Stav životného prostredia na Slovensku

Štátna environmentálna politika, v ktorej sú hodnotené jednotlivé zložky životného prostredia v SR a hlavné kritérium, ktoré sa najvyššie hodnotí je dĺžka ľudského života.

Životné prostredie na Slovensku:

20 stor. v SR – prudké zmeny , ktoré vyvolali nepriaznivý dopad na ŽP. Išlo o dlhodobú explantáciu prírodných zdrojov – znečistenie H2O, pôdy, ovzdušia. Vnášanie cudzorodých látok do prostredia, nedomyslené zásahy do prostredia, hromadenie odpadov, deformácia štruktúry slovenskej ekonomiky, zastaralosť výrobných technológií – spôsobilo to zhoršenie stavu ŽP s rôznym stupňom devastácie.

Prejavilo sa to:
o nežiadúcom vplyve na zdravie
o veku ľudí
o genofonde voľne žijúcich aj hospodárskych zvierat, rastlinách, živočíchoch
o na celých ekosystémoch
o na životnosti materiálov
o celkovo na ekonomike

Ľudské zdravie (vo vzťahu k ŽP)
priemerný vek muži 66,6 r. v SR (v západnej Európe cca o 10 rokov viac)
ženy 75,3 r. v SR (v západnej Európe cca o 6-7 rokov viac)
úmrtnosť sa zvýšila od roku 1960-1980, od roku stagnuje na rovnakej výške. 1/5 úmrtí – od 15 do 60 rokov.
Narastanie počtu – narodených detí s vrodenými vývojovými chorobami
– rizikových tehotenstiev
– rast Pns-iek a invalidity

Posledné 10ročia sa znížilo produkovanie škodlivín do ovzdušia , preto lebo boli zatvorené rôzne zastaralé prevádzky (nerentabilné z ekonomickej stránky).

Dôsledky tejto aktivity – znečistenie ovzdušia

1. znečistenie ŽP – jeho zhoršenie
2. životný štýl
3. nedostatočná zdravotná starostlivosť – hlavné príčiny zvýšenej chorobnosti a tomu zodpovedajúca výška úmrtnosti

? kardiovaskulárne choroby – v minulosti
? obehová sústava – Trebišov, Žiar nad Hronom , Žilina , Lučenec, Rožňava, Michalovce
Tento trend podporujú rizikové faktory:
o hluk
o vibrácie
o radiácie
o elektromagnetické polia
o tepelné znečistenie vody , pôdy v potravinovom reťazci
o celkovo ŽP

Obyvateľstvo v SR – 55 % žije v narušenom prostredí. Stupeň ohrozenia môže byť vyšší alebo nižší. ale zmenili sa aj podmienky pre život voľne rastúcich rastlín a živočíchov – vymiznutie určitých druhov (máme tzv. Červený zoznam –kde je 2500 rastlín a živočíchov, ktorí sú ohrození a z týchto 2500 tvorí až 31 % z existujúcich druhov).

Vzťah ku krajine
– v minulosti na 1. mieste boli – poľnohospodárska pôda – obilniny
Krajina by mala byť vyvážená – krajina ekologicky stabilná. Závisí to od toho, čo v krajine prevláda, ak zlikviduje stabilné prvky, tak krajina celkovo poklesne.

Koeficient ekonomickej stability krajiny
pomer počtu prvkov stabilizujúcich (lesy, lúky, pasienky, parky, cintoríny, futbalové
ihriská, rybníky)
a počet prvkov nestabilizujúcich (pôdy, na ktorých sa pestujú 1-ročné plodiny)

Nížiny, kotliny – odlesnené v minulosti, tým sa porušila stabilita a zničili sa pôvodne ekosystémy (lesy).

Silné ohrozenie erózie pôd – 1,5 mil. ha poľnohospodárskych pôd je tým ohrozené (spolu je to 2,4 mil. ha pôdy na celom území SR).
– Pri lesoch – až 90 % lesov.
Pri daždi nám odchádza z polí 3mil. ton pôdy do vodných tokov a s nimi sú odnášané aj zvyšky chemických látok – postrekov.
Obrovské úbytky pôdy na nepoľnohospodárske účely . Na 1 človeka pripadá 0,46 ha poľnohospod. pôdy. a z toho 0,28 orných pôd a táto výmera je na hranici sebestačnosti. Naše pôdy sú menej úrodné ako v zahraničí. Zo 100 % je 48 % dobré, menej úrodné pôdy.

Environmentálna zadĺženosť – čo sme spôsobili v krajine. Ak by sme chceli „napraviť“ chyby z minulosti, museli by sme 130 mld. Sk jednorázovo investovať.

Kardinálny problém ekon. hospod. je charakterizovaný surovinovou náročnosťou
– Vysoká potreba primárnej energie na 1 obyvateľa, ktorá prekračuje priemer EÚ aj susedných štátov.
– Nízka úroveň environmentálneho vedomia – nízka úcta k životnému prostrediu, nízka úroveň na školách , ku krajine

Životné prostredie zhodnocuje aj kultúrne dedičstvo – pamiatkové kultúrne rezervácie (súčasti svetového dedičstva – Spišský hrad a okolie, Banská Štiavnica, osada Vlkolínec).

Problém ochrany životného prostredia sa rieši na celosvetovej úrovni – Agenda 21 – mala celosvetový úspech. Bola prijatá , aby sa vo svete dosiahol trvalý udržateľný rozvoj, aby sme nežili na úkor budúcnosti. Aby sme ekon. a kultúrne žili na primeranej úrovni, aby sme nedevastovali zložky životného prostredia, nečerpali prírodné zdroje bezohľadne budúcim generáciám.

Aby sa zachovala biologická diverzita – je potrebné:
– zachovať rastliny, živočíchy pre budúcnosť
– chrániť prírodu a kultúru
– ochrániť ozónovú vrstvu
– zmierniť skleníkový efekt
– zvýšiť radiačnú bezpečnosť
– nedevastovať prírodu
Na ochranu Ž.P. máme koncepcie – dlhodobé a krátkodobé. Zákony – poplatky za znečistenie vôd.