Trhová ekonomika a trhový mechanizmus

Trh a trhový mechanizmus

Základné črty fungovania trhu sformuloval začiatkom 18. storočia Adam Smith. Smith je známy doktrínou neviditeľná ruka trhu. Smith tvrdil, že každý účastník hospodárskeho života sleduje svoje vlastné záujmy a trhový systém napriek tomu prospieva všetkým. Ďalej konštatoval, že vlastný egoizmus človeka je jeho najsilnejšia motivácia a, že konečné dôsledky sú blahodarne pre všetkých.

Trh je miesto, kde sa uskutočňujú obchodné transakcie. Dochádza tu k výmene tovarov medzi jednotlivými subjektmi trhu. Je to miesto, kde sa uskutočňuje ponuka a dopyt a vytvárajú sa ceny. Hlavné trhové kategórie sú:

1. trhové subjekty
2. trhová konkurencia
3. ponuka, dopyt a trhová cena

Trhový mechanizmus

Trhový mechanizmus zahŕňa vzájomné vzťahy medzi predávajúcim a kupujúcim. Jedná sa o súhrn vzťahov a procesov napomáhajúcich pri koordinácii slobodných rozhodnutí ekonomických subjektov pri rozložení výrobných faktorov, cenách tovarov a podobne, a to na základe informácií, ktoré sprostredkovali cenové systémy. Trhový mechanizmus funguje za pomoci dopytu, ponuky a pôsobenia cien. Na základe tohto mechanizmu kupujúci a predávajúci navzájom ovplyvňujú množstvá a ceny realizovaných tovarov.

Vonkajším prejavom výroby a zmeny tovarov je trhový mechanizmus, ktorý je obvykle vymedzovaný ako obsah trhu. Slovné spojenie trhový mechanizmus naznačuje, že sa jedná o sústavu prvkov, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a výsledkom ich interakcie je určitý poriadok. Za hlavné prvky trhového mechanizmu a zároveň za najdôležitejšie trhové kategórie považujeme:

• trhové subjekty
• ponuku
• dopyt
• trhovú cenu
• trhovú konkurenciu

Vzájomné ovplyvňovanie jednotlivých prvkov trhového mechanizmu v čase nazývame fungovanie trhového mechanizmu. V reálnej ekonomike sa tieto prvky vždy prejavujú v konkrétnych formách.

Trhové subjekty a typy trhov

Trhové subjekty predstavujú firmy a aj domácnosti vystupujú ako aj predávajúci a kupujúci. Štát pôsobí ako regulátor trhu vydávaním zákonov.

Typy trhov:

1. podľa územného hľadiska:
   • miestny (lokálny) trh,
   • regionálny trh,
   • národný trh,
   • európsky trh,
   • trh interakčných zoskupení,
   • svetový trh.

2. podľa toho či je trh regulovaný alebo nie ho delíme na:
   • voľný, ktorý sa vyznačuje pružným dopytom a ponukou,
   • viazaný, ktorý je opakom; ponuka a dopyt sú určitým spôsobom regulované.

3. podľa organizovanosti.
   • organizovaný (burza),
   • neorganizovaný.

4. podľa súladu s existujúcim zákonodarstvom.
   • legálny,
   • nelegálny.

5. podľa počtu predávaných tovarov.
   • čiastkový – predáva a nakupuje sa jeden druh tovaru,
   • agregátny – trh všetkých tovarov.

6. podľa predmetu kúpy a predaja:
   • trh výrobných faktorov,
   • trh výrobkov a služieb,
   • finančný trh.

Funkcie trhu

1. trh ovplyvňuje správanie výrobcov a spotrebiteľov a to na základe vzťahu medzi ponukou a dopytom,
2. trh uskutočňuje prenos informácií (jednak o cene, o množstve, o zmenách správaní spotrebiteľov),
3. trh rozdeľuje dôchodky (v konečnom dôsledku rozdeľuje bohatstvo).

Trhová konkurencia

Trhová konkurencia je proces, v ktorom sa stretávajú rôzne záujmy subjektov trhu s cieľom dosiahnuť maximálnu hmotnú výhodu. Konkurenčné formy:

1. cenová a necenová konkurencia
   • cenová konkurencia – jej podstata spočíva v dobrovoľnom znížení cien tovarov. K tejto forme výrobcovia pristupujú vtedy, ak sú presvedčení, že ich konkurenti sa nebudú schopní takýmto nízkym cenám prispôsobiť. Ich cieľom je hospodársky zničiť konkurentov, ovládnuť trh, aby v budúcnosti mohli účastníkom trhu diktovať svoje podmienky a zvyšovať ceny,
   • necenová konkurencia – konkurencia inými než cenovými spôsobmi. Môže to byť konkurencia kvalitou, servisom, úverom…
2. dokonalá a nedokonalá konkurencia
   • dokonalá konkurencia – vzniká vtedy, ak existuje veľký počet predávajúcich a kupujúcich a žiaden z nich nemôže dosiahnuť na celkovom trhu taký veľký podiel, aby mohol ovplyvniť trhovú cenu. Je to teoretická abstrakcia, ktorá v hospodárskom živote neexistuje,
   • nedokonalá konkurencia – môže mať formu monopolistickej konkurencie, oligopolu, úplného alebo čistého monopolu

Nedokonalosti trhového mechanizmu

Reálny trh má nedostatky, jeho fungovanie narúša existencia monopolu, externalít, verejných statkov. Trhový mechanizmus vedie k odlišnosti výrobcov a vytvára nedokonalú konkurenciu. V prípade narušenia podmienok v rámci konkurencie, niektoré ekonomické subjekty získavajú neoprávnené výhody a získavajú monopolné postavenie na trhu. Čo sa týka verejných statkov, trh sám nie je schopný podnecovať ich výrobu. Na zabezpečenie služieb chýba ziskový motív.

Nedokonalá trhová konkurencia

Monopolistická konkurencia – najnižší stupeň nedokonalej konkurencie. Charakteristické pre ňu je, že:

1. existuje veľký počet výrobcov, ktorí každý pokrýva len malú časť trhu,
2. každá firma predáva výrobok čiastočne odlišný od podobného výrobku konkurentov
3. diferenciácia produktov umožňuje firmám určité ovplyvňovanie ceny

Oligopol – podstata spočíva v tom, že na trhu je malý počet výrobcov, ktorí majú značnú ekonomickú silu a obmedzujú prístup na trh iným výrobcom.

Úplný alebo čistý monopol – v odvetví je jediný výrobca, ktorý má absolútnu moc nad spotrebiteľom. Je to protiklad konkurencie. Škodlivosť monopolu spočíva v tom, že predáva za ceny vyššie, ako sú v podmienkach dokonalej konkurencie. Nevyrába s najnižšími výrobnými nákladmi (chýba tlak konkurencie). Objem jeho produkcie je malý, nezodpovedá požiadavkám dopytu.

Externality

Pri pôsobení trhového mechanizmu vznikajú aj externality, čiže vedľajšie účinky ekonomických aktivít ľudí neprechádzajúce trhom, čo znamená, že náklady resp. výnosy z ekonomických aktivít prechádzajú na tretie osoby, ktorým prinášajú buď ujmu alebo prospech.

Externality sú vedľajšie efekty výroby, ktoré neprechádzajú trhom. Trhové externality môžu byť:

• negatívne externality – vznikajú väčšinou v súvislosti so znečisťovaním životného prostredia (ovzdušie, voda, pôda),
• pozitívne externality – užitočné efekty výroby (infraštruktúra, kanalizácia, osvetlenie).

Typickým príkladom negatívnej externality sú škody na životnom prostredí. Pozitívna externalita je napr. nová administratívna budova zvyšuje hodnotu majetku susedných budov.

Existencia externalít ukazuje, že trh nie je schopný sám riešiť všetky problémy spoločenskej výroby. Externality ovplyvňuje štát. Trh nie je schopný podnecovať výrobu verejných statkov – majú podobný charakter ako pozitívne externality, ale ich užívanie je žiaduce, avšak trh sám nie je schopný ich zabezpečiť (služby, armády, polície).

Štátne zásahy do trhovej ekonomiky

Najzávažnejšie dôvody, pre ktoré musí vstupovať štát do trhovej ekonomiky:

• trh nie je schopný fungovať efektívne, ak konkurencia nie je dokonalá a to z toho dôvodu, že umožňuje výrobcovi získať si dominantné postavenie na trhu,
• trh nefunguje efektívne vtedy, ak vznikajú externality,
• trh nie je schopný poskytnúť v požadovanej miere verejné statky, teda mohli by sme povedať, že trh odmieta pracovať v určitých oblastiach,
• trh akceleruje rozdiely medzi ľuďmi v príjmovej a majetkovej oblasti,
• trh vykazuje tendenciu k nestabilite, alebo trhová ekonomika trpí cyklickými výkyvmi,
• trh uskutočňuje nevhodnú alokáciu zdrojov medzi prítomnosťou a budúcnosťou.

Vznik trhu

Trh vznikol a vyvíjal sa ako výsledok vývoja tovarovej výroby a spoločenskej deľby práce. Vývoj tejto deľby práce viedol k tomu, že naturálne hospodárstva vyrábajúce statky iba pre vlastnú spotrebu, sa začali postupne špecializovať, vzájomne dopĺňať, začala rásť závislosť jednotlivých výrobcov a nevyhnutnosť výmeny výsledkov ich činnosti.

Podľa Samuelsona je trh mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa kupujúci a predávajúci navzájom ovplyvňujú, aby určili ceny a množstvá tovarov.

Súbory na stiahnutie

V kategórii Trhová ekonomika a trhový mechanizmus sa nachádzajú tieto súbory na stiahnutie:

 Vyznam-reklamy-v-trhovej-ekonomike.pdf
 Trhova-ekonomika.pdf
 Trhovy-mechanizmus.pdf
 Trh-Trhovy-mechanizmus-Typy-trhov.pdf
 Stat-v-ekonomike.pdf
 Vznik-trhovej-ekonomiky-v-Europe-a-USA.pdf
 Ekonomicka-vymena.pdf