odborov, odvetví (vzájomne nesúvisiace trhy)
        • cieľ
          • kapitálové rozloženie rizika
          • prenikanie na nové trhy
          • diverzifikácia podnikateľských činností

1. b) územné hľadisko

• regionálne združenie

• spájanie podnikov na určitom území

• národné združenie

• na území štátu

• medzinárodné združenie

• podniky rôznych štátov è nadnárodné podniky
  1. dĺžka trvania vzájomného spojenia podnikov
     • dočasné združenie – časovo ohraničené spojenie podnikov
     • trvalé združenie – časovo neohraničené spojenie podnikov

1. intenzita vzájomného spájania podnikov
   • kooperácia

• dobrovoľná spolupráca samostatných podnikov na zmluvnom základe
• spoločné plnenie podnikových funkcií a čiastočných úloh
• finančná a právna nezávislosť

• koncentrácia

• vzťahová závislosť založená na kapitálovej účasti
• finančná závislosť a právna nezávislosť
  • najvyšším stupňom koncentrácie sú fúzie

FÚZIE

• zlúčenie alebo splynutie predtým právne alebo ekonomicky samostatných podnikov

Formy združených podnikov

Podľa intenzity a trvania spojenia podnikov

• konzorcium
• kartel
• odborný zväz
• koncern

• konzorcium
  • združenie PO alebo FO
  • dočasné spoločenstvo na realizáciu určitého účelu
  • potrebný kapitál a riziko sa delia medzi jeho účastníkov
  • vzniká na základe zmluvy
    • účel
    • doba trvania
  • nemá právnu subjektivitu

• kartel
  • zmluvné, horizontálne spojenie podnikov
  • cieľ
• ovládnutie trhu prostredníctvom obmedzenia súťaživosti
  • podľa predmetu zmluvy:
    • kondičný kartel
      • na základe zmluvy
      • dodržiavanie určitých obchodných podmienok
    • výrobný kartel
  • stanovenie množstva výroby pre podniky
    • cenový kartel
  • stanovuje odbytové ceny vyrábaného tovaru
  • katelová zmluva vylučuje voľnú súťaž
    • kartel na rozdelenie zisku
  • stanovenie ceny
  • stanovenie výrobných kontingentov
  • stanovený zisk od jednotlivých účastníkov
  • rozdelenie zisku
    • odbytový (regionálny) kartel
  • priestorové rozdelenie trhu
  • môže vzniknúť monopolné postavenie v určitej oblasti
    • syndikát
  • najprísnejšia forma kartelu
  • zabezpečenie odbytu – jedene zo zúčastnených alebo samostatná obchodná spoločnosť
  • výrobca stráca kontakt s trhom
  • silná trhová pozícia voči odberateľom a konkurencii
  • spoločná odbytová politika

• odborný zväz
  • reprezentácia spoločných záujmov
    • hospodárske zväzy
    • komory
    • zamestnanecké zväzy

• koncern
  • zachovávajú si právnu samostatnosť
  • podliehajú jednotnému vedeniu
  • jednotlivé podniky sú koncernové podniky
  • všetky zoskupené podniky s jednotným riadením vytvárajú jednotný ekonomický celok
  • podľa vzniku
    • založený na zmluvnom základe
  • neexistuje kapitálová závislosť
  • sú si navzájom rovné
    • založený na vzťahovej závislosti

Životný cyklus podniku

• vytvára niekoľko ohraničených fáz, ktorými podnik počas svojho života môže prechádzať
• vypovedá o stupni rozvoja podniku, postavenia na trhu
• tvorí východiskové informácie pre prognózovanie budúcej existencie a vývoja podniku

Základné fázy životného cyklu:

• zakladanie a vznik
• rast
• stabilizácia
• kríza
• zánik

1. Zakladanie a vznik podniku

Idea budúceho podnikateľa sa overuje prostredníctvom:

• analýzy budúceho trhu
• osobnosti zakladateľa
• disponibilných finančných zdrojov (kapitálu)

Analýza budúceho trhu

? Aké výrobky, služby bude podnik poskytovať

? Kto sú budúci zákazníci (nákupné zvyklosti, čím sa najľahšie ovplyvňujú)

? Aká je konkurenčná situácia (silné a slabé stránky konkurentov, ako sa budú správať konkurenti pri vstupe nového podnikateľa na trh)

Analýza osobnosti zakladateľa

• osobná a odborná spôsobilosť v príslušnom podnikateľskom odbore

Finančné zdroje

• predpoklady pre založenie podniku – 20-25% potrebného celkového kapitálu

Podnikateľský zámer – stratégia podniku

• analyzovať východiskový stav v odbore podnikania
• ujasniť ďalší postup rozvoja
• dokázať, že sa predpokladané ciele podnikania dajú splniť
• dokázať, že výsledky podnikania uspokoja potreby podnikateľských subjektov a zákazníkov
• presvedčiť prípadných budúcich spoluvlastníkov, že ich kapitálové vklady sa efektívne zhodnotia

Zakladateľský rozpočet

• rozpočet nákladov a výnosov
• rozpočet kapitálu pre financovanie krátkodobého a dlhodobého majetku

Voľba konkrétnej právnej formy závisí od:

• potrebná výška kapitálu
• rozdelenie podnikateľského rizika
• daňové zaťaženie
• osobnosť budúceho podnikateľa a jeho schopnosť byť manažérom
• ďalšie kritériá

2. Rast podniku

2 formy:

• interný rast
• externý rast

Interný rast – účinnejšie využívanie výrobných faktorov

– dosahuje sa reinvestíciou zisku

Externý rast – vyvolaný použitím:

• externých (cudzích) finančných zdrojov
• externého majetku, ktorý splynie s majetkom podniku

Fúzia – splynutie dvoch podnikov, pričom jeden z nich zaniká a druhý zväčšuje svoj rozsah

• Horizontálne fúzie – splynutie podnikov v rámci toho istého podnikateľského odboru
• Vertikálne fúzie – zlučujú sa podniky, ktoré na seba výrobne nadväzujú

Rast podniku a jeho dynamika

• kvantitatívna stránka
• kvalitatívna stránka

Kvantitatívna stránka rastu – zvýšenie obratu, zvýšenie počtu zamestnancov, zväčšenie majetku, zisku

Kvalitatívna stránka rastu – prosperita podniku

Prosperujúci podnik je rentabilný podnik, ktorého:

• obrat rastie
• trhový podiel je stabilný, resp. stúpa
• ceny sú stabilizované
• náklady sú stabilizované
• zisk má vzostupnú tendenciu

3. 3. Stabilizácia podniku

• typická fáza pre prosperujúci podnik
• snaha udržať sa v tejto fáze čo najdlhšie
• kulminačný bod – bod, v ktorom podnik dosahuje maximum príjmov

Predchádzanie prechodu do fázy krízy – uskutočnenie opatrení:

• neustála analýza postavenia podniku v porovnaní s konkurenciou
• analýza ukazovateľov:
  • trhového podielu a predikcia jeho vývoja
  • ekonomických výsledkov
  • ďalších faktorov, ktoré sú prejavom silných a slabých stránok v porovnaní s konkurenciou

4. Kríza podniku

• nepriaznivo sa vyvíjajú hospodárske výsledky podniku
• klesá výkonnostný potenciál podniku
• znižujú sa tržby
• klesá čisté obchodné imanie
• podnik má problémy s likviditou

Krízové riadenie podniku

• diagnostika stavu podniku
• opatrenia pre prípad postupujúcej krízy

Diagnostika stavu podniku

• metódy ekonomickej analýzy

Záchranné opatrenia môžu mať podobu:

• Konsolidácia
• Sanácia
• Transformácia
• Fúzia

Konsolidácia – na základe konsolidačného programu

• zachováva sa predmet podnikania, rozsah organizačnej štruktúry
• mení sa manažment podniku, štýl riadenia

Sanácia – náročnejšia záchrana podniku

• odstránenie stratových ohnísk
• z podniku zostáva zachované iba „zdravé jadro“, ktoré neprodukuje stratu
• program sanácie – vypracovanie projektu cash flow

Sanačný program – ciele:

• objaviť, zachovať a podporiť existenciu útvarov a činností, ktoré sú perspektívne a neprodukujú stratu

• obstarať likvidné aktíva z vlastných zdrojov a obnoviť peňažný tok
• oddialenie splatnosti zmeniek, úhrady úverov a pod. a presvedčiť veriteľov o ďalšej životaschopnosti podniku
• zabezpečiť ďalšie zdroje financovania a naštartovať ďalší rast podniku

Transformácia

• podnik sa mení na inú právnu formu, alebo sa rozdeľuje na viacero podnikov
• nedochádza k materiálnemu , iba k právnemu zániku

Fúzia

• splynutie upadajúceho podniku s ďalším podnikom
• formálny zánik podniku bez materiálnej likvidácie

4. Zánik podniku

• deň výmazu z obchodného registra

Môže zaniknúť:

• materiálne – úplne ukončí svoju hospodársku činnosť
• formálne – hospodárska činnosť pokračuje, mení sa právna forma podniku

Materiálne zaniká podnik z nasledovných príčin:

• uplynutie doby, na ktorú bol založený
• splnením cieľa, pre ktorý bol založený
• dobrovoľným rozhodnutím podnikateľa
• úmrtím podnikateľa
• súdnym rozhodnutím
• preventívnou likvidáciou
• núteným rozhodnutím na základe Zákona o konkurze

Preventívna likvidácia – prevencia voči nadmernému zadlženiu, až bankrotu:

• súčasť krízového riadenia podniku v úpadku
• ak po preventívnej likvidácii zostane majiteľovi primeraný likvidačný zostatok, podnik nemusí materiálne zanikať

Konkurz – ak je dlžník vo finančnom úpadku a nie je schopný dlhší čas plniť svoje vlastné záväzky

– cieľ: uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku

• dlžník stráca právo voľne disponovať s majetkom, oprávnenie prechádza na správcu konkurznej podstaty
• konkurz je možné vyhlásiť iba ak existuje taká konkurzná podstata, ktorá postačuje aspoň na úhradu súdneho konania
• materiálna likvidácia sa uskutočňuje speňažením konkurznej podstaty
• súd vydáva rozvrhové uznesenie, v ktorom je stanovené poradie uspokojovania nárokov veriteľov

Vyrovnanie – ak ešte nebolo vydané rozvrhové uznesenie súdu, úpadca môže uviesť súdu návrh, aké vyrovnanie ponúka svojim veriteľom

– ak veritelia príjmu ponúkanú formu vyrovnania, súd vyrovnanie potvrdí

Analýza bodu zvratu

-vzťahy medzi základnými ekonomickými veličinami (zisk, náklady, objem výroby, cena produkcie, tržby)

• x – je počet (množstvo) výrobkov,
• p – cena výrobku,
• T – celkové tržby,
• a – fixné náklady,
• b – variabilné náklady na jeden výrobok,
• N – celkové náklady

1. Bod zvratu – kritický objem výrobky, T= N

• Nie je dosahovaný ani zisk, ani strata

1. V rovnorodej výrobe (výrobky rovnakého druhu)

BZ -> vtedy ak: cena = priemerným nákladom

Príspevok na úhradu FN a zisku: ú = p – b

1. V rôznorodej výrobe

Pre vyjadrenie závislosti nákladov a objemu produkcie musíme použiť globálnu nákladovú funkciu

b – podiel celkových VN na 1 €

2. KRITICKÉ VYUŽITIE VÝROBNEJ KAPACITY

3. STANOVENIE LIMITU VARIABILNÝCH NÁKLADOV

Pri minimálne rentabilite:

r=zisk/N -> b=p*(1-r)-a/x

r = zisk/p -> b = p*x-a*(1+r)/(1+r)*x

4. STANOVENIE LIMITU FIXNÝCH NÁKLADOV

a = x*(p-b)

a = x* (p-b)-Z_min

5. MINIMÁLNA VÝŠKA CENY

p_min = a/x+b p_min = a+Z_min + b/x

Pri minimálne rentabilite

P = (1+r)*(b+a/x)

Cash flow

Cash flow spolu so ziskom, úrokovou mierou, čistou súčasnou hodnotou , rizikom a neistotou patrí medzi základné kategórie finančného riadenia.

• kľúčová kategória pri finančnom rozhodovaní o platobnej schopnosti, likvidite a investičných rozhodnutiach
• zobrazuje reálny pohyb peňazí v podniku
• je to peňažný tok

BRUTTO CF – súhrn peňažných príjmov a výdavkov podniku za isté obdobie (rok)

NETTO CF – rozdiel medzi bežnými peňažnými príjmami a výdavkami (bez položiek jednorazových a nepravidelných)

zisk po zdanení + odpisy + položky časového rozlíšenia

Zisk a NETTO CF -> veličina hodnotiaca hospodárenie podniku

Zisk -> prebytok T nad N

Netto CF -> prebytok bežné peňažné príjmy nad výdavkami

Rozdiely: – časové, obsahové

1. Obsahové à PP (+dotácie)

T (0)

2. časové à T à moment realizácie

kúpnopredajná zmluva

maloobchod: T=PP

MEDZIPODNIKOVÝ STYK: T≠PP

Tržba – moment realizácie = moment vystavenia FA dodávateľom.

PP à až zaplatí

Náklady a peňažné výdavky

Časový rozdiel

PV à platenie za vstupy

N à vynakladanie vstupov v reprodukčnom procese

Výsledok hospodárenia à zisk/strata

zisk = výnosy – náklady NCF = BPP –BPV

CF = príjmy – výdavky

V sa nerovnajú P

N sa nerovnajú V

!!!Zisk sa nerovná CF!!!

Výsledok hospodárenia z:

• hospodárskej činnosti
• finančnej činnosti
• mimoriadnej činnosti

Hospodárska činnosť

• prevádzková činnosť súvisiaca s predmetom podnikania
• vykonávaná na podporu prevádzkovej činnosti

HČ + FČ(finančné operácie) = BEŽNÁ ČINOSŤ

Majetková štruktúra podniku

Majetok podniku – predstavuje súhrn všetkých vecí, peňazí, pohľadávok a iných majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na jeho podnikanie

Na to, aby podnik získal jednotlivé položky majetku – aktíva musí mať finančné zdroje, t. j. kapitál (vlastný, cudzí).

Majetok delíme podľa doby, počas ktorej slúži na podnikanie na:

• dlhodobý – doba použitia je viac ako 1 rok; v súvahe ho označujeme ako stále fixné aktíva
• krátkodobý – doba použitia je menej ako 1 rok; v súvahe ho označujeme ako obežné aktíva

Dlhodobý majetok (stály, fixný)

V hospodárskom procese pôsobí počas viacerých časových období (forma sa počas používania nemení).

Dlhodobý nehmotný majetok (DNM) – zložky nehmotného majetku, ktorých ocenenie je viac ako 2400 €

Dlhodobý hmotný majetok (DHM) – zložky hmotného majetku, ktorých ocenenie je viac ako 1700 €

• majetok, ktorý v podniku slúži dlhú dobu, nespotrebováva sa naraz, ale postupne sa opotrebováva, znehodnocujú sa budovy, stavby; neznehodnocujú sa pozemky, umelecké diela…
• používaním sa postupne opotrebováva a prenáša svoju hodnotu vo forme odpisov do nákladov

Dlhodobý finančný majetok (DFM) – tvorí finančnú účasť podniku v iných podnikoch (akcie, dlhopisy…)

DNM – patria sem: zriaďovacie náklady, aktivované náklady na vývoj, softvér, oceniteľné práva (patenty, licencie), goodwill, ostatný DNM

DHM – odpisovaný a neodpisovaný; patria sem: stavby, samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí, pestovateľské celky trvalých porastov, základné stádo a ťažné zvieratá, ostatný DHM, umelecké diela a zbierky

DFM – patria sem: cenné papiere, pôžičky, ostatný DFM

Krátkodobý majetok

Najlikvidnejšou formou krátkodobého majetku je krátkodobý finančný majetok.

Prostriedky, ktoré sa jednorázovo spotrebujú.

• Zásoby – patria sem: materiál, zásoby vlastnej výroby, tovar
• Pohľadávky – patria sem: odberatelia, ostatné pohľadávky
• Krátkodobý finančný majetok – patria sem: peniaze, účty v bankách, iný KFM

Jedna forma KM prechádza do inej, teda je neustále v obehu:

peniaze à nákup à materiál à výroba à rozpracovaná výroba à výroba à hotové výrobky à predaj à pohľadávky à inkaso à peniaze

Likvidnosť – schopnosť jednotlivých aktív premeniť sa rýchlo a bez väčších strát na peňažné prostriedky

Likvidita podniku

• schopnosť premeniť hodnoty na najlikvidnejšie aktívum (peniaze)
• schopnosť podniku vyrovnať platobné záväzky v budúcich obdobiach
• vyjadruje sa formou pomerových ukazovateľov – stupne likvidity
• predpoklad jeho finančnej rovnováhy

Platobná schopnosť – podnik má toľko pohotových platobných prostriedkov, aby mohol včas uhrádzať svoje záväzky

Platobná neschopnosť – ak je podnik trvalo nelikvidný (finančná rovnováha je porušená)

Majetková štruktúra podniku – závisí na odvetví a type podniku

Medzi základné finančné ciele podniku patrí: likvidita, platobná schopnosť, rentabilita a stabilita.

Kapitálová štruktúra podniku

• predstavuje štruktúru zdrojov, z ktorých majetok podniku vznikol
• podnik je prekapitalizovaný – ak má viac kapitálu ako dokáže hospodárne využiť
• podnik je podkapitalizovaný – ak má tak málo kapitálu, že spôsobuje poruchy v chode podniku

Podiel vlastného kapitálu na celkovo kapitáli je ukazovateľom finančnej nezávislosti podniku.

Kapitál rozdeľujeme na vlastný a cudzí.

Vlastný kapitál (vlastné zdroje)

• základné imanie – peňažné a nepeňažné vklady spoločníkov do spoločnosti (v r.o. a a.s. sa vytvára povinne a jeho výška sa zapisuje do OR)
• kapitálové fondy – peňažné vyjadrenie ďalších vkladov do podniku, ktoré pochádzajú z externých zdrojov (prijaté dary, dotácie…)
• fondy zo zisku – sa tvoria prídelom zo zisku, ktorý sa vytvoril činnosťou spoločnosti. povinne sa tvorí rezervný fond, ktorý slúži na krátkodobé preklenutie hospodárskych ťažkostí podniku.
• nerozdelený zisk minulých rokov – je časť zisku po odvodoch daní, ktorá sa nerozdeľuje medzi majiteľov, ale slúži na ďalšie podnikanie.
• výsledok hospodárenia bežného obdobia

Cudzí kapitál (cudzie zdroje)

• je dlhom podniku, ktorý musí v určenej dobe splatiť

Podľa tejto doby rozdeľujeme cudzí kapitál na:

• krátkodobý cudzí kapitál – patria sem:
  • bežné bankové úvery a iné finančné výpomoci,
  • záväzky voči dodávateľom,
  • záväzky voči zamestnancom,
  • záväzky voči štátnemu rozpočtu (finančným orgánom),
  • ostatné záväzky,
  • vystavené zmenky.
• dlhodobý cudzí kapitál – patria sem:
  • rezervy,
  • bankové úvery,
  • pôžičky,
  • dlhopisy,
  • dlhodobé dodávateľské úvery.

Ďalšou formou financovania z cudzích zdrojov je faktoring (odkúpenie pohľadávky bankou).

Cudzí kapitál

• nie je poskytovaný zadarmo,
• nákladom za používanie cudzieho kapitálu je úrok a ostatné výdaje spojené s jeho získaním,
• máloktorý podnikateľ pracuje bez cudzieho kapitálu,
• proti jeho väčšiemu použitiu však stoja tieto skutočnosti:
  • znižuje finančnú stabilitu podniku,
  • každý ďalší dlh je ťažšie získať a je drahší,
  • vysoký podiel cudzieho kapitálu obmedzuje riadenie manažérov.

Pomer medzi vlastným a cudzím kapitálom je u podnikov rozdielny.

Závisí na:

• odvetví, v ktorom podnik pracuje,
• štruktúre majetku,
• na subjektívnom postoji manažérov
• úrokovej miere banky,
• na výnosnosti podniku.

Čistý pracovný kapitál

• prebytok krátkodobého majetku nad krátkodobými cudzími zdrojmi,
• predstavuje čiastku k dispozícií po úhrade všetkých bežných nákladov.

Súvaha

• zostavuje sa v tvare bilancie,
• predstavuje písomný prehľad o majetku podniku a jeho zdrojoch k určitému dátumu,
• na ľavej strane je majetková strana – aktíva a na pravej strane – pasíva.

Každá hospodárska operácia vyvoláva zmeny v položkách súvahy. zo základnej rovnice súvahy:

∑ aktív = ∑ pasív

Vyplýva, že každá zmena je zachytená dvakrát – raz na strane „má dať“ a raz na strane „dal“ à podvojné účtovníctvo – podrobné sledovanie zmien štruktúry majetku, ako aj štruktúry zdrojov jeho krytia

Oceňovanie DM

Oceňujeme ho v troch cenách:

• obstarávacia cena – cena, za ktorú podniku kúpil DM vrátane nákladov spojených s jeho obstaraním – nakúpený DNM, DHM
• reprodukčná obstarávacia cena – cena, za ktorú by sa obstaral DM v čase, keď sa o ňom účtuje – darovaný DNM, DHM; DM vytvorený vlastnou činnosťou, bezplatne nadobudnutý DM
• zostatková cena – ukazuje, aká časť obstarávacej ceny sa ešte nepreniesla pomocou odpisov do nákladov výrobkov; predstavuje rozdiel medzi vstupnou cenou a celkovou výškou odpisov

Odpisovanie – znižovanie obstarávacej ceny stálych aktív o odpisy, ktoré sa tak stávajú súčasťou nákladov, robí sa buď v závislosti na čase alebo podľa výkonu.

Odpis – hodnotové vyjadrenie opotrebenia

• lineárne odpisy
• zrýchlené odpisy

Pre daňové účely – musí podnik použiť spôsob výpočtu odpisu stanovených zákonom o daniach.

Pre svoju potrebu (napr. pri kalkulácií nákladov) – môže podnik použiť ľubovoľný spôsob odpisovania.

Oceňovanie KM

Oceňovanie zásob:

• podľa priemerných cien = cena sa zistí ako aritmetický priemer z obstarávacích cien všetkých dodávok,
• podľa metódy FIFO = vychádza z predpokladu, že prvá dodávka, ktorá do skladu prvá prišla, tak zo skladu prvá odchádza,
• podľa metódy LIFO = vychádza z predpokladu, že najskôr sa spotrebuje posledná dodávka.

Pohľadávky – oceňujú sa v (nominálnej) účtovnej hodnote

Opotrebovávanie DM

Fyzické opotrebenie – prejavuje sa zmenami hmotnej podstaty DM, v dôsledku ktorých stráca DM svoju úžitkovú hodnotu zmenou jeho technických vlastností

Morálne opotrebenie – DM stráca svoju hodnotu

• nový DM sa vyrába lacnejšie
• technický pokrok umožňuje, že za rovnakú cenu možno kúpiť výhodnejší DM

Oceňovanie podniku ako celku

Celková hodnota podniku – nie je jednoduchým súčtom hodnôt jednotlivých aktív, ale je daná úžitkom, ktorý podnik poskytuje svojmu majiteľovi

Úžitok – budúce výnosy (zisky, cash flow), ktoré podnik prinesie

Na ocenenie podniku, ktorý pokračuje v činnosti a nezaniká, existuje rada metód:

• účtovná metóda – cena v účtovníctve
• substančná metóda – cena stanovená na základe reprodukčných cien všetkých majetkových zložiek podniku (mínus odpisy)
• metódy výnosové
• metódy burzového oceňovania – trhová cena akcií

Niekedy sa výsledná hodnota podniku stanoví ako aritmetický priemer hodnôt získaných pomocou rôznych metód.

Podniku, ktorý svoju činnosť končí, je ocenený metódou likvidačnej hodnoty.

Reštrukturalizácia podniku

• cesta k zvýšeniu jeho hodnoty
• majetková ani kapitálová štruktúra podniku nie je stála, ale neustále sa mení – dochádza k reštrukturalizácii podniku

Formy reštrukturalizácie:

• expanzia (fúzia, kúpa, ponuka na kúpu, joint venture)
• výpredaje (zrieknutie sa firmy, predaj časti firmy)
• získanie kontroly nad spoločnosťou (spätné odkúpenie, dohoda o kľude, opatrenia proti prevzatiu firmy)
• zmena vlastníctva (priama výmena dlhu alebo prioritných akcií za akcie spoločného alebo opačne, spätný nákup časti doteraz nesplatených akcií, úplná kúpa majetku, výkup firmy manažmentom)

Transformačný proces podniku

Primárne činnosti

• zásobovanie
• výroba
• odbyt – najdôležitejšia činnosť podniku

Podnikové činnosti

• výkonovo hospodárske (primárne) – obstaranie, výroba, odbyt
• prierezové (podporné) – financovanie, investovanie, organizácia a riadenie

Podnikový transformačný proces

• množina podnikových činností, ktorých cieľ je zmena podnikových vstupov a výstupy

vstupy – dodávateľský systém

výstupy – odberateľský (užívateľský) systém

Cieľ transformačného procesu à maximalizácia zisku (hospodárnosť)

Štruktúra transformačného procesu:

1. podnikateľský systém (PS)
2. hodnotové činnosti a ich vzťahy
3. vzťahy transformačného procesu k iným podobným systémom

1.Podnikateľský systém a jeho činnosti

PS à hodnotový reťazec

Typický podnikateľský systém – primárne činnosti:

1. zásobovanie
2. výroba
3. odbyt

Zásobovanie

• súbor činností podniku, ktoré sú spojené s:
  • obstaraním,
  • dopravou,
  • príjmom,
  • distribúciou vstupov (skladové hospodárstvo, riadenia zásob),
  • reklamáciou.

Cieľ à zabezpečiť materiálové vstupy v požadovanom množstve, kvalite, sortimente, čase

kritérium à optimalizácia (minimum) nákladov

Výroba

• hlavná činnosť podniku

Pokiaľ má podnik 1, 2 alebo viacero hlavných činností

Napr. stavebná firma:

• projektovanie
• stavebná činnosť
• inžinierske služby
• obchodná činnosť

• maximalizácia zisku
• minimalizácia nákladov
• snaha o rýchle a pružné reagovanie na potreby odberateľov
• vysoká kvalita
• produktivita a humanizácia práce
• rešpektovanie ekologických kritérií

Odbyt

cieľ à realizácia výrobkov a služieb

činnosti

• prieskum trhu
• podpora predaja
  • reklama
  • propagácia
  • cenotvorba
  • ..
• podpora zákazníkov po predaji
  • inštalácia
  • opravy
  • ..

Podporné činnosti

1. personalistika – riadenie ľudských zdrojov

• nábor
• prijímanie pracovníkov
• zvyšovanie kvalifikácie
• spôsob odmeňovania…

Cieľ à vhodná „kvalifikačná“

„profesijná“ štruktúra

„veková“

1. financovanie – cieľom je zabezpečiť dostatočný prísun finančných zdrojov à finančná sebestačnosť podniku, udržanie finančnej rovnováhy

Úloha:

riešenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov

vzťahy so štátnym rozpočtom, s rozpočtom miest, obcí…

vzťahy s vlastnými pracovníkmi a vlastníkmi kapitálu

1. investovanie – aktivity zamerané na „obnovu a rozvoj majetku“

Hodnotenie efektívnosti investícií:

• Metóda výnosnosti investícií (Return of investment ROI),
• Metóda doby návratnosti (Payback),
• Metóda čistej súčasnej hodnoty (Net Present Value of Investment NPV),
• Vnútorné výnosové percent (Internal Rate of Return IRR).
• ČSH = SHCF – IV (Spočítavame súčasnú hodnotu CF, od nej odpočítame investičné výdavky); SHCF = CF/(1+i) + CF/(1+ i)

1. výskum avývoj

• zdokonaľovať výrobky a služby („výrobkové inovácie“)
• zlacňovať a zvyšovať produktivitu používaných výrobných postupov („technické inovácie“)

1. všeobecná administratíva

• účtovníctvo, financie, právna pomoc, plánovanie, riadenie…

2.Hodnotové činnosti a ich vzťahy

• väzby medzi primárnymi a podpornými činnosťami:
  • hmotné väzby – pohyb tovarov, výrobkov, surovín…
  • informačné väzby – medzi TOP manažmentom a ostatnými podnikovými útvarmi
  • spätná informačné väzby
  • hodnotové väzby – opačný pohyb tovarov

3.Vzťahy podnikového TS k ostatným podnikateľským systémom

Firma dodávatelia

distribútori

odberatelia…

hodnotový reťazec vertikálne väzby hodnotový reťazec

Uplatnenie koncepcie hodnotového reťazca à poznatky v strategickej analýze

Porterova koncepcia 5 základných síl

• utvárajú dynamiku konkurencie
• určujú rozdelenie hodnoty vytvorenej v odvetví

1. intenzita rivality medzi súčasnými konkurentmi
2. relatívne trhové postavenie zákazníkov

• relatívne trhové postavenie dodávateľov

1. hrozba potenciálnych nových konkurentov
2. hrozba substitučnej konkurencie

1. ZÁSOBOVANIE

• činnosť obstarávajúce hmotné vstupy pre podnikový proces

Predmet obstarávania – diferencovaný podľa typu podniku

vstupný materiál – zúčastňuje sa na podnikovom transformačnom procese

• výrobkový materiál (základný materiál, pomocný materiál)
• technologický materiál

polovýrobky – podieľajú sa na kompletizácii vlastného výrobku (medziprodukty, kompletizačné časti, konštrukčné dielce, súčiastky)

obchodné tovary – nepodieľajú sa na kompletizovaní vlastného výrobky; stávajú sa v pôvodnej podobe predmetom ďalšieho predaja (doplnenie príslušenstva vlastného výrobku)

Proces obstarávania hmotných vstupov zahrňuje tieto zásobovacie činnosti:

• nákup
• preprava
• skladovanie

Úlohou zásobovacích činností – zabezpečiť hmotné vstupy do podnikového procesu v požadovanom množstve, kvalite a sortimente

ZÁSOBOVACIA STRATÉGIA PODNIKU

Vychádza z nasledujúcich poznatkov:

• odbytová stratégia podniku
• podmienky výroby
• dostupnosť materiálových zdrojov na obstarávacích trhoch
• informácie o podmienkach ich získavania (cena, doprava)

Prvky zásobovacej stratégie podniku

1. prvky súvisiace s predmetom nákupu

• politika množstva
• politika kvality
• cenová politika

1. prvky súvisiace so zdrojmi nákupu

• spôsob dodania
• počet dodávateľov
• priestorové rozloženie dodávateľov

1. prvky spojené s tvorbou podmienok nákupu

• vytváranie dodávateľských vzťahov
• nákupná reklama
• nákupné orgány
• kooperácia pri nákupe

Účinný systém zásobovacej stratégie tvoria prvky iba ako celok

Tvorba zásobovacej stratégie podniku – rozhodovanie o kombinácii prvkov zásobovacej stratégie

Zásobovanie by malo viesť k prosperite podniku.

Zásobovacie stratégie – vytvárajú sa predovšetkým na skupiny materiálov ktoré majú podstatný vplyv na tieto charakteristiky podnikovej činnosti

Modelové zásobovacie stratégie:

Portfóliová analýza – metóda na odvodenie modelových zásobovacích stratégií

1.krok – určenie homogénnych skupín materiálov majúce strategicky význam z hľadiska prosperity podniku – vplyv na náklady a výkony

Faktory z okolia podniku

• sila dodávateľského trhu (postavenie dodávateľov)
• riziko zásobovania
• vývoj nákladov obstarania

Podnikové strategické faktory

• relatívna sila podniku (jeho postavenie na trhu)
• flexibilita podnikových potrieb ( odolnosť voči poruchám v zásobovaní)

2.krok – určenie dimenzií faktorov v portfóliovej matici

3.krok – tvorba portfóliovej matice

PLÁNOVANIE V ZÁSOBOVANÍ PODNIKU

Konkretizácia zásobovacej stratégie podniku

Integrálnou súčasťou celkového podnikateľského plánu podniku

Plány zásobovania podľa dĺžky plánovacieho obdobia

• dlhodobé plány
• krátkodobé plány

Plány zásobovania podľa zásobovacích činností

• plán materiálových potrieb – druh a množstvo požadovaných materiálových vstupov v čase
• plán spôsobu obstarania (nákupu) materiálu – dodávky konkrétneho množstva v stanovenom čase, výber dodávateľov
• plán prepravy – výber dopravných prostriedkov a plánovanie dopravných kapacít
• plán skladovania – tvorba skladovacieho systému (technické a personálne vybavenie, skladovacie kapacity)

METÓDA ABC V PLÁNOVANÍ ZÁSOBOVANIA

Vychádza z poznatku, že relatívne malá časť celkového počtu nakupovaných materiálov reprezentuje podstatný objemový (hodnotový) podiel obstarávaných materiálových vstupov.

Pomoc pre prípravné práce plánovania materiálových potrieb a ostatné čiastkové plány zásobovacích činností.

Podľa nejakého kritéria vyberieme typového predstaviteľa A a venujeme mu najväčšiu pozornosť.

Materiálové vstupy sa rozdelia podľa ich podielu na celkovej hodnote nakupovaných materiálov.

skupiny A, B, C

Skupina A – najvyšší hodnotový podiel na materiálových vstupoch – najvyššie nákladové efekty (úspory)

Skupina C – malý hodnotový podiel – upúšťa sa od presného plánovania nákupu (jediný nákup na začiatku obdobia, výšky pohotovostnej zásoby sa stanovuje odhadom)

Skupina	Celková hodnota materiálových vstupov	Podiel počtu materiálových položiek
A	70-80 %	10-20 %
B	15-20 %	20-40 %
C	5-15 %	50-70 %

PLÁN MATERIÁLOVÝCH POTRIEB

predpoklad objektívnych noriem spotreby materiálu

Norma spotreby – maximálne prípustné množstvo spotreby materiálu na výrobu jednotky produkcie stanovenej kvality

URČENIE BODU OBJEDNÁVKY

časový moment objednania materiálu à začiatok obstarávacieho procesu

RIADENIE ZÁSOB

Udržanie zásoby materiálu na takej výške, ktorá umožní plynulý priebeh výrobného procesu pri najnižšej viazanosti finančných prostriedkov:

• zmenou dodávkového cyklu
• zmenou objemu dodávok
• zabezpečenie dodávky z mimoriadneho zdroja

Riadenie zásob – regulácia stavu a pohybu na sklade

Hladinový systém riadenia zásob

• podľa počtu sledovaných hladín stavu materiálu na sklade
  • jednohladinové
  • dvojhladinové
  • viachladinové

Metóda MINI-MAXi (sledovanie minimálnej a maximálnej hladiny)

• podľa prístupu k jednotlivým skupinám zásob
  • diferencovaný (metóda ABC)
  • nediferencovaný
• podľa náročnosti na techniku spracovania informácií – využitie výpočtovej techniky

Riadenie zásob vyžaduje informačný systém o stave a pohybe – informácie k dispozícii v reálnom čase àpočítačové systémy

Moderné prístupy k riadeniu zásob

Metóda JUST – IN – TIME

Cieľ JIT à „nulové zásoby“ + 100% kvalita

dokonalá spolupráca dodávateľov a odberateľov

Charakteristika a využitie JIT:

• kontrola kvality – TQC
• pravidelné dodávky
  • dodávky priamo na spracovanie, montáž
  • penalizácia predčasnej dodávky
• blízkosť výroby – dodávatelia a spotrebitelia

veľký odberateľ

• spoľahlivé telekomunikácie

znižovanie obstarávacích nákladov (zásobovacie réžia)

• princíp jediného zdroja

dlhodobá zmluvy s jedným dodávateľom

• spolupráca s využitím metód hodnotovej analýzy
• úzke vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi
• Metódy JUST IN CASE

„klasický spôsob doplňovanie zásob „v dávkach“ ne