Ekonomika samosprávnych krajov

Ekonomika samosprávnych krajov sa zaoberá hospodárením samostatných územných celkov, ich financovaním, orgánmi a ekonomickými procesmi.

Región

Ekonomický rozvoj sa sústreďuje a realizuje v určitom čase a priestore, ktorý ho formuje, toto formovanie vychádza zo špecifických podmienok a vlastností tohto priestoru, ktorým sa odlišuje
od svojho priestoru. Pre takto definovaný priestor sa vo všeobecnosti zaužíval pojem región.

Regionálny rozvoj môžeme definovať ako trvalý rast hospodárskeho potenciálu a sociálneho potenciálu regiónu, čo zvyšuje jeho hospodársku úroveň, výkonnosť, konkurencieschopnosť a životnú úroveň jeho obyvateľov, a tak región prispieva k hospodárskemu rozvoju a k sociálnemu rozvoju krajiny. Podľa zákona č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja je región územne vymedzený priestor na tvorbu a uskutočňovanie regionálnej a štrukturálnej politiky na úrovni druhého stupňa alebo tretieho stupňa podľa klasifikácie štatistických územných jednotiek.

Viliam Lauko definuje región ako zložitý dynamický priestorový systém, ktorý vznikol na zemskom povrchu na základe interakcie prírodných a socioekonomických javov. (Bašovský, Lauko,
1990)

Jaromír Demek definuje región ako časť krajinnej sféry – určité územie, ktoré sa súborom vlastností, stavov a javov odlišuje od susedných oblastí, pričom táto jednota je objektívnou podmienkou a zákonitým výsledkom vývoja daného územia. (Demek, 1987)

Obce a mestá

Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok SR. Orgány obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce. Financovanie obce sa realizuje prostredníctvom vlastných príjmov, štátnych dotácií alebo iných zdrojov. Mesto je hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom alebo centrom cestovného ruchu alebo kúpeľným miestom. Zabezpečuje služby aj pre obyvateľov okolitých obcí, má zabezpečené dopravné spojenie s okolitými obcami, má aspoň časti územia mestský charakter zástavby a má najmenej 5000 obyvateľov.

Samosprávny kraj

Vyšší územný celok (VÚC) je samosprávny kraj. Samosprávny kraj je samostatný územný samosprávny a správny celok SR. Je to právnická osoba, ktorá hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. Má svoje symboly (erb, vlajka, pečať). Financovanie samosprávneho kraja sa realizuje hlavne vlastnými príjmami a štátnymi dotáciami. Rozpočet sa zostavuje na dobu jedného roka.

Belajová a Fáziková uvádzajú, že z pohľadu regionálnej ekonomiky je región priestorovým podsystémom krajiny, ktorý charakterizuje určitá priestorová štruktúra a úroveň ekonomického a sociálneho rozvoja. Je teda nielen priestorovou, ale aj ekonomickou a sociálnou jednotkou. Ekonomické vedy teda chápu región ako územie, v ktorom funguje určitý princíp usporiadania vzájomných aktivít a väzieb medzi ekonomickými jednotkami (firmami), ľudským a prírodným potenciálom ako aj infraštruktúrou. (Belajová, A., Fáziková, M., 2005)

Liptáková definuje pojem región ako priestor, v rámci ktorého sa vo vzájomnej funkčnej nadväznosti uskutočňujú ekonomické a sociálne činnosti akceptujúce špecifické prírodné a demografické podmienky. Priestor, v ktorom podľa cieľov stratégie a politiky regionálneho rozvoja vznikajú a ďalej sa rozvíjajú vyvážené hospodárske a sociálne vzťahy s cieľom využiť miestne zdroje, ľudský a ekonomický potenciál. (Liptáková, 2008)

Združenie obcí

Združenie obcí (združenie miest a obcí) je právnická osoba, ktorá vzniká dňom registrácie na krajskom úrade. Predmetom činnosti združenia obcí je oblasť sociálnych vecí, starostlivosti o životné prostredie, miestna doprava, cestovný ruch, školstvo alebo kultúra.

Regionálna politika

Konečným cieľom regionálnej politiky je vytvorenie podmienok pre rovnomerné osídlenie jednotlivých regiónov a rovnomerný rozvoj ekonomických aktivít v menej rozvinutých oblastiach. Pri
financovaní týchto aktivít vychádza regionálna politika z týchto základných princípov:

  1. princíp koncentrácie – prostriedky sú sústreďované do regiónov s najväčšími problémami,
  2. princíp partnerstva – nadviazanie úzkej spolupráce medzi orgánmi na všetkých úrovniach, ktoré spoločne rozhodujú o umiestnení finančných prostriedkov z fondov,
  3. princíp programovania – prostriedky sú programovo vynakladané na viacročné a viacodborové programy
  4. princíp solidarity – vyspelé krajiny podporujú zvyšovanie životnej úrovne menej vyspelých krajín, pomocou spoločného rozpočtu,
  5. princíp adicionality – prostriedky z fondov majú len dopĺňať investície vkladané jednotlivými členskými štátmi,
  6. princíp monitorovania a vyhodnocovania – pred schválením konkrétneho projektu
  7. musia byť vyhodnotené jeho dôsledky,
  8. princíp subsidiarity – ide o nutnosť realizovať jednotlivé projekty na čo najnižšej možnej úrovne rozhodovania.

Poradňa

Potrebujete radu? Chcete pridať komentár, doplniť alebo upraviť túto stránku? Vyplňte textové pole nižšie. Ďakujeme ♥